Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_7CoP-42-2014.pdf
PDF · 68.93 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/42/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. Q., nar. XX.XX.Y., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, dieťaťa rodičov F.. F. Q., nar. Y., bývajúcej v A. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Starej Ľubovni na Garbiarskej ul. č. 20 a X.. P. Q., nar. XX.XX.Y., bývajúceho v C. Č.. Y., právne zastúpeného JUDr. Ivetou Fejlékovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na ul. Námestie Osloboditeľov č. 25, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 17P 216/2011-302 zo dňa 02.12.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia.
V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu matka odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, že výživné v sume 80 Eur mesačne, ktorým otec prispieva na výživu maloletého zodpovedá výživnému v nevyhnutnej miere. Uviedla, že súd v konaní vednom pod sp. zn. 17P 216/2011 vyslovil názor, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 120 Eur mesačne. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 8 CoP 16/2012, ktorým bol vo výroku o výživnom zrušený rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 17P 216/2011 zo dňa 16.11.2011 a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu na ďalšie konanie. Podotkla, že maloletý má 8 rokov, pričom s pribúdajúcim vekom sa u neho zvyšujú náklady na výživu, stravu aj oblečenie. Zastávala názor, že výška výživného v nevyhnutnej miere by mala predstavovať sumu 150 Eur. Uviedla, že v konaní vedenom pod sp. zn. 17P 216/2011 bolo pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 22.11.2013 odročené na neurčito a otcovi bola uložená povinnosť zdokladovať jeho príjmy z hudobnej činnosti. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala z dôvodu, že v krátkom období nie je reálny predpoklad skončenia predmetného konania. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť.
Podaním zo dňa 30.12.2013 matka doplnila svoje odvolanie, v ktorom uviedla, že tvrdenie otca o ukončení pôsobenia hudobnej skupiny, v ktorej pôsobí sa nezakladá na pravde.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že na výživu maloletého prispieva v nevyhnutnej miere, a to mesačne sumou 80 Eur, preto v danom prípade nebolo potrebné nariaďovať predbežné opatrenie. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Doposiaľ zistené skutočnosti totiž nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme predbežného opatrenia a predbežné určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému Q.. V zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. možno predbežným opatrením uložiť povinnej osobe povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie nevyhnutných životných nákladov oprávneného. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že otec dobrovoľne prispieva na výživu maloletého mesačne sumou 80 Eur, pričom uvedenú skutočnosť potvrdila aj matka v podanom odvolaní. Matka maloletého je zamestnaná ako učiteľka a má pravidelný mesačný príjem približne vo výške 650 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého nie je bezprostredne ohrozené, preto je v danom prípade nedôvodné predbežne určiť výšku výživného pre maloletého. Odvolací súd zdôrazňuje, že predbežným opatrením nemožno prejudikovať výrok konečného rozhodnutia vo veci samej, preto definitívny rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému a jej počiatok určí súd v konaní vo veci samej po tom, čo vykoná dokazovanie za účelom zistenia odôvodnených potrieb maloletého a schopností, možností a majetkových pomerov otca. Navyše súd prvého stupňa vo veci samej vykonáva dokazovanie za účelom zistenia príjmu otca a na pojednávaní uskutočnenom dňa 22.11.2013 uložil otcovi povinnosť predložiť listinné dôkazy preukazujúce jeho príjmy z hudobnej činnosti. Z tohto dôvodu nebolo úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa odvolacou námietkou matky, že majetkové pomery umožňujú otcovi platiť výživné v matkou požadovanej sume 150 Eur mesačne, nakoľko uvedené tvrdenia majú význam až pre konečné rozhodnutie súdu vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol v súlade so subjektívnymi predstavami matky o výške výživného a nevyhovel jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemožno posúdiť ako nedostatočné zistenie skutkového stavu resp. nesprávne právne posúdenie veci. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Pri tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.