Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-18-2014.pdf
PDF · 80.77 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/18/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 049 581, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, proti povinnému: K. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., Y. XX, o vymoženie 242,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 11. 04. 2011 č. k. 14Er/305/2008-26, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, okrem časti týkajúcej sa trov exekúcie, p o t v r d z u j e.
Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil za neprípustnú exekúciu vedenú proti povinnému na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 242,85 eura s príslušenstvom a exekúciu zastavil. Návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nevyhovel. Súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Piaristická 2, ktorý bol poverený vykonaním tejto exekúcie, priznal trovy exekúcie vo výške 99,13 eura a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť ich súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 02. 05. 2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu vykonaním predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 313/2005 vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze dňa 18. 05. 2005. Konštatoval, že JUDr. Tomáš Kozovský, správca konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii ako postupca postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005 uzatvorenou so spoločnosťou ZH Kredit pohľadávku vymáhanú v predmetnej exekúcii. Opierajúc sa o ust. § 34 zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku dospel k záveru, že predmetný exekučný titul je nulitným aktom a nikoho nezaväzuje, nakoľko tento nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty JUDr. Tomášom Kozovským. V tejto súvislosti uviedol, že z ust. § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní nevyplýva oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy), pričom pod správou majetku úpadcu nie je možné rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Správca konkurznej podstaty má iba právo a povinnosť vykonať všetky potrebné úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Za situácie, že právny poriadok neobsahuje právnu úpravu, ktorá by správcovi konkurznej podstaty priznávala postavenie orgánu verejnej správy mal za to, že správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku. V intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku preto vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Z tohto dôvodu nevyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1
prvá veta, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží paušálna odmena za 17 úkonov po 3,32 eura plus 19 % DPH v sume 10,72 eura a náhrada hotových výdavkov, a to poštovné, poplatky v sume 31,97 eura, t. j. v celkovej výške 99,13 eura. Súdnemu exekútorovi nepriznal ním uplatnenú 19 % DPH z hotových výdavkov, nakoľko o DPH sa navyšuje len odmena súdneho exekútora.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď dospel k záveru o absencii exekučného titulu na vykonanie predmetnej exekúcie. Uviedol, že v čase vydania platobného výmeru bolo na majetok družstevnej zdravotnej poisťovne vedené konkurzné konanie a týmto dňom prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty úpadcu, ako i výkon práv a povinností súvisiacich s nakladaním s týmto majetkom. Vychádzajúc z ust. § 14 ods. 1 písm. a) a § 66e ods. 2, 3 zákona o konkurze a vyrovnaní mal za to, že správca konkurznej podstaty bol oprávnený vydať platobný výmer, ktorý je podľa § 41 Exekučného poriadku exekučným titulom. Svoj záver argumentačne oprel o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 11/2007, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/176/2009, ako i o uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 12. 2008 sp. zn. I ÚS 415/2008. Uzavrel, že prípadný nedostatok oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery nespôsobuje nulitu týchto rozhodnutí a takúto vadu je oprávnený skúmať len odvolací správny orgán rozhodujúci o podanom opravnom prostriedku, resp. súd v rámci správneho súdnictva. Ohľadne postúpenia pohľadávok na oprávneného poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2010 sp. zn. IV. ÚS 182/2010. Rovnako nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi, konštatujúc, že nenamieta ich výšku. Opierajúc sa o ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku dôvodil, že k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu ohľadne vyhlásenia exekučného titulu za nulitný akt a nie jeho zavinením, a preto ho nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie. Mal za to, že súdny exekútor nepreukázal výšku telekomunikačných nákladov, pričom nemá právo na náhradu administratívneho materiálu a za archiváciu.
Poverený súdny exekútor a povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojim návrhom požiadal dňa 23. 04. 2008 súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Piaristická 2, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 7.316,-Sk (242,85 eura) s príslušenstvom. Za exekučný titul označil platobný výmer č. 313/2005 vydaný JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty spoločnosti Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze dňa 18. 05. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 06. 2005 a vykonateľnosť dňa 01. 07. 2005. Platobným výmerom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné vo výške 7.316,-Sk (242,85 eura) a poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy poistného do dňa zaplatenia podľa § 10 a 18 zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení do 8 dní od právoplatnosti platobného výmeru. Vyššie označený súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 02. 05. 2008 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Následne ho súd prvého stupňa dňa 22. 05. 2008 poveril vykonaním predmetnej exekúcie. Oprávnený písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 30. 08. 2010 podal návrh na zmenu súdneho exekútora a vykonaním predmetnej exekúcie žiadal poveriť súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského, so sídlom Exekútorského úradu v Banskej Bystrici, Kukučínova 18.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste ( § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku ).
Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu ( § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným (písm. a) , ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) prvej vety zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu.
Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených aspektov, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a túto zastavil z dôvodu, že predmetný exekučný titul je nulitným aktom. Je totiž nesporné, že dňa 18. 05. 2005 JUDr. Tomáš Kozovský, správca konkurznej podstaty spoločnosti Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze vydal platobný výmer č. 313/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 06. 2005. Postavenie správcu konkurznej podstaty v čase vydania platobného výmeru upravoval zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Podľa vyššie citovaného ust. § 14 ods. 1 písm. a) správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností súvisiacich s nakladaním s majetkom podstaty. Vychádzajúc z dikcie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že správca konkurznej podstaty nemá oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci. Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení totiž pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali predovšetkým zdravotné poisťovne, ktoré boli v zmysle ust. § 19 ods. 2 a 3 tohto zákona oprávnené vydávať platobné výmery o predpise poistného. Samotné postavenie správcu konkurznej podstaty je výlučne založené na predpisoch procesného práva, z ktorého dôvodu je ho potrebné považovať za procesný subjekt i v nadväznosti na ust. § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v ktorom je jeho postavenie vymedzené ako funkcia. Vzhľadom na absenciu právnej úpravy, ktorá by správcovi konkurznej podstaty priznávala postavenie orgánu verejnej správy, je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa o nemožnosti správcu konkurznej podstaty vydávať individuálne právne akty, ktoré by boli podkladom na vykonanie exekúcie. I napriek tomu, že na správcu konkurznej podstaty prechádzajú takmer všetky úpadcove dispozičné oprávnenia, nie je ho možné v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní považovať ani za zástupcu úpadcu, ktorému by prislúchalo oprávnenie vydávať rozhodnutia v správnom konaní. Predmetný exekučný titul je tak nulitným právnym aktom, z ktorého dôvodu v konaní absentuje exekučný titul, ktorý by bol podkladom pre vykonanie exekúcie. Preto pokiaľ súd prvého stupňa v intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a túto zastavil a zároveň nevyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, rozhodol tak v súlade s vyššie uvedenými závermi, ako i citovanou právnou úpravou.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a v časti, týkajúcej sa zmeny súdneho exekútora ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko povinný návrh v tomto smere nepodal.
O odvolaní oprávneného proti výroku o náhrade trov konania odvolací súd nerozhodoval. V danej veci ide totiž o rozhodnutie podľa § 57 Exekučného poriadku vydanom vyššou súdnou úradníčkou, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca, a preto v zmysle ust. § 202 ods. 2, § 374 ods. 4 OSP a § 58 ods. 6, § 243b ods. 1, 3 Exekučného poriadku je potrebné v konaní aplikovať právne predpisy účinné od 1. novembra 2013, nepripúšťajúce proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie. Za situácie, že v intenciách § 374 ods. 4 OSP bola splnená i podmienka podania odvolania včas a oprávnenou osobou, zo zákona tak došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia vo výroku o náhrade trov konania a vo veci opätovne rozhodne sudca.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.