Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/176/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: W.. V. K., Z. L. X, XXX XX Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom i prieťahmi v konaní, preskúmania archívu exekútora, zistenia sumy DPH, ktoré protiprávne účtoval a zaviazania k ich vráteniu ako aj náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 27.03.2009 bola na návrh Krajského riaditeľstva PZ Bratislava začatá exekúcia na vymoženie 49,79 Eur proti navrhovateľovi ako povinnému. V rámci vykonanej exekúcie namietal nesprávny úradný postup, spočívajúci v tom, že návrh na vykonanie exekúcie podalo Krajské riaditeľstvo PZ bez osobitného zákona (bez oprávnenosti predkladateľa), bez oznámenia výkonu rozhodnutia, pričom udelilo súhlas exekútorovi na predaj nehnuteľností. Exekútor počas exekučného konania nekonal objektívne, nestranne a účelne, ale mimo a nad rámec zákona a nevyhnutnej miery. Konal na návrh neoprávnenej osoby, ten antidatoval, po lehote doručil súdu a napriek tomu bol poverený vykonaním exekúcie. Exekvoval pred rozhodnutím súdu o námietkach, pod iným číslom, konal neúčelne, nežiadal číslo účtu, z ktorého sumu odpíše, ale u 17-tich bánk blokoval a tvoril podúčty, účtoval DPH nie z odmeny, ale celých trov exekúcie. Zároveň v upovedomení o začatí exekúcie zakázal navrhovateľovi ako povinnému nakladať s majetkom bez určenia objemu a druhu. Exekučný súd sa nezaoberal námietkami navrhovateľa ako povinného v exekúcii, v odôvodnení tvrdil, že vznikli až po vydaní exekučného titulu. Exekúcia trvala 9 mesiacov, čím mu bolo znemožnené rekonštruovať rodinný dom napriek vydaniu stavebného povolenia, v dôsledku čoho navrhovateľovi vznikla škoda z nárastu cien stavebných materiálov, navýšených o infláciu a vyššiu cenu práce. Exekútor zákerne naplánoval exekúciu na deň životného jubilea navrhovateľa, oslavu zmenil na šok, ktorý spustil psychickú traumu liečenú na PN celý rok, založil trvajúce následky, závrate, kolísavý krvný tlak, srdcovú arytmiu, stav napätia, čo v spojení s rapídnou a latentnou stratou fyzických síl vylúčilo svojpomocnú rekonštrukciu domu. Exekúcia spôsobila spoločenskú ujmu zo sarkazmu okolia, ktoré vedelo o stavebnom zámere navrhovateľa, jeho zručnostiach, úbohý psychický stav z ročnej konzumácii antidepresív, ktorý s vekovým hendikepom vylúčil navrhovateľa zamestnať sa na posledné dva roky pred dôchodkom. V návrhu si navrhovateľ uplatnil priame finančné straty - poškodené časti auta a práca (v dôsledku dopravnej nehody, na základe ktorej bola navrhovateľovi uložená pokuta), náklady na administráciu úkonov v súvislosti s konaním predchádzajúcemu exekúcii, súdnym konaním a exekučným konaním, správne poplatky za mimoodvolacie konanie a sťažnosť, exekvovaná suma a neoprávnene

