Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/333/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného: Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom so sídlom v Myjave, M. R. Štefánika 638/56, IČO: 31 819 893, proti žalovanému: B. N., A.. XX. XX. XXXX, W. Q. D. U., X. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 955,50 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 550,- eur a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 11. 11. 2012 do zaplatenia, a to mesačnými splátkami vo výške 40 eur, splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou súdu dňa 06. 11. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 955,50 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 11. 11. 2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 161,70 eur (mesačná zmluva pokuta vo výške 23,10 eur x 7 mesiacov omeškania od novembra 2012 do mája 2013) a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30. 04. 2012 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420121280 na čiastku 700,- eur za odplatu vo výške 266,- eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú sumu vo výške 966,- uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,50 eur a v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 95,55 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy. Žalovaný uhradil ku dňu podania žaloby 10,50 eur, posledná uhradená suma vo výške 6,50 eur bola uhradená dňa 31. 07. 2012. Žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, z tohto dôvodu mu žalobca oznámil stratu výhody splátok v zmysle . V predžalobnej upomienke zo dňa 25. 10. 2012 žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 20. 12. 2012 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 10. 11. 2012. Dlžná čiastka 955,50 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom s odplatou v sume 966,- eur a čiastkou 10,50 eur (966 - 10,50), ktorá bola uhradená žalovaným. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalovaný zaviazal

uhradiť, v prípade porušenia zmluvných podmienok zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Istina úveru je 700,- eur, potom dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 23,10 eur (3,30 % zo sumy 700,- eur = 23,10 eur). Žalovaný je podľa zmluvy povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 23,10 eur za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. V zmysle Nariadenia vlády č. si žalobca uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty až do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice určenej v citovanom nariadení.

V písomnom doplnení žaloby zo dňa 16. 12. 2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že z dohodnutého splátkového kalendára žalovaný uhradil len prvé tri splátky, čiže spolu 10,50 eur. Ďalšie splátky neboli žalovaným uhradené ani po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca žiadal od žalovaného vrátiť celý dlh po uplynutí 3 mesiacov omeškania od splatnosti štvrtej splátky v plnej výške. Celý dlh bol zosplatnený ku dňu 10. 11. 2012, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania 3 mesiacov s úhradou 4. splátky. Splatnosť 4. splátky bola účastníkmi dohodnutá na 08. 08. 2012, nakoľko žalovaný štvrtú splátku neuhradil v celkovej výške, dňom 09. 08. 2012 sa dostal prvým dňom do omeškania s úhradou tejto splátky. Keďže žalovaný s úhradou 4. splátky meškal viac ako 3 mesiace, žalobca zosplatnil predmetný dlh a žiadal vrátiť celú nesplatenú sumu z poskytnutého úveru, pričom žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou 4. splátky dňa 09. 08. 2012 a z tohto dôvodu žalobca žiadal vrátenie dlžnej sumy po 3 mesiacoch a jednom dni omeškania s úhradou 4. splátky, t. j. ku dňu 10. 11. 2012.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, výsluchom žalovaného, svedkyne H. L., listinami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení záväzku, zmluvou o poskytovaní domáceho servisu, žiadosťou o poskytovanie domáceho servisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30. 12. 2013 uviedol, že si zobral pôžičku. Predtým splatil jednu, potom mu dali druhú. Dostal peniaze vo výške 700,- eur. Nespomenul si presne, aké mali dohodnuté podmienky splácania. Zmluvu uzatváral s p. L. a jej platil dlžnú sumu. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zaplatil 10,50 eur, muselo to byť viac. Zmluvu uzatváral v aute. Pani L. mu pri uzatváraní zmluvy odovzdala sumu 700,- eur, z ktorej jej hneď vrátil 100,- eur s tým, že časť sumy, už si nepamätá jej presnú výšku, bola použitá na doplatenie predchádzajúcej pôžičky, čím mala byť táto celkom zaplatená a časť sumy bola použitá na zaplatenie dlhu z tejto druhej zmluvy, ale určite to bolo viac ako 10,50 eur. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že splácal po 3,50 eur, nikdy nezaplatil sumu 3,50 eur. Nemá žiadny doklad o tom, že uhradil sumu p. L.. Ona si zapísala prevzatie sumy. Spôsob platenia dlhu bol dohodnutý tak, že dlh bude platiť na ruku p. L., iný spôsob nebol dohodnutý. Na pojednávaní dňa 03. 02. 2014 uviedol, že platil aj druhej obchodnej zástupkyni, ktorá ho prevzala po p. L.. Nevedel uviesť, či to bolo 50,- alebo 100,- eur. Chce zistiť, koľko skutočne zaplatil žalobcovi. V prípade, ak mu súd uloží povinnosť zaplatiť dlžnú sumu, navrhol na splnenie dlhu povoliť splátky vo výške 40,- eur mesačne, splatné do 20. dňa v mesiaci. Odôvodnil to tým, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Nemá dostatok peňažných prostriedkov na úhradu dlžnej sumy naraz. Ešte by mal dostať dávku v nezamestnanosti. Potom bude poberať sociálne dávky.

