Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/210/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 28. 02. 2014 v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému K. G.

rozhodol:

Obžalovaný K. G., narodený XX. XX. XXXX v Z. H., trvale bytom F. číslo XXX , okres J., prechodne bytom P. Y. číslo XXX

j e v i n n ý, ž e

dňa 27. 06. 2011 v dopoludňajších hodinách na terase domu číslo XXX v P. Y., okres Prievidza počas rozhovoru s poškodeným Miroslavom B., keď poškodenému vyčítal nutnosť vrátenia poskytnutej pôžičky, obžalovaný chytil ruky poškodeného a povedal mu, že ak mu nevráti sumu 4000 eur, tak zavolá kamarátom, ktorý ho hodia do kufra motorového vozidla a zavesia za nohy v lese na strom a zažije to, čo ešte nezažil, uvidí, čo sú schopní s ním urobiť, že obžalovaný vie, kde sa nachádza kancelária poškodeného a kedykoľvek môže rozbiť zariadenie kancelárie, pričom podľa poškodeného Miroslava B. žiadne peniaze ako pôžičku od obžalovaného alebo jeho priateľky H. G. neprevzal

t e d a

- iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal

t ý m s p á c h a l

- zločin vydierania podľa číslo

a z a t o s a

o d s u d z u j e:

Podľa , k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkov H. B., A.. E. B., L., H. G., V. H., podľa oboznámil zápisnicu o trestnom oznámení číslo listu 1, konfrontáciu číslo listu 53 - 63, príkazy číslo listu 73 - 75, listinné dôkazy číslo listu 92 - 109, výpis z účtu číslo listu 114 - 121, výpisy hovorov číslo listu 143 - 358, správy číslo listu 359 - 364, rozsudok číslo listu 365 - 371, 372 - 379, register trestov číslo listu 380, pripojený spis Okresného súdu Liptovský Mikuláš číslo .