vyprodukované náklady exekútora. Zároveň si uplatnil náhradu zdravotnej ujmy, spočívajúcej v rozdiele ceny realizácie nadstavby domu svojpomocne a firmou, nevyužitej projektovej dokumentácie, sumy za nevyužité debnenie, správny poplatok za nezrealizované stavebné povolenie a náklady na ročnú liečbu. Napokon si uplatnil aj náhradu spoločenskej ujmy v podobe ušlého zisku. Celková suma náhrady škody, ktorú si navrhovateľ uplatnil tak predstavovala 103 315,52 Eur.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že tak v postupe súdu ako aj súdneho exekútora v predmetnom konaní nedošlo k postupu v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami spôsobom opísaným navrhovateľom v návrhu na začatie konania a skutočnosti namietané navrhovateľom odrážajú jeho vlastnú interpretáciu jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku, ktorá však nie je zlučiteľná s riadnym výkladom, čo potvrdzujú aj vyjadrenia dotknutých orgánov ako napr. Slovenská komora exekútorov, Generálna prokuratúra SR, či Ministerstvo spravodlivosti SR, na ktoré sa navrhovateľ v minulosti obrátil. Je možné konštatovať určité pochybenie v postupe súdu o námietkach proti exekúcii, keď o týchto nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 60 dní. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posudzovanie prípadného vzniku škody v tejto súvislosti je však zamietavý výrok rozhodnutia o námietkach. Rovnako postupom exekútora, keď exekučný príkaz na vykonanie exekúcie vydal pred doručením rozhodnutia súdu o námietkach proti exekúcii, nemohla navrhovateľovi vzniknúť škoda s ohľadom na okolnosti prípadu a najmä nespochybnenú opodstatnenosť exekúcie. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ nielenže nesplnil dobrovoľne svoj záväzok pred začatím exekučného konania, ale ani v predmetnom exekučnom konaní ako povinný neprejavil vôľu plniť svoj záväzok a je nepochybné, že exekúcia proti navrhovateľovi ako povinnému bola vedená od začiatku do konca oprávnene. Zároveň odporca argumentoval v súvislosti so škodou, ktorú označil navrhovateľ v konaní, že nebola nijakým spôsobom preukázaná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: upovedomenie o začatí exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o odklad výkonu rozhodnutia, odloženie výkonu rozhodnutia - upovedomenie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, poverenie na vykonanie exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, vyjadrenie banky, exekučný príkaz, sťažnosť navrhovateľa zo dňa 20.07.2010, 03.02.2011, trestné oznámenie, námietka proti exekúcii, uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.05.2009, č.k. , EX 1430/2009, poskytnutie informácií, žiadosť o poskytnutie informácií, oznámenie - právna pomoc, vyjadrenie sa k priestupku, vyjadrenie sa k obvineniu, rozhodnutie o zastavení konania, rozhodnutie o priestupku, oprava chyby v písaní - upovedomenie, odvolanie proti rozhodnutiu, žiadosť o nariadenie prešetrenia nezákonne uskutočneného konania, podnet na preskúmanie zákonnosti vydaných rozhodnutí, sťažnosť proti spôsobu vybavenia časti podnetu, žiadosť potvrdiť správnosť vybavenia podaní, sťažnosť na spôsob vybavenia žiadostí, rozhodnutie o odvolaní, upovedomenie o postúpení podania, upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu, odpoveď GP SR zo dňa 06.04.2009, 23.08.2010 a 14.12.2010, zaujatie stanoviska k sťažnosti, sťažnosť na postup súdneho exekútora, uznesenie vo veci podozrenia z prečinu, sťažnosť na postup a vybavenie sťažnosti, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, ukončenie exekúcie - oznámenie, vyčíslenie trov exekúcie, žiadosť o poskytnutie informácie a o doručenie oznámenia o ukončení exekúcie, odpoveď súdneho exekútora, stavebné povolenie, potvrdenie o práceneschopnosti, rozhodnutie disciplinárnej komisie, z ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:

Na návrh Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 10.02.2009, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 10.02.2009 o vymoženie pohľadávky proti povinnému - navrhovateľovi vo výške 33,19 Eur (istina), 16,60 Eur (trovy konania) a trovy exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č.k. ORP-651/DI-OBCP-2006-V-III vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava III dňa 10.01.2007, požiadal žiadosťou zo dňa 20.02.2009 (doručenou súdu dňa 13.03.2009) súdny exekútor JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Štefanovičova 20, 817 77 Bratislava Okresný súd Bratislava III o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Bratislava III vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5103 073717 * dňa 16.03.2009 na vymoženie uloženej povinnosti navrhovateľovi ako povinnému zaplatiť istinu 33,19 Eur, trovy konania 16,60 Eur a trovy exekúcie.

