Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-404-2013.pdf
PDF · 82.47 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/404/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej Q. V. nar. X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi dieťaťa rodičov: Y. V. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v T. na Y. č. XX a R. V. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Q. na C. č. X zast. advokátom JUDr. Rastislavom Cestickým so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej č. 27 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.7.2013 č.k. 13P 14/2013-120 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom z 25.7.2013 č.k. 13P 14/2013-120 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 29.3.2010 č.k. 37C 55/2009-24 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletú Q. V. nar. X.X.XXXX z 35,- € mesačne na 60,- € mesačne od 1.10.2012, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 250,- € od 1.10.2012 do 31.7.2013 zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nedostatočným spôsobom zohľadnil jeho finančnú a mejetkovú situáciu, že nie je schopný s poukazom na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery prispievať na výživu dieťaťa sumou vyššou, ako bolo doteraz upravené rozhodnutím súdu. Opäť poukázal na to, že výška jeho základných a nevyhnutých výdavkov prevyšuje jeho pravidelný príjem a jeho ťaživú situáciu mu pomáhajú zvládať rodičia, ako aj jeho družka, ktorí mu finančne a inak vypomáhajú na jeho pravidelné a základné mesačné výdaje. Z týchto dôvodov je konštatovanie súdu, že je v jeho možnostiach dosahovať vyšší príjem, chybné a nesprávne. Rovnako zdôraznil, že rozhodnutím súdu prvého stupňa sa zvyšuje riziko jeho trestnej represie a trestného konania pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Tiež poukázal na nesprávne vyhodnotenie dôkazu- správy dopravného inšpektorátu a upresnil, že motorové vozidlo síce nie je blokované v zmysle dopravných predpisov, ale je nepoužiteľné vzhľadom na dlhoročné neplatenie poistného. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa pri skúmaní rozhodujúcich hľadísk dôležitých pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a tým aj výšky výživného nedostatočne prihliadol na výšku jeho príjmu, zamestnanie, iné jeho príjmy, možnosť jeho bývania, jeho náklady, životnú úroveň a pod., a preto tým nesprávne určil výšku výživného. Navrhol, aby odvolací súd nárok na zvýšenie výživného zamietol, eventuálne zvýšil výživné z 35,- € na 45,- € mesačne od 1.10.2012 a dlžné výživné mu povolil splácať v mesačných 10,- €-vých splátkach spolu s bežným výživným.
Matka dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
Kolízny opatrovník maloletej navrhol odvolanie otca zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správne.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletú Q.. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloletú Q.. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predcháczajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane maloletej Q., ktorá v súčasnosti navštevuje už druhý stupeň základnej školy, odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 60,- € mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že zvýšenie výživného z 35,- € na 60,- € mesačne (rozdiel 25,- €), ktoré predstavuje zvýšenie výživného o 0,83 € na jeden deň, zohľadňuje iba minimálnu časť nevyhnutných potrieb dieťaťa a je nepochybné, že práve matka (zjavne za pomoci svojho partnera a ostatných príbuzných) dopĺňa zdroj výživy dieťaťa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný (ak nie vyšší) s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, ktorá dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného len na 60,- € mesačne, pretože rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb dieťaťa, ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného výživného. Odvolací súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiska na zisťovanie tzv. potencionality príjmov, ktorá má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v SR nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore, alebo na pozícii adekvátnej svojím predstavám, a preto nie je schopný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec, alebo v doterajšej miere. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou (podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú lehotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy, je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Častokrát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného pre svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na mobilný telefón. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo objektívne je možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a uvedených úvah je toho presvedčenia, že otec dieťaťa vzhľadom na svoj vek, doterajšie pracovné skúsenosti a ním vyčíslené náklady bol a je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb aspoň v minimálnom rozsahu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojej maloletej dcére formou výživného, pretože matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa, kým otec neprejavuje ani záujem o dieťa napriek tomu, že prejav otcovskej lásky si nevyžaduje žiadne finančné prostriedky, čo dovoľuje záver, že otec okrem platenia výživného si neplní žiadnu z ostatných rodičovských práv a povinností upravených Zákonom o rodine. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mala odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd dôsledne vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné prihliadať na potencionálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča v prípade, ak mu v ich využití nebránia objektívne okolnosti, za ktoré však nemožno bez ďalšieho považovať nezamestnanosť otca s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav a pracovné skúsenosti a poznamenáva, že ani pravidelné hlásenie sa na úrade práce nie je možné považovať za aktívne hľadanie zamestnania, pretože rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu je povinný bez ohľadu na svoju ekonomickú situáciu a životné náklady poskytnúť svojmu maloletému dieťaťu výživné. Odvolací súd poukazuje aj na to, že otec, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti. Odvolací súd dospel k záveru, že zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného, resp. rozhodnutie v súlade s odvolacím návrhom otca, by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa na matku (druhého rodiča), ktorá sa osobne stará o dieťa a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu na hranici svojich možností vzhľadom na jej príjem a nepochybne by to bolo v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil vyššie uvedené dôvody.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.