Obžalovaný ku skutku okrem iného uviedol, že poškodenému na požiadanie G. požičal 4000 euro, bolo to v nedeľu, v kuchyni, dal mu to osobne. Bolo to prvýkrát, čo mu požičal peniaze, predtým ho nepoznal. Nie je pravda, že by vedel kde má poškodený kanceláriu, nevie to dodnes. H. mu povedala, že poškodený požičiava peniaze, že požičiava zo svojho. Peniaze mal požičiavať kamionistom. Na otázku prokurátorky ako dlho pred skutkom uvedeným v obžalobe požičal poškodenému peniaze, uviedol, že asi dva mesiace predtým. Sumu 4000 euro dal v hotovosti, osobne poškodenému. Bolo to v kuchyni domu v Krásne, okres Partizánske. Poškodený vedel, že peniaze budú odovzdané tam, pretože H. ho tam pozvala. Bola dohoda, že požičané peniaze vráti do dvoch týždňov. Na otázku prokurátorky, či nepovažoval za potrebné vystaviť nejaký doklad o požičaných peniazoch, uviedol, že v minulosti, keď peniaze požičal nemal problém s ich vrátením, v prípade poškodeného sa jednalo o staršieho človeka. Myslí si, že H. ho predtým poznala, mala od neho pôžičky. Keď mal potom poškodený vypnutý telefón začal sa vypytovať H. čo to má za známeho. Asi za dva mesiace išiel do Skačian niečo vybavovať a poškodeného videl stáť na ceste. Oslovil ho, že či vráti peniaze, poškodený hovoril, že má niečo vybaviť v Horných Vesteniciach, tak sa rozhodol, že tam na neho počká. Malo ísť o nejaké vybavovanie s matkou priateľky H.. Tak ho počkal na terase domu. Netvrdí, že potom sa rozprával s poškodeným úplne kľudne, ale také veci ako je uvedené v obžalobe mu nehovoril. Voči poškodenému nepoužil žiadne vyhrážky, keby chcel bol by to urobil hneď. Na otázku prokurátorky, či na terase boli prítomné ďalšie osoby uviedol, že bola tam matka jeho priateľky, svedok L., pobehovali tam deti. Na otázku prokurátorky, či povedal také tvrdšie slová poškodenému na terase uviedol, že mu hovoril, či sa mu nestalo keď niekoho takto klamal, že prišiel k nemu do kancelárie a rozbil mu ju. S poškodeným sa rozišli tak, že dopil kávu, podali si ruky a išiel preč. Na otázku, či tam boli slová o skončení v kufri auta uviedol, že mu povedal, či ešte neskončil v kufri auta. Slová o tom, že by bol zavesený za nohy v lese na strome tam neboli povedané. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania z 29. 06. 2011, kde okrem iného uviedol, že hovoril poškodenému, že či mu ešte nikto nerozbil kanceláriu, či neskončil v kufri auta a zavesený za nohy v lese, obžalovaný uviedol, že je možné, že mu to povedal. Na otázku, či počas rozhovoru s poškodeným došlo k nejakému mykaniu a sácaniu medzi nimi, uviedol, že nie. Môže povedať, že je veľký, nebije sa a nie je agresívny. Poškodeného za ruky nedržal, keby áno mal by modriny. Na otázku obhajcu uviedol, že v tom období podnikal a mal doma peniaze v hotovosti, pretože v tej dobe sa častokrát materiál platil v hotovosti, nie na faktúry. Na ďalšiu otázku uviedol, že v Skačanoch bol s priateľkou H. na vozidle Y. V.. Na ďalšiu otázku uviedol, že 28. 06. 2011 volal poškodenému ráno, či platí stretnutie u notára, poškodený povedal, že si vybaví pôžičku od zamestnávateľa. Povedal, že sa stretnú o pätnástej hodine a že mu odovzdá peniaze. Volal mu okolo obeda, či sa mu podarilo pôžičku vybaviť a či stretnutie platí. Poškodenému volal, že sa o pätnástej hodine stretnú, vtedy mu však už telefón nebral. Potom mu napísal SMS správu, že takto sa veci neriešia, neboli tam žiadne vyhrážky. Na otázku obhajcu uviedol, že matka priateľky sa viac menej zdržiavala v kuchyni domu, keď tam poškodený 27. 06. 2011 bol, bolo však teplo, okná boli otvorené. Poškodený v ten deň najprv riešil pracovné veci s matkou jeho priateľky, až potom si išiel sadnúť na terasu a spolu riešili tú pôžičku. Na otázku obhajcu, aby sa vyjadril ako reagoval na tvrdenie poškodeného, že o tej pôžičke 4000 euro nemá žiaden doklad uviedol, že tými slovami, ktoré uvádzal už skôr, že či sa mu už niekedy niečo nestalo, keď také niečo urobil. Suma 4000 euro bola v 100 eurových bankovkách. Na otázku samosudcu uviedol, že počasie 27. 06. 2011 bolo pekne, bolo teplo, okná na dome boli pootvárané. Na ďalšiu otázku, či to, čo povedal poškodenému a čo pripustil, že mu povedal nehodnotí ako nepriamu vyhrážku, uviedol, že áno. Na otázku samosudcu, či sa poškodený nebál, keď už poobede podal trestné oznámenie, uviedol, že sa rozprávalo, že poškodený nešiel podať trestné oznámenie v Partizánskom, lebo že on tam pozná všetkých policajtov, že je mafián. S priateľkou H. už nežije , ale sa stýkajú, pracujú v rôznych mestách. Už neudržiavajú taký intenzívny vzťah ako v roku 2011. Na otázku ako si vysvetľuje, že poškodený, ak je pravdivá jeho verzia, žiada po ňom neexistujúci dlh, uviedol že on, keď niečo spravil sa vždy priznal. Na otázku prokurátorky uviedol, že v čase, keď požičiaval poškodenému peniaze nevedel o problémoch priateľky so splácaním pôžičiek poškodenému. Na otázku obhajcu uviedol, že pri rozhovore 28. 06. 2011 s poškodeným padla konkrétna suma, ktorú má poškodený vrátiť. Nevie prečo sa to poškodený pýtal, suma sa nemenila.