Súdny exekútor doručil navrhovateľovi ako povinnému dňa 30.03.2009 upovedomenie o začatí exekúcie na základe návrhu oprávneného, vykonateľného exekučného titulu a poverenia na vykonanie exekúcie na uspokojenie pohľadávky vo výške 33,19 Eur (istina), 16,60 (trovy konania), 144,58 Eur (predbežné trovy exekúcie). Zároveň vyzval povinného, aby do 14 dní uspokojil pohľadávku na účet súdneho exekútora, upovedomil ho, že môže vykonať exekúciu prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľnosti, predajom cenných papierov, zrážkami zo mzdy a iných príjmov, predajom podniku a zakázal povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia nakladal so svojim majetkom, okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.

Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 25.05.2009, č.k. , EX 1430/2009 zamietol námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.08.2009.

Dňa 27.03.2009 vydal súdny exekútor v súvislosti s vymáhaním predmetnej pohľadávky príkaz na začatie exekúcie a prikázal banke, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške 255,55 Eur na účte povinného. Zároveň uviedol, že povinný stráca dňom doručenia príkazu právo na vyplatenie prostriedkov na účtoch až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva, s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie na účet súdneho exekútora.

Súdny exekútor listom zo dňa 21.09.2009 oznámil povinnému, že úhradou vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie dňa 19.08.2009 súdnemu exekútorovi, je exekučné konanie skončené. Zároveň v podaní zo dňa 25.08.2009 vyčíslil trovy exekúcie.

Disciplinárna komisia Slovenskej komory exekútorov rozhodnutím zo dňa 11.04.2012, č.k. DK 30/2011 uložila súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi disciplinárne opatrenie - pokarhanie z dôvodu, že sa dopustil disciplinárneho previnenia tým, že vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného ešte pred doručením rozhodnutia súdu o námietkach povinného proti exekúcii.

Mestská časť Bratislava - Rača vydala dňa 26.06.2007 stavebné povolenie navrhovateľovi a jej manželke na prestavbu a nadstavbu rodinného domu a novostavbu dvojgaráže.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie vzákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Súd vyhodnotil dôkazy predložené účastníkmi konania jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Nárok navrhovateľa na náhradu škody vychádzal z nesprávneho úradného postupu súdu ako aj súdneho exekútora v rámci exekučného konania, čo navrhovateľ upresnil na pojednávaní dňa 27.02.2014. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu škody za nesprávny úradný postup, ktorý mal spočívať v neakceptovaní námietok navrhovateľa ako povinného proti exekúcii, súd konštatuje, že v danom prípade nejde o nesprávny úradný postup. Súd v otázke nesprávneho úradného postupu jednoznačne zastáva názor súladný s konštantnou judikatúrou a súčasnou aplikačnou praxou, v zmysle ktorého za nesprávny úradný postup nemožno považovať výsledok rozhodovacej činnosti súdu ako taký. Nesprávnym úradným postupom v zmysle ust. nie je totiž taký postup, ktorý sa prejaví priamo v rozhodnutí. S poukazom na uvedené, konajúci súd ustálil, že v prejednávanom prípade nejde o nesprávny úradný postup podľa , nakoľko neakceptovanie námietok navrhovateľa ako povinného v exekúcii sa prejavilo priamo v uznesení súdu o zamietnutí námietok povinného. Zároveň súd konštatuje, že rozhodnutie súdu o námietkach povinného proti exekúcii nikdy nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, preto nespĺňa podmienku nezákonnosti v zmysle Pokiaľ ide o namietaný nesprávny úradný postup spočívajúci v nedodržaní lehoty pri rozhodovaní súdu o námietkach proti exekúcii, ktoré podal povinný, súd konštatuje, že v danom prípade nebola dodržaná zákonná lehota 60 dní, avšak uvedené nemá žiadny vplyv na navrhovateľom tvrdenú škodu, nakoľko námietky navrhovateľa ako povinného boli zamietnuté, teda ani včasné rozhodnutie súdu by nič nemenilo na postavení navrhovateľa. V danom prípade teda absentuje príčinná súvislosť medzi postupom súdu a vznikom škody. Navrhovateľ ďalej odvíjal svoj nárok od nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora (resp. aj exekučného súdu), ktorý mal spočívať v neoprávnenosti predkladateľa návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto smere súd konštatuje, že navrhovateľ vychádzal pri posudzovaní návrhu z nesprávnych právnych predpisov, keď dôvodil ustanoveniami § až 74 (Správny poriadok), ktoré