Svedkyňa H. L. vo svojej výpovedi uviedla, že v minulosti pracovala pre žalobcu ako obchodný zástupca. Žalovaného pozná. Žalovaný nebol na jej odporúčanie. Uzavrela s ním zmluvu, na základe odporúčania jej kamarátky, ktorá ho poznala, keďže v tom čase potreboval finančnú výpomoc. Zmluvu uzavreli tak, že ho vyzdvihla v meste. Zmluvy museli uzatvárať doma. Viezli ho domov do D. U.. Zmluva bola podpísaná v dome žalovaného. Nepamätala si to presne, ale boli dohodnutí na mesačných splátkach vo výške 50,- eur, menej to určite nebolo. Mohlo to byť aj viac. Už pri uzavretí zmluvy sa zaplatila prvá splátka. Žalovaný počas troch mesiacov nemal problém s platením. Potom ho zobrala ako obchodná zástupkyňa jej kamarátka, ktorá jej ho odporučila a odvtedy už svedkyňa nemala správy o platení dlhu zo strany žalovaného. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil mesačnú splátku výlučne na splnenie záväzku z tejto zmluvy. Žiadny iný dlh uhradením tejto sumy nezaplatil. Výbery ďalších splátok sa mohli zrealizovať na

ktoromkoľvek mieste. S dlžníkom si prezvonili a dohodli sa, kde sa uskutoční výber. Žalovaný musel mať pri zaplatení splátky pri sebe splátkový kalendár, do ktorého si zapísal tú - ktorú úhradu. Svedkyňa mala tiež pri sebe listinu, do ktorej bola zapísaná každá úhrada a túto listinu každý týždeň zasielala svojmu šéfovi. Myslí si, že žalovaný určite zaplatil 3 mesiace po 50,- eur. Funguje to tak, že celý týždeň vyberali peniaze od dlžníkov, zapisovali úhrady do listiny, ako aj do splátkového kalendára, v piatok toho ktorého týždňa prišiel šéf, vyúčtovali sa peniaze a hneď v tento deň si obchodní zástupcovia ponechali určitú časť peňazí, ako províziu. Splátka, ktorú zaplatil dlžník a teda aj žalovaný bola rozdelená na dve časti. Prvá časť predstavovala splátku úveru a druhá časť bola platba za domáci servis, to znamená, že prišli uzavrieť zmluvu domov k dlžníkom. Jednoznačne tri veľké splátky boli na domáci servis a keď táto suma bola uhradená, zvyšné splátky išli na splácanie úveru.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420121280, uzatvorenej dňa 30. 04. 2012 bolo zistené, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 700,- eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov (ďalej úrok a odmena spoločne označované ako odplata). Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi istinu vo výške 700,- eur, odplatu vo výške 266,- eur, celková dlžná čiastka na úhradu predstavovala 966,- eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi úver v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,50 eur a v 10-tich mesačných splátkach vo výške 95,55 eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca bol oprávnený žiadať od žalovaného vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) pri splatnosti úveru na 13 mesiacov činila 67,70 % a priemerná RPMN predstavovala 45,23 %. Podľa bodu 3. Obchodných podmienok ak dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky.