Svedok H. B. okrem iného uviedol, že sa stotožňuje s podanou obžalobou, podľa jeho názoru mala byť obžalovaná aj H. H.. Dňa 27. 06. 2011 ako obchodný zástupca navštevoval klientov, keď išiel od klienta v Skačanoch videl sedieť v aute H. H.. Bol tam aj obžalovaný. Je pravda, že mal tiež v Horných Vesteniciach navštíviť matku H. H., služobne. Z tých Skačian išiel priamo do Horných Vesteníc. Videl, že obžalovaný spolu s H. H. idú na aute za ním. Keď chcel ísť do domu riešiť tú vec s matkou H. H., povedal mu obžalovaný, že aby počkal, že vyriešia svoju vec. H. H. medzitým išla do domu, že ide uvariť kávu. Obžalovaný ho posadil vonku pred domom, medzitým matka zavolala H. H. a odišla dnu. Celý skutok sa odohral v trojici - obžalovaný, H. H. a on, Martina stála za ním, nadávala mu, krivo ho obviňovala, trestné oznámenie išiel podať pre jej správanie. H. H. ho začala obviňovať, že kedy vráti peniaze, ktoré si požičal. Keď skončila, ohradil sa čo si to dovoľuje, že nemá nejaký podpísaný doklad o tých peniazoch. vtedy sa nahneval obžalovaný a povedal to, čo je uvedené v obžalobe. Predtým obžalovaný sedel nad terasou proti nemu. Obžalovaný predtým do komunikácie medzi s ním a H. nezasahoval, pripadalo mu to ako keby nevedel o čo sa jedná. Chce uviesť, že H. ani nevedela uviesť presnú sumu, koľko jej mal dlhovať, podotýka, že si ju mal údajne požičať v Krásne XXX, nikdy tam nebol. Na otázku prokurátorky uviedol, že obžalovaný sa potom na neho z kresla vyrútil, vyskočil z neho, chcel ho chytiť za krk. Potom povedal vyhrážky, ktoré sú uvedené v obžalobe. Obžalovaný potom povedal, že prečo nevráti sumu, ktorú si požičal, že zavolá kamarátom, ktorý ho hodia do kufra auta a vyvezú ho za Horné Vestenice, zavesia ho za nohy v lese na strom a zažije to čo ešte nezažil. Až potom ho obžalovaný pustil. Celá situácia ho vyplašila, obžalovaný ešte povedal, že vie, kde má kanceláriu a kedykoľvek môže rozbiť zariadenie kancelárie. Vtedy povedal obžalovanému, že ten dlh môže splácať maximálne po 300 euro mesačne, že na druhý deň príde do F. ráno o ôsmej hodine. Na otázku prokurátorky prečo navrhoval stretnutie v Krásne uviedol, že vedel, že obžalovaný tam má bydlisko, prípadne firmu. Myslí si, že obžalovaný s H. sa na celú vec dopredu pripravili, uvažuje tak preto, lebo týždeň pred tým si H. od neho vzala pôžičku. Z tých papierov, ktoré s tým súviseli poznal adresu obžalovaného, tento bol priateľom Martiny . Na otázku prokurátorky uviedol, že na záver, keď sa situácia ukľudnila, išiel do domu doriešiť situáciu s matkou Martiny . Vtedy videl, že dvere do domu boli počas konfliktu s Martinou a obžalovaným zatvorené. Keď to vybavilo so súhlasom obžalovaného odišiel z domu do J., prvé čo urobil odniesol zo svojej kancelárie najdrahšie veci. Potom išiel so svojim bratom - podnikateľom, povedal mu všetko čo sa mu stalo. Brat mu povedal aby sa nebál a išiel podať trestné oznámenie. Na otázku prokurátorky, či na terasu kde sedel viedli nejaké okná uviedol, že to si nevšimol. Na otázku prokurátorky uviedol, že matka H. G. bola dlhoročná klientka, neoslovil ju, že či počula čo sa odohralo na terase, keď s ňou rokoval boli prítomní obžalovaný a H.. Na otázku prokurátorky, čo si myslí, prečo Martina spolu s obžalovaným po ňom žiadali vrátiť fiktívnu pôžičku, uviedol, že nevie čo za tým bolo, jednalo sa jednoznačne o vydieranie. Na ďalšiu otázku uviedol, že medzi ním a obžalovaným došlo k fyzickému kontaktu na tej terase, len reflexným pohybom zabránil tomu, aby ho obžalovaný chytil pod krk. Na otázku obhajcu, či potom čo odišiel z Horných Vesteníc ešte navštevoval klientov, uviedol, že áno, bol za klientom v Dolných Vesteniciach. Na ďalšiu otázku prečo trestného oznámenie, ale aj ďalšie vyjadrenia v prípade smerovali na Martinu a nie na obžalovaného, uviedol že tá ho obvinila, že si mal požičať peniaze a nevracať ich. Obžalovaného bral ako komplica H. . Na otázku samosudcu, či krivé obvinenie kvôli peniazom je pre neho závažnejšie ako vyhrážka zabitím, uviedol, že to nebola vyhrážka zabitím. To, čo uviedla H. H. ho urazilo. Po konzultácii s bratom chcel podať trestné oznámenie v Partizánskom, tam mu na polícii povedali, že udalosť sa odohrala v okrese Prievidza odporučili mu tam podať trestné oznámenie. Hneď v deň incidentu odpoludnia bol podať to trestné oznámenie. Na druhý deň podľa dohody s obžalovaným o ôsmej ráno sa mali stretnúť, rozhodol sa, že si urobí nahrávku telefonátu. Keď sa mu obžalovaný ozval ,tento rozhovor s ním si nahral. Na otázku samosudcu, či predpis toho telefonátu sa nachádza v spise na strane 38, uviedol, že áno. Keďže chcel získať čas ,v telefonáte uviedol, že sa bude snažiť peniaze získať od svojej firmy. Vymyslel si to a uviedol, že do pätnástej hodiny sa bude snažiť získať celú sumu. S nahrávkou rozhovoru išiel na políciu do Prievidze okolo poludnia. V priebehu výsluchu na polícii okolo pätnástej hodiny mu obžalovaný znovu telefonoval. Nezdvihol to, obžalovaný potom poslal SMS správu. Ide o SMS správu na číslo listu 32. Ešte chce uviesť, že v prípade, že by si požičal nejaké peniaze neurobil by to bez nejakého dokladu, proti podpisu. Obžalovaný s H. nevedeli ani deň kedy si mal tie peniaze požičať a nemajú žiaden doklad o požičaní tých peňazí.

