Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/10/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, proti odporcovi A. M., J. XX.XX.XXXX, Y. G. Č. XX, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 351,98 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 151,98 Eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania od 07.09.2012 do zaplatenia všetko v 40,00 Eur mesačných splátkach splatných vždy k 20.dňu toho ktorého mesiaca počnú mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohoto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením niektorej zo splátok sa stáva celý dlh splatným.

Návrh na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 200,00 Eur s príslušenstvom s a z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 351,98 € s príslušenstvom, pričom uviedol, že uzatvoril s odporcom Zmluvu č. M., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy, navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty umožňujúcu užívať telekomunikačné služby navrhovateľa, pričom k zmluve bolo pridelené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX. Navrhovateľ pri uzatvorení Zmluvy č. M. sa dohodol s odporcom v zmysle Dodatku poskytnutie mobilného telefónu Soni Ericsson C510 za akciovú cenu 39,00 €, pri predajnej cene 160,00 €. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní práva navrhovateľa z titulu zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo 121,00 € s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón, telekomunikačné zariadenie, bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná podmienka rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. , v súlade s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka, je tak navrhovateľ, ako dodávateľ služby, povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa navrhovateľ týmto návrhom na začatie konania, v súlade s vyššie uvedeným, domáha práva na náhradu škody vo výške 121,00 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V petite návrhu však navrhovateľ si uplatňuje sumu 200,00 € korešpondujúcu náhrade škody a rovnajúcu sa výške dohodnutej zmluvnej pokuty. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje záväzky nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného

vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti odporcu a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Odporca si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón mu bol predaný za cenu uvedenú v Článku 1, bod 1.3 Dodatku, ktorá sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že odporca sa zaviazal užívať služby po dohodnutú dobu v zmysle dodatku. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca si riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 151,98 € fakturovanú v období od mája 2012 do júla 2012. Pokusom o pokonávku zo dňa 23.08.2012 oznámil navrhovateľ odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ho na úhradu v dodatočnej lehote na čo odporca nereagoval.

Odporca uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti vyplývajúcej mu z zmluvy s obchodnou spoločnosťou Orange, pretože túto zmluvu podpísal, za poskytnuté služby však riadne fakturovanú sumu neuhrádzal, pretože nemal dostatok finančných prostriedkov. Odporca uviedol, že sa pred 4 rokmi rozviedol s manželkou, kedy mu boli zverené do výchovy a starostlivosti v tom čase 2 maloleté deti. Uviedol, že býva u rodičov, pričom pracuje v obchodnej spoločnosti Festap s mesačným príjmom 463,00 €. Odporca poukázal na svoju majetkovú situáciu, pričom preukázal súdu platenie úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s., vo výške 500,00 €, ktoré uhrádza 35,00 € mesačnými splátkami. Taktiež uviedol, že dcéra, ktorá je síce 22 ročná ďalej študuje na vysokej škole v Banskej Bystrici, s čím mám spojené zvýšená náklady. Vo vzťahu k zmluvnej pokute uviedol, že prestal uhrádzať platby nejaké 2 mesiace pred ukončením doby viazanosti, pretože mobilný telefón mu ukradli a následne splácať prestal.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcu, prečítaním zmluvy o pripojení, výpisu z účtu, dodatku k zmluve o pripojení, prílohy č. 1 k dodatku k zmluve o pripojení, fotokópie doručenky, pokusu o pokonávku, faktúr, všeobecných zmluvných podmienok, pracovnej zmluvy a dohode o zmene pracovných podmienok predložených odporcom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ, ako poskytovateľ, uzatvoril s odporcom, ako účastníkom fyzickou osobou, nepodnikateľom, Zmluvu o pripojení č. M. dňa 14.10.2003. Odporcovi bolo pridelené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.

Zmluvné strany dojednali dňa 11.12.2009 Dodatok z zmluve o pripojení č. M., v zmysle ktorého Článku 2.5, v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti zmluvy tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 200,00 €.

Pokusom o pokonávku zo dňa 23.08.2012 upozornil navrhovateľ odporcu na neuhradenie faktúr za apríl 2012 až jún 2012 v celkovej výške 380,14 €.

Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej OZ, v znení k 14.10.2003), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 195/2000 o telekomunikáciách (v znení k 14.10.2003), zmluvou o pripojení sa telekomunikačný podnik zaväzuje užívateľovi pripojiť jeho koncové telekomunikačné zariadenie na verejnú telekomunikačnú sieť a poskytovať alebo sprístupniť s tým súvisiacu verejnú telekomunikačnú službu, prípadne aj zriadiť potrebné pripojenie na verejnú telekomunikačnú sieť a užívateľ sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie a používanie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť a za poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 195/2000 o telekomunikáciách (v znení k 14.10.2003), súčasťou poskytnutia verejnej telekomunikačnej služby nie je dodávka koncového telekomunikačného zariadenia, ak nie je zákonom ustanovené alebo v zmluve dohodnuté inak.

Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 195/2000 o telekomunikáciách (v znení k 14.10.2003), všeobecné podmienky sú súčasťou písomnej zmluvy o pripojení.

Podľa článku 11 bod 11.9 Všeobecných podmienok, poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., účastník zodpovedá za včasné uhradenie vyúčtovanej ceny poskytnutých alebo požadovaných služieb vo faktúre doručenej na poslednú známu adresu pre zasielanie faktúr a písomností oznámenú účastníkom spoločnosti Orange Slovensko. Za riadnu úhradu sa považuje úhrada obsahujúca správne uvedené všetky hlavné identifikačné znaky, ktoré sú uvedené na faktúre, najmä variabilný symbol, čiastku a číslo účtu. Bez uvedenia správneho variabilného symbolu nie je možné úhradu priradiť.

Podľa § 517 ods. 1 (v znení k 14.10.2003), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 (v znení k 14.10.2003), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení k 14.10.2003), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 420 ods. 1 (v znení k 14.10.2003), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 (v znení k 14.10.2003), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 (v znení k 14.10.2003), pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 544 ods. 1 (v znení k 14.10.2003), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 (v znení k 14.10.2003), zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 544 ods. 3 (v znení k 14.10.2003), ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 489 (v znení k 14.10.2003), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 2 (v znení k 11.12.2009), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 (v znení k 11.12.2009), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 (v znení k 11.12.2009), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 (v znení k 11.12.2009), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 (v znení k 11.12.2009), za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 (v znení k 11.12.2009), ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 (v znení k 11.12.2009), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca riadne neuhrádzal za služby poskytované navrhovateľom v mesiacoch apríl 2012 až jún 2012 v celkovej sume 151,98 €. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť cenu poskytnutých služieb vrátane úroku z omeškania, keďže odporca je v omeškaní s povinnosťou zaplatiť peňažný dlh.

V časti uplatneného práva navrhovateľa vo výške 200,00 € tak, ako to navrhovateľ v petite návrhu na začatie konania žiadal, v odôvodnení však uvádzal sumu 121,00 €, ako výšku skutočnej škody, súd návrh zamietol. Pri rozhodovaní o náhrade škody súd vychádzal mimo iné aj zo skutočností, že navrhovateľ si síce uplatnil právo titulom náhrady škody, avšak primárne sa jedná o sumu, ktorej pôvodný právny titul voči odporcovi vychádzal z ustanovení o zmluvnej pokute.

Občianky zákonník - opierajúc sa o príslušné smernice Európskej únie vychádza pri zákaze neprijateľných zmluvných podmienok z toho, že pri spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovnocenné subjekty. Na jednej strane sú to spotrebitelia, ktorí nepoznajú právne prostredie do ktorého vstupujú, uzavierajú spotrebiteľské zmluvy len z času na čas a nedisponujú takými zdrojmi, aby mohli s dodávateľom individuálne vyjednávať. Tak je tomu aj v tejto právnej veci. Príslušné dojednania o zmluvnej pokute boli vopred pripravené, predtlačené. Navrhovateľ ponúkol svoje služby odporkyni za podmienok, ktoré nemala možnosť ovplyvniť.