Výzvou zo dňa 25. 10. 2012 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 191,10 eur. Žalobca upozornil žalovaného, že v prípade, ak nevykoná úhradu jeho dlhu, uplatní si právo za zaplatenie celej pohľadávky.

Listinou zo dňa 20. 12. 2012 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie záväzku z označenej úverovej zmluvy ku dňu 10. 11. 2012, z dôvodu omeškania so splácaním úveru.

Dňa 30. 04. 2012 uzatvorili účastníci konania zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, ktorej predmetom je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu. Domáci servis je poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru, na základe zmluvy o úvere č. 420121280 zo dňa 30. 04. 2012 uzatvorenej medzi poskytovateľom, ako veriteľom a klientom, ako dlžníkom. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky, príp. následky nesplácania (čl. I bod 1.1. zmluvy). Podľa čl. II bod 2.1. a 2.2. zmluvy sa poskytovateľ zaväzuje poskytovať klientovi domáci servis, a to v mieste trvalého bydliska, resp. mieste určenom po vzájomnej dohode zmluvných strán. Klient sa zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 286,65 eur, a to v pravidelných 3 mesačných splátkach vo výške 95,55 eur. Listinou zo dňa 30. 4. 2012 žalovaný požiadal o poskytovanie domáceho servisu.

V písomnom vyjadrení zo dňa 25. 2. 2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že vyjadrenie svedkyne H. L., ktorá pôsobila ako obchodný zástupca žalobu od 7. 10. 2009 do 30. 4. 2013 prešetruje. K úhradám prichádzalo výlučne pri osobnom stretnutí medzi obchodným zástupcom a klientom. Zmluvné strany sa dohodli, že žalobca povedie u dlžníka záznamy o úhradách v splátkovom kalendári. Obchodný zástupca pri osobnej návšteve potvrdí preberanie finančnej čiastky svojim podpisom s vyznačeným dátumom v splátkovom kalendári. Dokumenty, na ktorých predloženie

bol žalobca vyzvaný, sa nachádzajú v zmysle dohody u dlžníka. Obchodný zástupca po vykonaní úhrady ju zaznamenáva do informačného systému žalobcu. Zmluvné strany uzavreli zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za užívanie služby „Domáci servis“ odmenu v celkovej výške 286,65 eur. Žalovaný si dobrovoľne objednal uvedenú službu ako ďalšiu z portfólia služieb poskytovaných žalobcom. Uvedené skutočnosti žalobca preukázal objednávkou žalovaného a samostatnou zmluvou, pričom uzavretie zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nie je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru. Táto zmluva nie je predmetom tohto súdneho konania. Žalovaný uhradil splátky odmeny za domáci servis dňa 30. 4. 2012 vo výške 95,55 eur (splatná dňa 10. 5. 2012), dňa 30. 4. 2012 vo výške 0,45 eur a 31. 7. 2012 vo výške 16,58 eur (časť splátky splatnej dňa 9. 6. 2012), zvyšná suma uhradená nebola.

V súlade s ustanovením súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. S prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, súd vo veci rozhodol, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vyhlásiť rozhodnutie vo veci, pričom nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania. Žalujúca strana nepožiadala o odročenie súdneho pojednávania.

Podľa :

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov (v znení do 31. 12. 2012):

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti:

dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov (v znení do 31. 12. 2012):

Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa :

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , :

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa prvá veta, :

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013):

Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 550,- eur, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť v uvedenej časti. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 700,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v 3 mesačných splátkach vo výške 3,50 eur a v 10 mesačných splátkach vo výške 95,55 eur. Žalujúca strana preukázala platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj poskytnutie úveru žalovanému. Žalovanému vznikol záväzok splácať poskytnutý úver, a to vo výške zmluvne dohodnutých splátok. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas.

Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Z uvedeného dôvodu musí byť podriadená režimu citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona ( zákona). Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( zákona). V súlade s ustanovením zákona absencia údaju o konečnej splatnosti úveru nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prejednávanej veci zmluvný vzťah založený účastníkmi konania neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Z tohto dôvodu je poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle vyššie uvedeného žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 700,- eur, z tohto dôvodu mu vznikol záväzok vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 700,- eur. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka, v akej výške žalovaný zaplatil žalobcovi dlžnú sumu. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že uhradil sumu 10,50

eur. Výpoveďou svedkyne H. L. mal súd preukázané, že žalovaný uhradil z predmetného záväzkového vzťahu v prospech žalobcu v 3 mesiacoch sumu najmenej vo výške 50,- eur v každom mesiaci. Nemožno opomenúť skutočnosť, že vypočutá svedkyňa pôsobila v pozícii obchodného zástupcu žalobcu. Prichádzala do priameho kontaktu s dlžníkmi, vrátane žalovaného, počas ktorého dochádzalo k výberu dlžných súm. Žalujúca strana nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy preukazujúce, v akom rozsahu došlo k úhrade dlžných súm zo strany žalovaného. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že podľa dohody záznamy o úhradách žalobca povedie u dlžníka v splátkovom kalendári, pričom dlžník sa zaviazal na uschovanie predmetného záznamu o úhradách po celú dobu trvania záväzku s tým, že žalobca nedisponuje uvedenými listinnými dôkazmi. Okresný súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade, ak žalobca nemá k dispozícii listinné dôkazy, preukazujúce výšku úhrad zo strany žalovaného, nie je potom zrejmé, na základe čoho tvrdí, že žalovaný uhradil doposiaľ sumu 10,50 eur. Zohľadňujúc dôkaznú aktivitu súd zdôrazňuje, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce úhrady žalovaného, hoci z logiky veci vyplýva, že ich k dispozícii mať musel (keďže bez nich by sa nemohol vyjadriť k výške doposiaľ uhradenej sumy zo strany žalovaného). Napokon aj samotná svedkyne vo výpovedi uviedla, že svojmu nadriadenému odovzdávala listinu preukazujúcu úhrady dlžníkov. Súd preto vychádzal zo svedeckej výpovede obchodného zástupcu a mal za preukázané, že žalovaný uhradil v 3 mesiacoch minimálne sumu 50 eur. Z uvedenej svedeckej výpovede zároveň vyplýva, že zo strany žalovaného mohlo dôjsť aj k úhrade vyššej čiastky. Keďže svedkyňa sa jednoznačne nevedela vyjadriť ku konkrétnej sume, označila len minimálne zaplatenú sumu, súd prihliadol na jej výpoveď, podľa ktorej zaplatil žalovaný žalobcovi prostredníctvom obchodného zástupcu v 3 mesiacoch minimálne sumu 50 eur. Výpoveďou svedkyne bolo zároveň vyvrátené tvrdenie žalovaného, že čiastočná úhrada bola použitá aj na zaplatenie iného dlhu. Svedkyňa jednoznačne uviedla, že všetky úhrady žalovaného boli výlučne plnením záväzku z jedinej zmluvy, ktorú uzavrela so žalovaným. Z uvedeného dôvodu vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 550,- eur, keď od sumy poskytnutých peňažných prostriedkov 700,- eur bola odpočítaná úhrada zo strany žalovaného v rozsahu 150,- eur. Keďže poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi potom neprislúchajú ani úroky z úveru ani žiadne poplatky spojené s poskytnutím úveru. Z tohto dôvodu súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. V žiadnom prípade nemožno akceptovať postup žalobcu, ktorý si platby žalovaného započítal sčasti na úhradu záväzku vyplývajúceho z uzatvorenej zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Uzavretá zmluva je prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi. Predovšetkým súd dáva do pozornosti, že jej obsahom má byť záväzok žalobcu poskytovať žalovanému domáci servis a záväzok žalovaného využívať domáci servis a zaplatiť žalobcovi odmenu v celkovej výške 286,65 eur. Domácim servisom je pritom poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy č. 420121280 zo dňa 30. 4. 2012. Domácim servisom sa rozumie najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Z pohľadu súdu sa jednoznačne prieči dobrým mravom, aby žalovaný okrem plnenia záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy (splácať poskytnutý úver) mal uhrádzať žalobcovi odmenu za akúsi doplnkovú službu, ktorá priamo a bezprostredne súvisí s poskytnutím úveru a pritom ide o len štandardné, bežné úkony, ktorých potreba vykonania prirodzene vyplýva z plnenia záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy. Navyše uzavretý právny úkon je potrebné vyhodnotiť ako neplatný podľa ust. aj pre obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch striktne vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená popri ďalších náležitostiach celková čiastka k zaplateniu, ktorá pozostáva aj z celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Dojednaná odmena za uvedenú doplnkovú službu nepochybne predstavuje ďalšie poplatky spojené s poskytnutím úveru (čo vyplýva z čl. I zmluvy), ktoré sú účelovo sústredené do inej zmluvy (zmluvy o poskytovaní domáceho servisu), ktorá je preukázateľne podmienená existenciou zmluvy o úvere. V konečnom dôsledku v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú má žalovaný uhradiť, obzvlášť v situácii, ak celková čiastka na zaplatenie je vyššia ako je uvedená v zmluve, má to za následok, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov ( ).

Zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalobca ako dodávateľ konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikania. Vzhľadom na charakter spotrebiteľskej zmluvy súd skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky. Súd nepriznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 161,70 eur. Zmluvné dojednanie (článok 3 obchodných

podmienok), podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov je podľa názoru súdu neprijateľné a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi podľa zmluvných dojednaní vzniká právo na zaplatenie zmluvnej pokuty hneď ako sa dlžník (žalovaný) ocitne v omeškaní. Z pohľadu súdu ide o absolútne neprimerane krátku dobu omeškania, v prípade ktorej vzniká žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Za neprimeranú tiež považuje súd aj samotnú výšku zmluvnej pokuty v prejednávanej veci, ktorá predstavuje 23,10 eur (3,3 % z istiny úveru 700,- eur). V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti hrubý nepomer medzi výškou prvých troch splátok v sume 3,50 eur a zmluvnou pokutou vo výške 23,10 eur. Podľa názoru súdu je neprimerane vysoká zmluvná pokuta vo výške 23,10 eur aj vo vzťahu ku splátke vo výške 95,55 eur. V súlade s ustanovením ide o neprijateľnú podmienku, keďže takéto zmluvné dojednanie požaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( ). V otázke neprimeraných zmluvných sankcií súd dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. .

Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu vzniklo žalobcovi zo zákona právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie je objektívnej povahy, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací predpis, a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú ECB. Dlh žalovaného sa stal splatným dňom 10. 11. 2012, preto sa žalovaný dostal do omeškania dňom 11. 11. 2012, kedy úroková sadzba navýšená o 8 percentuálnych bodov predstavovala 8,75 % ročne. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy (550,- eur) od 11. 11. 2012 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia . Úspech žalobcu a žalovaného bol v konaní približne rovnaký, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V súlade s ustanovením súd povolil žalovanému na zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 40,- eur, splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prihliadol na výšku peňažného plnenia, ako aj nepriaznivé sociálne pomery žalovaného. Povolením splátok nebude žalobca vo svojich majetkových pomeroch dotknutý. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, žalovaný stráca výhodu splátok a vznikne mu povinnosť uhradiť dlh jednorázovo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.