Svedok A.. B., brat poškodeného okrem iného uviedol, že trvá na tom, čo uviedol v prípravnom konaní, obžalovaného nepozná, nikdy s ním neprišiel do styku. Dňa 27. 06. 2011 okolo obeda prišiel brat k nemu, evidentne bol vyvedený z rovnováhy. Bol rozrušený, porozprával mu, čo sa mu prihodilo. Celý príbeh vie z jeho rozprávania. Hovoril, že bol pracovne za klientkou a v istej fáze začali po ňom žiadať, aby vrátil 4000 euro. Uviedol, že o žiadnej takej sume nevie. Povedal, že ak niekto má nejaký doklad, aby

ho ukázal. Keďže žiaden doklad nebol ,vtedy do toho vstúpil obžalovaný, že mu hneď vypálil jednu dve rany, že sa s ním o tom nebude baviť, že má dať peniaze alebo že ho dá niekde odtiahnuť do lesa. Mali tam padať tvrdé vyhrážky. Ďalej to malo pokračovať tak, že sa mali stretnúť na druhý deň, mali to doriešiť nejakým úpisom, prípadne brat mal zohnať peniaze. Zo strany brata to bol uhýbací manéver. Keď sa ho brat pýtal čo má robiť, odporučil mu, aby išiel na políciu. Na otázku prokurátorky uviedol, že videl na tvári brata pri rozhovore nejaký červený fľak, odporučil mu, aby sa dal vyšetriť lekárom. Brat to odmietol. Povedal, že ho mal obžalovaný asi dvakrát udrieť do tváre. Na otázku prokurátorky, aby reprodukoval vyhrážky obžalovaného, uviedol, že tam malo zaznieť niečo také, že ho odvezú do lesa a zavesia " za gule" a zažije to, čo nezažil. Brat mu hovoril, že si mal požičať fiktívnych 4000 euro. Na otázku obhajcu uviedol, že mu brat povedal, že si z kancelárie odniesol počítač a ďalšie veci, lebo obžalovaný povedal, že vie kde má brat kanceláriu a môže mu rozbiť zariadenie kancelárie. Na otázku samosudcu uviedol, že medzi udalosťou, ktorú mu brat popísal a časom, keď s bratom hovoril mohla uplynúť doba asi hodina. Na ďalšiu otázku uviedol, že celé to spôsobila tá žena, obžalovaný do toho vstúpil neskôr. Pokiaľ vie, brat podal trestné oznámenie na tú ženu. Na otázku, či vtedy brat mal nejaké finančné problémy uviedol, že mu to nie je známe. V prípade, že by brat finančné problémy mal, bol by mu peniaze požičal, mal firmu. Nebol by problém požičať mu sumu 4000 euro. V tom období s bratom vychádzal štandartným spôsobom.

