Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-239-2012.pdf
PDF · 100.77 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/239/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
G. R., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom u matky, dieťa rodičov: matka D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, a otec C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., I. XXX/ X, právne zastúpený JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Štefánikova 33, o zníženie výživného a zmena úpravy styku otca s mal., takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P 292/2011-105 zo dňa 5. 12. 2011 v časti určenia výživného otca a úpravy stretávania sa otca s maloletým nasledovne:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. sumou 80 € mesačne od 1. 2. 2013, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa maloletým G. poslednú sobotu v mesiaci vždy od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je p o v i n n á maloletého dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a otcovi ho odovzdať v mieste svojho bydliska a otec je p o v i n n ý po ukončení stretnutia odovzdať maloletého do starostlivosti matky v mieste jej bydliska.
Vo zvyšku návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 4. 6. 2012 sa otec domáhal zníženia výživného od 15. 6. 2011 zo sumy 100 € mesačne na sumu 70 € mesačne s odôvodnením, že nie je schopný takéto vysoké výživné platiť, pretože spolu s manželkou živí päť detí okrem mal. G., pričom pracovnú zmluvu s ním ukončí zamestnávateľ 31. 7. 2012. Zároveň otec žiadal o zrušenie doplatku výživného na zvýšenom výživnom, ktoré mu bolo určené.
Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila s odôvodnením, že zadlženosť otca pramení z jeho nezodpovedaného správania, avšak poukázala aj na to, že štyri z piatich mal. detí žijúcich s ním v spoločnej domácnosti majú vlastného biologického otca, ktorý voči ním má vyživovaciu povinnosť. Ďalej matka navrhla zmenu úpravy stretávania na poslednú sobotu v mesiaci od 9.00 do 15.00 hod. a poslednú nedeľu v mesiaci od 9.00 do 14.00 hod. z dôvodu, že otec sa o maloletého nezaujíma, nevyužíva čas, ktorý mu bol dosiaľ súdnym rozhodnutím určený na stretávanie sa s maloletým.
Kolízny opatrovník odporučil návrh na zníženie výživného zamietnuť a stretávanie upraviť po dohode s matkou.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov, výdavkov a osobného stavu účastníkov konania, vykonal pohovor s maloletým u psychológa pracujúceho na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, soc. vecí a rodiny Žilina a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 Zákona o rodine:
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 Zákona o rodine:
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh
3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zmena výživného
Naposledy bolo výživné určované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P 292/2011-105 zo dňa 5. 12. 2011, ktorým na základe rodičovskej dohody bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. G. sumou 100 € mesačne počnúc septembrom 2011. Matka mala vtedy priemerný mesačných príjem 670 €. Otec poberal mesačných príjem 10 000 Kč, vyživovaciu povinnosť mal ešte k mal. D. R., ktoré dieťa má so svojou súčasnou manželkou a súčasne mal podaný návrh na osvojenie dvoch mal. detí manželky.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného určenia výživného došlo k zmene pomerov a to na strane otca tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k dvom maloletým deťom jeho manželky U. a I., ktoré osvojil začiatkom roku 2012. Takisto s ním bol dňa 31. 7. 2012 skončený pracovný pomer. Následne bol otec evidovaný nezamestnaný a od 1. 8. 2012 do 31.1.2013 poberal podporu v nezamestnanosti v priemernej výške 250 € mesačne. Od augusta 2012 súčasne otec pracoval na dohodu, pričom konkrétne dosahoval príjme v 08/12 v sume 120 €, 09/12 v sume 50 €, v 10/12 v sume 70 €, v 11/12 v sume 228 €, v 12/12 v sume 330 €, 01/13 v sume 377 €, 02/2013 v sume 325 €, 03/13 v sume 322 €, 04/13 v sume 122 € a 3269 Kč, 07/13 v sume 31 € a 56 €, 08/13 v sume 49 €, 10/13 v sume 49 € a 12/13 v sume 56 €; za obdobie od 08/2012 do 04/2013 dosiahol priemerný čistý príjem z tejto činnosti vo výške 230 €.
K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá bola od 3. 6. 2012 do 19. 11. 2012 práceneschopná a poberala nemocenské dávky vo výške 480 až 495 € mesačne. Jej priemerný príjem za obdobie 1 - 9/2013 dosiahol 843 € mesačne netto. Matke nepribudla vyživovacia povinnosť od posledného určovania výživného.
Vzhľadom k zmeneným pomerom účastníkov konania súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zníženie výživného na maloletého zo strany otca a to počnúc februárom 2013, keď otcovi zanikol nárok na dávku v nezamestnanosti; túto poberal od 1. 8. 2012 počas obdobie 6 mesiacov vo výške 8,12 € na deň (243 - 252 € mesačne), pričom súčasne mal aj príjem z dohody o pracovnej činnosti.