pojednávajú o výkone rozhodnutia. V zmysle § 72 ods. 1 cit. zákona výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu, ktorý v prvom stupni vydal rozhodnutie, schválil zmier alebo vyhotovil výkaz nedoplatkov (vymáhajúci správny orgán). Pokiaľ tento orgán nie je sám na výkon rozhodnutia oprávnený, postúpi vec orgánu príslušnému podľa § 73. Podľa § 73 cit. zákona výkon rozhodnutia uskutočňuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 74 cit. zákona orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia je povinný oznámiť účastníkovi konania, ktorého sa výkon týka, začatie výkonu rozhodnutia; ak treba určiť lehotu na plnenie (), uvedie sa v tomto oznámení. V danom prípade však nešlo o výkon rozhodnutia, ale o vykonanie exekúcie, ktoré je upravené v (Exekučný poriadok). Návrh na vykonanie exekúcie preto v predmetnom prípade podala oprávnená osoba, ktorou bolo Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, a to na podklade . Uvedené ustanovenie rozlišuje medzi súdnym výkonom rozhodnutia a vykonaním exekúcie, pričom umožňuje správnemu orgánu podať návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom, čo v danom prípade aj nastalo. Na základe uvedeného teda nešlo o výkon rozhodnutia, na ktorý je oprávnený prvostupňový správny orgán (Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave III), ale o návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom, na podanie ktorého bolo oprávnené Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, ktoré v súlade s v spojení s malo právnu subjektivitu a spravovalo pohľadávky štátu v čase podania návrhu. Z uvedených dôvodov bola námietka navrhovateľa v danom smere nedôvodná. V tejto súvislosti je potom bezpredmetná aj námietka navrhovateľa ohľadom neoznámenia začatia výkonu rozhodnutia účastníkovi konania v zmysle , ktoré napokon bolo "suplované" v rámci vykonania exekúcie samotným upovedomením o začatí exekúcie. Pokiaľ ide o súhlas oprávneného súdnemu exekútorovi na predaj nehnuteľnosti v súvislosti s podaným návrhom na vykonanie exekúcie, v danom prípade ide o právo oprávneného v exekúcii takýto spôsob vykonania exekúcie navrhnúť, resp. udeliť naň súhlas, pričom spôsob vykonania exekúcie určuje samotný exekútor, ktorý aj nesie zodpovednosť za primeranosť spôsobu vykonania exekúcie vo vzťahu k výške vymáhanej pohľadávky. Napokon, takýto spôsob vykonania exekúcie ani nebol zvolený zo strany exekútora. Čo sa týka namietaného postupu súdneho exekútora, spočívajúceho v antidatovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho oneskorenému predloženiu súdu, v konaní nebolo preukázané žiadne antidatovanie návrhu na vykonanie exekúcie (podľa podacej pečiatky návrh bol podaný 10.02.2009 a v žiadosti o udelenie poverenia je uvedený rovnaký dátum podania návrhu). Pokiaľ ide o podanie žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na príslušný súd po lehote uvedenej v Exekučnom poriadku (), uvedená skutočnosť nezakladá postup súdu, ktorým by mal žiadosť o udelenie poverenia odmietnuť v zmysle Exekučného poriadku. V tomto ohľade je potrebné skonštatovať, že uvedený postup (oneskorene podaná žiadosť o vydanie poverenia) by mohol zakladať prípadný nárok na náhradu škody oprávnenému v exekúcii, nie povinnému, a to samozrejme iba pri splnení ďalších podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. Navrhovateľ namietal v návrhu na začatie konania aj postup súdneho exekútora, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného ešte pred doručením rozhodnutia súdu o námietkach proti exekúcii. V tejto súvislosti išlo o postup, ktorý možno charakterizovať ako nesprávny úradný postup, nakoľko bol v rozpore s ustanovením Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor vydá exekučný príkaz až potom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli. V danom prípade však nie je splnená ďalšia z podmienok na priznanie náhrady škody, a tou je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Inak povedané, ani postup exekútora súladný so zákonným ustanovením by nič nezmenilo na skutočnosti, že námietky navrhovateľa ako povinného v exekúcii boli zamietnuté, a teda že exekúcia naďalej pokračovala a smerovala k vymoženiu pohľadávky, t.j. exekučné konanie vedené proti navrhovateľovi ako povinnému nebolo zastavené. Pokiaľ ide o namietaný postup exekútora, keď mal podľa tvrdenia navrhovateľa konať neúčelne, nezistil od oprávneného ani povinného číslo účtu, z ktorého by prikázal pohľadávku, ale exekučný príkaz uplatnil v 17 bankách, v tomto ohľade súd poukazuje na ust. Exekučného poriadku, ktoré umožňuje exekútorovi požiadať o súčinnosť pri zisťovaní čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich zmeny vo vzťahu k bankám na základe písomnej žiadosti (nejde o povinnosť exekútora). V tejto súvislosti je potrebné skonštatovať, že spôsob, ktorý zvolí exekútor pri vymáhaní pohľadávky, musí korešpondovať nielen s právami povinného ale aj oprávneného. Účelom exekúcie je predovšetkým vymoženie pohľadávky pre oprávneného, a v tomto ohľade možno považovať postup exekútora za účelný.