Svedkyňa H. H. okrem iného uviedla, že s obžalovaným už nie je partnerka. Obžalovaného prehovorila na požičanie peňazí poškodenému ona, obžalovaný predtým poškodeného vôbec nepoznal. Poškodeného poznala tak, že prostredníctvom jeho osoby splácala pôžičky, ktoré si zobrala, poškodený chodil inkasovať splátky. Raz prišiel s tým, že potrebuje požičať peniaze on, 4000 euro, že požičal peniaze kamionistom. Ona oslovila obžalovaného, či poškodenému peniaze požičajú, dokonca nechceli ani žiadne úroky od poškodeného z tejto sumy. Tieto peniaze mali byť vrátené poškodeným dňa 12. 06. 2011. Suma 4000 euro bola požičaná v nedeľu v Krásne č. 128, niekedy koncom mája 2011. Obžalovaný mal peniaze v hotovosti doma. Poškodený tieto peniaze vtedy prevzal. Poškodený sa jej potom začal vyhýbať, nedvíhal telefón ,pričom obžalovaný žiadal peniaze vrátiť. Nakoniec poškodeného náhodne stretli v Skačanoch dňa 27. 06. 2011. Bolo to v pondelok ráno, dohodli sa, že sa stretnú vo Vesteniciach, poškodený mal ísť za jej matkou. Poškodený mal nejaké papiere na podpis pre matku, ktorej tiež riešil nejakú pôžičku. Poškodený odovzdal v dome papiere a vyzval matku, aby si ich preštudovala a vyšiel von na terasu. Na terase sa potom s poškodeným ona aj obžalovaný rozprávali o tej pôžičke. Ona potom išlo urobiť dnu kávu, vyniesla ju na terasu. Na otázku prokurátorky, či poškodený spochybňoval počas rozhovoru existenciu pôžičky uviedla, že obžalovaný mu hovoril, že ak nemá peniaze, aby sa dohodli na nejakých splátkach. Spomína si, že poškodený, keď pili kávu hovoril, že či majú nejaký doklad o tej pôžičke. Je pravda, že ona v reakcii na to zvýšila hlas, povedala, či poškodený má svedomie, že aj ona potrebuje peniaze. Na otázku prokurátorky, či tam bola nejaká vyostrená situácia v rámci ktorej by sa obžalovaný vyhrážal, že vie kde má poškodený kanceláriu a môže mu rozbiť zariadenie, uviedla, že nie, myslí si, že obžalovaný by si to nedovolil. Na ďalšiu otázku ako si vysvetľuje trestné oznámenie poškodeného a jeho tvrdenia, že si od nich žiadnych 4000 euro nepožičal a nazval konanie obžalovaného novodobým výpalníctvom, uviedla, že si to nevie vysvetliť. Po podaní trestného oznámenia už s poškodeným nekomunikovala. Na ďalšiu otázku, či počula údajné vyhrážky obžalovaného obsiahnuté v skutkovej vete obžaloby uviedla, že nič také nepočula. Na otázku prokurátorky, že brat poškodeného vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl v deň skutku na tvári poškodeného červené miesto, čo poškodený vysvetlil, že dostal od obžalovaného dve alebo tri facky, uviedla, že nič také sa nestalo. Poškodený z terasy nešiel hneď preč, išiel ešte z domu zobrať papiere jej matky, až potom išiel preč. Pri odchode si podali ruky. Na otázku obhajcu, či bola svedkom telefonického rozhovoru obžalovaného s poškodeným na druhý deň, uviedla, že na druhý deň ráno spolu telefonovali. Do tohto telefonátu nijako nezasahovala. Na ďalšiu otázku, že v spise na strane 38 sa nachádza prepis rozhovoru z 28. 