Od februára 2013 mal však otec príjem teda už len v podobe mzdy za dohodu o pracovnej činnosti, čím reálne došlo k zníženiu jeho príjmu. Súčasne to korešponduje s obdobím, keď došlo k zvýšeniu príjmu na strane matky a práve táto skutočnosť je dôvodom, aby sa mohla znížiť aj vyživovacia povinnosť otca. Súd však konštatuje, že k zmene možnosti a schopností otca dosahovať príjem (potencionality) nedošlo. Naďalej je v jeho možnostiach dosahovať taký príjem ako pri poslednom určení výživného t. j. 400 € mesačne netto. Súd opakuje, že len vzhľadom na zlepšené príjmové podmienky matky bolo možné znížiť vyživovaciu povinnosť otca a uľahčiť tak jeho sociálnu situáciu.
Súd nemohol znížiť výživné pred týmto obdobím, nakoľko aj u matky došlo k zníženiu príjmu v predchádzajúcom období z dôvodov jej dlhodobej práceneschopnosti. Súd tiež musieť prihliadnuť na to, že práve ona vo výraznej miere zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, ako aj jeho bytové potreby, naproti tomu otec sa s maloletým stretáva len sporadicky a vecné dary mu nezakupuje, a preto aj táto skutočnosť musí byť vo výške výživného zohľadnená.
Keďže k poslednému určeniu výživného došlo pred dvoma rokmi, pričom inflácia v roku 2012 dosiahla 3,6 %, v roku 2013 1,4 %, vývoj životných nákladov mal minimálny vplyv na rozhodnutie súdu.
K výške zníženého výživného súd dospel nasledovne:
Naďalej je v možnostiach otca dosahovať príjem 400 €. Otec osvojil dve maloleté deti svojej manželky, avšak k tejto skutočnosti súd neprihliadal. Uvedené deti mali svojho biologického otca, ktorý bol povinný si voči ním plniť vyživovaciu povinnosť. Otec si bol vedomý, že má vyživovaciu povinnosť k dcére pochádzajúcej z manželstva mal. D. ako aj k maloletému G.. Pokiaľ dobrovoľne sám učinil krok k osvojeniu mal. detí svojej manželky, musí za to prevziať zodpovednosť a nemôže ísť táto skutočnosť na úkor mal. G.. Otec si predsa už v čase podania odvolania proti pôvodnému rozsudku bol vedomý svojej
sociálnej situácie, preto mal zvážiť, či je schopný znášať vyživovaciu povinnosť voči ďalším dvom mal. deťom. Preto súd prihliadal len k dvom vyživovacím povinnostiam otca - a to k mal. D. a mal. G..
Za daných okolností je v možnostiach otca, aby tretinu svojho potencionálneho príjmu t. j. sumu 133 € poskytoval na výživné pre svoje dve deti. Povinnosťou otca je vyvinúť čo najvyššie úsilie pri hmotnom zabezpečovaní svojich mal. detí a to najmä, ak mu v tom nebráni vek alebo zdravotný stav. Nakoľko mal. G. je starší ako mal. D., nar. XX. 8. XXXX, v súčasnosti je žiakom 3. ročníka základnej školy, je zdravý a má bežné výdavky zodpovedajúce jeho veku, súd dospel k záveru, že primerané výživné na neho je 60 % z uvedenej sumy 133 €, t. j. 80 € mesačne.
V zmysle vykonaného dokazovania otec nemal uhradené v rozhodnom období len výživné za mesiac február 2014, teda už v zníženej výške 80 €, vznikol mu teda preplatok na výživnom vo výške 20 € mesačne za obdobie od 02/2013 do 01/2014. Pre úplnosť súd dodáva, že podľa § 78 odsek 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo k zníženiu výživného pre mal. dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Vzhľadom na potreby dieťaťa je predpoklad, že tento bol spotrebovaný, a preto matka nebude povinná ho vrátiť.
Vo zvyšku súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Výživné nie je možné znížiť pred podaním návrhu. Zároveň súd nemohol zrušiť povinnosť otca doplatiť nedoplatok na zvýšenom výživnom, ktoré mu ostatným rozsudkom bolo určené vo výške 142,40 €, pričom otec bol zaviazaný tento nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 10 €. Zrušenie tohto nedoplatku by bolo totiž neprípustným zásahom do pôvodného rozsudku, išlo by v podstate o revíziu pôvodného rozhodnutia. Súd môže zmeniť pôvodne určené výživné len v tom prípade, ak dôjde k zmene pomerov, avšak vždy len do budúcnosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Zmena stretávania
Naposledy bolo upravené stretávanie otca s maloletým rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P 292/2011-105 zo dňa 5. 12. 2011 tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým posledný týždeň každého mesiaca v piatok od 15.00 do 18.00 hod., v sobotu od 9.00 do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 do 14.00 hod. Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý už nepracuje v Českej republike a teda by sa mohol s maloletým stretávať častejšie ako jedenkrát mesačne.