Navrhovateľ ďalej namietal postup exekútora pri účtovaní trov exekúcie, keď účtoval DPH nielen z odmeny, ale aj z hotových výdavkov. V tomto smere sa súd stotožnil so stanoviskom disciplinárneho senátu Slovenskej komory súdnych exekútorov, ktorý sa v rámci konania o disciplinárnom obvinení exekútora vyslovil o nejednotnosti súdnej a daňovej praxe v otázke účtovania DPH, a ktorú odstránila až nová právna úprava, ktorá doplnila ustanovenie Exekučného poriadku tak, že oprávňovala exekútora, ktorý je platiteľom DPH, zvýšiť odmenu ako aj náhrady o DPH. Ak teda exekútor účtoval DPH z odmeny aj z hotových výdavkov, postupoval správne, nakoľko prihliadal aj na Navrhovateľovi mala vzniknúť ujma aj na základe postupu súdneho exekútora, keď navrhovateľovi ako povinnému v upovedomení o začatí exekúcie zakázal nakladať so svojim majetkom okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. Súd v uvedenej súvislosti konštatuje, že je absolútne nedôvodný záver navrhovateľa, ku ktorému dospel, a teda, že exekútor mu zakázal nakladať s celým svojim majetkom, a to predovšetkým z dôvodu, že v upovedomení je jasne a zrozumiteľne uvedené, aká pohľadávka, trovy konania a predbežné trovy exekúcie sa vymáhajú, pričom exekútor vyzval povinného, aby do 14 dní uspokojil pohľadávku s príslušenstvom a predbežnými trovami exekúcie v špecifikovanej výške na účet súdneho exekútora. Zároveň aj následne v príkaze na začatie exekúcie uviedol exekútor, že prikázal banke zablokovať sumu do výšky presne určenej, čím povinný stráca právo na vyplatenie prostriedkov na účtoch až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Napokon, navrhovateľ mohol kedykoľvek uhradiť vymáhanú pohľadávku a tým odvrátiť neželaný účinok exekúcie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že námietky navrhovateľa voči postupu v exekučnom konaní sú nedôvodné. Na záver je potrebné skonštatovať, že navrhovateľ ako povinný v exekučnom konaní mohol v každom štádiu exekučného konania ako aj pred jeho začatím pohľadávku oprávneného uspokojiť. Nesplnením svojej povinnosti vyplývajúcej mu z exekučného titulu zapríčinil nútené vymáhanie pohľadávky, pričom včasnou úhradou pohľadávky mohol predísť trovám, ktoré vznikli v súvislosti s exekučným konaním. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, keď navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal nesprávny úradný postup, resp. nesprávny úradný postup v príčinnej súvislosti so vznikom škody, pričom zároveň nepreukázal ani samotnú škodu (ujmu), ktorá mu mala v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom vzniknúť.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 2 Podľa 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.