06. 2011 v rámci ktorého mala zasiahnuť do telefonátu medzi obžalovaným a poškodeným, uviedla, že si na to nespomína. Na otázku samosudcu, či by obžalovaný bol schopný vyhrážok, ktoré sú uvedené v obžalobe, uviedla, že s obžalovaným žila 5 rokov, myslí si, že nie je schopný násilného konania. Na otázku, či vie, že obžalovaný bol odsúdený za lúpežné prepadnutie so zbraňou, spolu s ďalšími páchateľmi v roku 1996, uviedla, že niečo o tom počula. Na otázku samosudcu, aký motív mal mať poškodený, ak si skutočne tu pôžičku vymyslel, uviedla, že nevie. Na otázku samosudcu, aby vysvetlila prečo obžalovaný, ak skutočne požičal poškodenému 4000 euro to neurobil tak, že si dal podpísať nejaký doklad o tom, uviedla, že to bolo náhle a možno ani nebol čas. Je pravda, že peniaze požičala ona v Krásne. Na otázku, či doma mala takú hotovosť, uviedla, že peniaze mal obžalovaný. Na otázku prokurátorky uviedla, že v čase skutku poznala poškodeného asi

1,5 roka. Za tú dobu nespozorovala na ňom takú vlastnosť, že by chcel niekoho oklamať. Poškodený ju nahováral, aby išla pracovať do ich firmy. Na otázku, či neuvažovali v súvislosti s tou pôžičkou podať civilnú žalobu, uviedla, že uvidia ako dopadne tento súd. Na otázku obhajcu uviedla, že obžalovaný v roku 2011 bol v dobrej finančnej situácii.

Na čísle listu 1 sa nachádza zápisnica o trestnom oznámení, ktoré podal poškodený dňa 27. 06. 2011 o 15 45 hod. na polícii v Prievidzi. V rámci trestného oznámenia poškodený okrem iného uviedol, že obžalovaný zavolal svedkýňu H. z domu von na terasu, táto zamkla dvere domu a prišla za nimi. Potom ho obvinila, že mu požičala 3000 euro, kedy jej ich vráti, že nedvíha telefóny, že klame. Keď argumentoval, že žiadne peniaze od nej neprevzal a nech mu ukáže nejakú potvrdenku, rozčúlilo to obžalovaného, postavil sa, vyrútil sa na neho , myslel si, že ho chce udrieť, rukami ho zdrapil za jeho ruky a povedal, že ak tú dlžobu neuzná a peniaze nezaplatí a bude stále klamať, zavolá partiu ľudí, ktorí ho hodia do kufra auta a vyvezú do lesa a tam uvidí, čo sú schopní, že ho zavesia za nohy na strom a na záver mu obžalovaný povedal, že vie, kde má kanceláriu, že mu môže kedykoľvek rozbiť zariadenie kancelárie a tie zmluvy, čo robí mu môžu na súde zavariť, tak, že ho vyhodia z firmy.