Vykonaným dokazovaním a to najmä výsluchom u psychológa pracujúceho na Referáte poradensko- psychologických služieb pri úrade práce, mal súd tiež preukázané, že mal. G. má emočne silný a pozitívny vzťah k matke, naproti tomu vzťah k otcovi je ambivalentný. Mal. G. má o otcovi predstavu, že klamal na súde. Vyjadril však ochotu sa s ním stretnúť a u neho prespať pod podmienkou, že otec prestane klamať.
Z uvedeného je zrejmé, že vzťah maloletého k otcovi je ovplyvnený názorom matky ako aj jej postojom. Tvrdenia matky, že otec na súde vyhlasuje, že sa o maloletého riadne nestará, však v podstate nie sú nepravdivé. Otec aj v predchádzajúcich konaniach, tak ako aj v tomto konaní, uvádzal okolnosti, ktoré by v prípade ich pravdivosti mohli matku poškodiť; nedostatky v starostlivosti matky však preukázané neboli. Napríklad v podaní na č. l. 90, doručenom súdu 21. 10. 2011, otec uvádzal, že na stretnutia nie je maloletý riadne nachystaný, matka ho odovzdáva v zašívanej starej košeli a v teplákoch, v nevhodnom spodnom prádle. V priebehu tohto konania zas obvinil matku z používania nevhodných fyzických trestov, pričom ich používanie sa výsluchom maloletého u psychológa nepreukázalo, keďže test rodinných vzťahov a rozhovor s maloletým poukazujú na to, že vo výchove matka ako výchovné prostriedky uplatňuje obmedzenia činnosti.
Vzhľadom k uvedenému nie je možné správanie matky považovať za neprirodzené - ak otec na ňu (bezdôvodne) útočí, nie je spravodlivo možné následne od nej očakávať, aby pozitívne maloletého motivovala k stretávaniu s ním. Vzhľadom na silný citový vzťah maloletého G. k matke akékoľvek útoky otca na matku majú za následok ochladnutie vzťahu maloletého k nemu. Súd konštatuje, že práve postoj otca je nesprávny, jeho nevraživosť voči matke spôsobuje nechuť maloletého stretávať sa s ním, pričom následne sa otec po odmietavej reakcii zo strany syna cíti urazený.
Súd tiež dospel k záveru, že otec prejavuje väčší záujem o mal. deti svojej manželky, ako o svojho vlastného syna. Napríklad aj v období od januára do októbra 2012 nevyužil možnosti stretnúť sa s maloletým vôbec v mesiacoch január, apríl, august, september a október, pričom v uvedenom období nevyužil stretnutia v plnom rozsahu všetkých troch dní či rozsahu hodín ani jedenkrát (viď rozpis stretávania na č. l. 162 spisu).
Súd ďalej zdôrazňuje, že otcovi bolo psychológom pracujúcim na referáte poradensko-psychologických služieb doporučené, aby aj napriek synovmu nezáujmu naďalej prejavoval pokusy o kontaktovanie sa s dieťaťom a dával mu najavo stály záujem o svoju osobu a spoločné stretnutie. Avšak od decembra 2013, keď sa pohovor uskutočnil, do februára 2014, otec ani jedenkrát (!!!) nenavštívil dieťa, napriek rade odborníka. Súd konštatuje, že nezáujem maloletého o stretnutia s otcom a vzťah k nemu sú výsledkom správania sa otca, tento je za to zodpovedný. Súd nepovažoval za vhodné za daných okolností nútiť maloletého do častých stretávaní, nakoľko je tým vystavený emočnému napätiu.
Nakoľko matka kompenzuje maloletému nezáujem otca tým, že navštevuje iných príbuzných, vzhľadom na svoje pracovné vyťaženie využíva teda voľný čas v prospech maloletého, aby mu poskytla iné aktivity, súd dospel k záveru, že je na mieste, aby sa otec stretával s maloletým jedenkrát do mesiaca, a v to v sobotu od 9.00 do 18.00 hod. Je v záujme otca, aby aspoň tento čas náležite využil, pripravil maloletému program, venoval sa mu.
Takáto úprava styku sa síce môže javiť ako reštriktívna, súd ju ponechal za účelom udržiavania vzájomného vzťahu, avšak vzhľadom na uvedený doterajší nezáujem otca a ochladnuté vzájomné vzťahy je to primerané. Súd apeluje na rodičov, že pokiaľ dôjde k zlepšeniu vzťahu maloletého k otcovi, prípadne, že by bol ochotný zotrvať v starostlivosti otca dlhšie, prípadne aj cez noc, aby toto dobrovoľne rešpektovali. Ak dôjde k zmene vzťahu otca s maloletým v budúcnosti, je možné túto úpravu stretávania zmeniť.
Nakoľko došlo k zmene ostatného rozsudku o určení výživného a úpravu stretávania, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku.
Trovy konania
Podľa § 146 odsek 1 písm. a/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Keďže konanie o úprave rodičovských práv a povinností súd môže začať aj z úradnej moci, žiadnemu z účastníkov náhrada trov konania nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované.
Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.