Pokiaľ by navrhovateľ mal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, došlo by k porušeniu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, na ktoré súd poukazuje vyššie, princípu proporcionality a k porušeniu záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiky vyplývajú z členstva v Európskej únii. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bol podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej existencia možná, bez nekalých podmienok (Článok 6 Smernice Rady 93/12 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "Smernica"). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj neprimeraná kompenzácia pre porušenia záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k) a § 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To platí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky, ako je to tomu aj v tejto právnej veci, uvedené v spotrebiteľskej zmluve sú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, nie sú žiadne pochybnosti. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré sú vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky ovplyvniť nemôžu. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od prijímateľov služieb na základe zmlúv o pripojení. Podmienky, za ktorých bola dohodnutá zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, na ktoré poukazuje vyššie, sú neprijateľné, preto neprichádza do úvahy iné riešenie, len prejudiciálne určiť, že zmluva je čiastočne neplatná.

Predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, ku ktorému ním tvrdená škoda v skutočnosti aj vznikla, a teda, nakoľko uhrádza sa skutočná škoda, nie je možné ustáliť v akej výške táto škoda skutočne aj vznikla. Výšku škody navrhovateľ nemôže odvádzať od pôvodne určenej zmluvnej pokuty, pretože počas trvania zmluvného vzťahu nepochybne dochádza k amortizácii poskytnutého mobilného telefónu a tým aj znižovaniu jeho skutočnej trhovej hodnoty, a teda pre prípad porušenia povinnosti a vzniku práva na náhradu škody vo vzťahu k hodnote tohto mobilného telefonického zariadenia aj k znižovaniu výšky tejto škody. Z uvedeného teda vyplýva, že neboli naplnené všetky atribúty požadované zákonom pre priznanie práva titulom náhrady škody.

V širšom kontexte bez povšimnutia nie je možné ponechať ani tú skutočnosť, že navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie vyplývajúce z dojednanej zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá bola dojednaná dodatkami k zmluvám o pripojení. Nakoľko rozhodnutiami viacerých súdov predmetná zmluvná pokuta bola považovaná za neprijateľnú podmienku, súd by právo vyplývajúce z takejto neprijateľnej podmienky navrhovateľovi priznať nemohol. Navrhovateľ však zmenil právny dôvod uplatnenia si de facto identického plnenia, avšak podľa názoru súdu predmetné uplatnenie si žalovanej sumy titulom náhrady škody, je v širšom kontexte len pokračovaním uplatnenia si práva pôvodne dojednaného zmluvnou pokutou z iného právneho dôvodu. Aj z uvedeného dôvodu by preto bolo nutné návrh v časti náhrady škody zamietnuť.

Vo výroku o zmietnutí návrhu v časti uplatnenej škody súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ si síce uplatňuje právo na zaplatenie škody, ktorú uvádza v texte návrhu na začatie konania vo výške 121,00 €, avšak v petite návrhu si uplatňuje právo na zaplatenie vo výške 200,00 €, čo korešponduje pôvodne dojednanej zmluvnej pokute, preto je zrejmé, že uplatnenie si sumy 200,00 € tak, ako to uvádza navrhovateľ je len ďalším uplatnením si tej istej zmluvnej pokuty pri zmene právneho dôvodu, čo u navrhovateľa nepochybne by umožnilo dosiahnuť zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola vyhlásená súdmi za neprijateľnú tým, že došlo k zmene právnej kvalifikácie.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ sa domáhal práva na zaplatenie sumy 351,98 €, pričom súd mu priznal právo na zaplatenie vo výške 151,98 € a konanie v časti o 200,00 € s príslušenstvom zamietol. Úspech navrhovateľa v predmetnom konaní je z hľadiska percentuálneho vyjadrenia úspechom navrhovateľa 43,2% a úspechom odporcu 56,8%, čo prestavuje čistý úspech odporcu 13,6%. Odporca si však právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu preto právo na náhradu trov nepriznal.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia súd odporcovi povolil splácať dlh v splátkach vzhľadom na jeho finančnú situáciu, keď síce je zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom, ale je úverovo zaťažený a taktiež musí prispievať plnoletej dcére študujúcej na vysokej škole, a preto súd umožnil splácanie dlhu v splátkach po 40,00 €, čo v praxi znamená zaplatenie celého dlhu približne do 4-5 mesiacov za predpokladu, že odporca bude splátky platiť riadne a včas. V prípade, ak by odporca takto neuhrádzal splátky, strata výhodnosti splátok pominie a navrhovateľ si môže uplatniť právo na zaplatenie celej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.