Na čísle listu 53 - 63 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a poškodeným zo dňa 26. 10. 2011. V rámci konfrontácie poškodený okrem iného uviedol, že svedkyňa H. prišla von na terasu a začala sa pýtať kedy vráti peniaze, ktoré si požičal, že keď si požičia má to splatiť. Bol ohromený, vyzval ju, aby mu ukázala nejaké potvrdenie, že si od nej nejaké peniaze požičal. To vyprovokovalo obžalovaného, ktorý sa na neho oboril, postavil sa, chytil ho rukami pod krk a začal sa mu vyhrážať. Povedal, že do pár minút sú tu chlapi, ktorí ho vyvezú za Vestenice a zavesia na strom za nohy, že zažije čo nezažil a že sa hneď prizná. Potom tiež povedal, že ho majú zmapovaného a že každý deň mu môžu rozbiť kanceláriu. Pochopil to,že vedia, kde býva, že to myslia vážne. Tie vyhrážky ho zlomili a povedal, že nie je žiaden boháč, že môže dať dokopy 300 euro mesačne. Navrhol, že na druhý deň sa dostaví do Krásna č. XXX a urobia nejakú dohodu. Vtedy sa spýtal o akú sumu sa jedná, H. povedala, že 3000 euro povedala, že chce nejaké úroky, že chce od neho 4000 euro. Obžalovaný v rámci konfrontácie okrem iného uviedol, že keď poškodený prišiel do Vesteníc išiel dnu, vybavil si čo potreboval, povedal mu, že nech sa posadí a ponúkol ho kávou. Keď odišla H. dnu, začal sa poškodeného pýtať, že kedy mieni vrátiť peniaze, poškodený tvrdil, že aké peniaze, že nemá žiaden doklad. Potom zvýšil hlas a povedal mu, že ak robí také veci, či sa mu ešte nestalo, že mu niekto rozbil kanceláriu. Nie je pravda, že by sa mu vyhrážal tak ako povedal poškodený. Poškodený navrhol, že mu môže dávať po 300 euro mesačne. Povedal, že dobre ale, že chce nejaký doklad, súhlasil s tým a potom poškodený odišiel. Poškodený pri konfrontácii ešte uviedol, že ho zaráža, že obaja tvrdia, že ide o sumu 4000 euro, keď sa pýtal na sumu, tvrdili 3000 euro. Obžalovaný k tomu uviedol, že poškodenému požičali 4000 euro a chceli ich späť.

Z obsahu z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš číslo vyplýva, že rozsudkom z 04. 11. 1996 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica číslo 9To 1261 /96 zo dňa 11. 02. 1997 bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa , a trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla formou spolupáchateľstva podľa a , a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku. ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. čím naplnil všetky zákonné znaky zločinu vydierania podľa číslo , pretože iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal. Aj keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti poprel, túto obranu považuje súd za účelovú, vedenú snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti a pomerne vysokého hroziaceho trestu. Zo spáchania trestnej činnosti obžalovaného, či už opakovanie v prípravnom konaní, alebo pri výpovedi na hlavnom pojednávaní, usvedčuje poškodený, ktorý v podstate zhodne, aj keď s drobnými odchýlkami, ktoré sa dajú vysvetliť odstupom času, potvrdil, že obžalovaný, aj za prítomnosti svedkyne H. ho vydieral a žiadal po ňom vrátenie peňazí, sumy 4000 euro, ktorú si poškodený od obžalovaného a svedkyne H. nikdy nepožičal. V súvislosti s tým poukazuje súd na to, že vzhľadom na okolnosti prípadu, účasť svedkyne H. pri vydieraní poškodeného a tiež vzhľadom na vzťah svedkyne H. k obžalovanému v čase skutku, súd nepovažuje výpoveď svedkyne H., či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní za vieryhodnú. V tejto súvislosti poukazuje na to, že aj podľa vyjadrenia samotného poškodeného na hlavnom pojednávaní jeho trestné oznámenie smerovalo v prvom rade proti svedkyni H., ktorá prvá

