Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-634-2012.pdf
PDF · 71.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/634/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. J., R.. XX.XX.XXXX, XXX XX D. X, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie sumy 1558,91 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolf Krutý so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava náhradu trov exekúcie vo výške 21,48 EUR, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava., podal na Okresný súd Trnava dňa 22.08.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1Er/634/2012-11 zo dňa 26.11.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Oprávnený sa voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti odvolal. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu uznesením č. k. 3CoE/104/2013 zo dňa 28.10.2013.
V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Vzhľadom k tomu, že uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť dňom 20.01.2014 v zmysle uvedených ustanovení Exekučného poriadku súd exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Dňa 03.02.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 21,48 EUR.
Súd pri posudzovaní, kto by mal v danom prípade nahradiť trovy exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý nie je vykonateľný, t.j. ide o nespôsobilý exekučný titul. Oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol pred podaním návrhu na výkon exekúcie spoľahlivo zistiť, že tu existuje dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Okrem skutočností uvedených v odôvodnení výroku o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, už len fakt, že Slovenská republika ešte v roku 2004 vstúpila do Európskej únie mohol oprávneného vo veľkej miere ovplyvniť pri podávaní návrhu na výkon exekúcie, nakoľko ako podnikateľskému subjektu, ktorý má ako jeden z hlavných predmetov činnosti poskytovanie úverov, mohlo byť známe, že trend ochrany spotrebiteľa je čoraz výraznejší a čoraz viac zaväzuje poskytovateľov úverov k opatrnosti. Vzhľadom k tomu, že exekúcia sa začala s vedomím oprávneného bez toho, aby bol exekučný titul vykonateľný, súd má jednoznačne za to, že nemožno požadovať náhradu trov od povinného, nakoľko exekúcia bola voči nemu od začiatku neprípustná, t.j. nemožno voči povinnému uplatniť náhradu trov takého exekučného konania, ktoré voči nemu ani nemalo byť začaté.
V zmysle vyššie uvedeného tým, že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, jej zastavenie zavinil a preto ho súd v súlade s citovaným ustanovením zaviazal na náhradu nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 36 ods.2 Exekučného poriadku, sa exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, druhej vety do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia si teda súdny exekútor mal vyčísliť odmenu maximálne za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie nemôže exekútor vykonávať žiadne úkony, alebo činnosť, ktorá by znamenala realizovanie exekúcie. V tomto prípade poverenie na vykonanie exekúcie nebolo vydané a súd má za to, že náhradu za stratu času súdnemu exekútorovi za vykonávanie exekučnej činnosti, ktorú do vydania poverenia ani nemôže vykonávať, nemôže súd priznať. Uvedené je v súlade so zámerom zákonodarcu, ktorý vyjadril v ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný súdnym exekútorom do zápisnice, súd v zmysle § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,60 Eur.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním
a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz. Súd priznal súdnemu exekútorovi 1,30 Eur za žiadosť o poverenie.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov o 20% DPH zo sumy 17,90 EUR v celkovej sume 3,58 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 21,48 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).