po ňom požadovala vrátenie neexistujúceho dlhu. Všetky tieto skutočnosti spomenuté vyššie podľa názoru súdu podstatne spochybňujú vieryhodnosť svedeckých výpovedí H. v tomto konaní. V. treba poukázať na tú skutočnosť, že žiadna zo strán konania nespochybňovala, že stretnutie poškodeného s obžalovaným a svedkyňou H. dňa 27. 06. 2011 v dopoludňajších hodinách na terase domu číslo 233 v Horných Vesteniciach sa odohralo. Každá zo strán však vyšla so svojou verziou ako sa udalostí odohrali. Sud sa samozrejme zaoberal aj motívom prípadného konania, či jednej alebo druhej strany sporu a zistil, že na strane obžalovaného a svedkyne H. bol motív na to, aby konali tak ako konali a žiadali od poškodeného vrátenie neexistujúceho dlhu, pričom poškodený vzhľadom na intenzitu nátlaku prisľúbil pod hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy že tento neexistujúci dlh, vráti. Je zrejmé, že intenzita nátlaku už aj vzhľadom na to, že sľúbil vrátiť neexistujúci dlh, musela byť vysoká. Tiež musela byť vysoká obava poškodeného z ďalšieho konania obžalovaného, vzhľadom na použité vyhrážky, keď poškodený behom niekoľkých hodín podal vo veci na polícii v Prievidzi, trestné oznámenie. Je potrebné uviesť, že nepriamo obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčil aj brat poškodeného, ktorý hovoril s poškodeným krátko po skutku a ktorý mu odporučil trestné oznámenie podať. Tento potvrdil skutočností, ktoré uvádzal poškodený a podľa názoru súdu je možné výpoveď brata poškodeného považovať ako nepriamy dôkaz, ktorý obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje. Súd zároveň zvažoval možným motívom konania poškodeného, či si tento skutočne nepožičal od obžalovaného sumu 4000 euro a či ju neodmietol vrátiť. Súd tiež uvažoval nad tou skutočnosťou prečo obžalovaný ako skúsený podnikateľ, v prípade, že skutočne spolu so svedkyňou H. požičali poškodenému 4000 euro, si túto pôžičku nepoistili dokladom podpísaným poškodeným. Hoci súd vypočul k tomu obžalovaného a svedkyňu Ďuríkovú, podľa názoru súdu túto skutočnosť hodnoverne nevysvetlili. V súvislosti s vieryhodnosťou výpovede poškodeného a motívom jeho možného konania, zatajenia existencie pôžičky, je tiež potrebné uviesť, že poškodený podľa vyjadrenia jeho brata na hlavnom pojednávaní nebol odkázaný na pôžičku od obžalovaného a svedkyne G.. V prípade, že by poškodený potreboval peniaze, brat poškodeného bol v takej finančnej situácii, že mohol poškodenému peniaze požičať. Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti s prihliadnutím aj na ďalšie dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní je súd toho názoru, že vina obžalovaného je preukázaná a to súhrnom priamych a nepriamych dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú.

Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz trikrát súdne trestaný, v dvoch prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Od roku 2010 bol šesťkrát postihnutý za priestupky v oblasti dopravy, správa z miesta trvalého bydliska bližšie skutočnosti o ňom neuvádza.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením a za použitia ustanovenia , keďže obžalovaný opätovne spáchal zločin, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, pričom pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Takto uložený trest považuje súd za zákonný, dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a za trest potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.