Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/340/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. O. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade pracoviskom Levoča dieťaťa rodičov G. Š. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v U. na T. ul. č. XXXX/X a M. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v U. na ul. Y. č. X v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 12.8.2013 č.k. -32 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa a a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Citoval ust. , , Zákona o rodine a uviedol, že od poslednej úpravy výživného došlo u neho k zmene pomerov, čo uviedol vo svojej účastníckej výpovedi, avšak súd prvého stupňa túto okolnosť nezobral dostatočne do úvahy. Jeho príjem oproti predchádzajúcej úprave výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 10.1.2011 č.k. nie je rovnaký, jeho celkové náklady na živobytie sú väčšie. Nemôže tiež súhlasiť s konštatovaním súdu prvého stupňa, že jeho terajší príjem, ktorý tvorí dávka v hmotnej núdzi spolu s príjmom z príležitostných brigád, sa blíži jeho príjmu, ktorý mal v čase predchádzajúcej úpravy výživného, nakoľko ponuka brigádnicky pracovať je v súčasnej dobe minimálna, resp. žiadna v jeho regióne. Výška týchto príjmov nie je postačujúca na pokrytie určeného výživného pre maloletú. Vyjadril názor, že všetky okolnosti ním uvádzané neboli súdom dostatočne vzaté do úvahy pri právnom posudzovaní jeho návrhu na zníženie výživného. Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu rozhodnutiu, pretože nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne celú vec posúdil a ani presne neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Z daného rozhodnutia nie je jasné, ako súd prihliadol na ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré uviedol a ktoré sú významné na jeho strane z hľadiska uplatneného návrhu na zníženie výživného, ktoré mu znemožňujú reálne plniť doterajšiu výšku určeného výživného.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Doplnila, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí z dôvodu nástupu mal. Z. do 1. ročníka základnej školy a s tým spojených zvýšených výdavkov, ktoré boli na školskú tašku 20 €, pri zápise 8 €, pero pre prváka 7,50 €, školská doska 1,98 €, vrecúško 2 x 1,20 €, voskovky 0,65 €, mištičky na výtvarnú výchovu 0,40 €, skicár 2 x 0,90 €, hygienické potreby 1 €, trampky 5 €, papuče 5 €, strava 0,88 € na

deň, školská družina 3 € mesačne, časopis Vrabček 7 €, ZRPŠ 10 €, fotenie 10 €, súprava na telocvik 6,80 €, zošity, výkresy, farby temperové, vodové a farbičky, štetce a peračník spolu 27,10 €. Okrem toho maloletej bolo potrebné kúpiť oblečenie do školy, sukňu za 3,50 €, silonky 0,90 €, botasky 5,70 €, nohavice 10,90 €, nohavice 11,50 €, nohavice 12,50 €, tepláky 6,30 €, opasok 2,50 €, tričko 5,99 €.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal s odvolacou argumentáciou otca, ktorá tvorila jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je presvedčivé a zodpovedá náležitostiam uvedeným v ust. , preto je odvolacia námietka otca v tomto smere nedôvodná. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že u otca nedošlo od poslednej úpravy výživného k takej podstatnej a trvalej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre mal. Z., ktorej odôvodnené potreby sa neustále zvyšujú v dôsledku jej rastu a toho času už aj školskej dochádzky, pričom matke pribudla vyživovacia povinnosť k dieťaťu pochádzajúcemu z jej terajšieho vzťahu, ku ktorému má zároveň vyživovaciu povinnosť aj otec tohto dieťaťa s tým, že matka aj na úkor svojho životného minima zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a uspokojuje jeho potreby tak, ako postupne vznikajú, teda poskytuje mu stravu, ošatenie, bývanie a zabezpečuje mu potreby pre školskú dochádzku, pričom rovnakú povinnosť má aj otec dieťaťa a pokiaľ otec odôvodňuje návrh na zníženie výživného tým, že je evidovaný na úrade práce a je v stave hmotnej núdze, nakoľko je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, odvolací súd zdôrazňuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec je schopný dopĺňať zdroj svojho príjmu (dávku v hmotnej núdzi) brigádnickou činnosťou, príjem z ktorej však momentálne deklaruje ako minimálny alebo ako výpomoc, prípadne odpracovanie dlhu. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že otec využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností má potencionálne možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v doposiaľ stanovenom rozsahu s tým, že už aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol nezamestnaný, resp. nemal príjem z pracovnej činnosti, ale len z činnosti brigádnickej a zároveň nebolo preukázané, že by mu jeho zdravotný stav neumožňoval vykonávať akúkoľvek prácu tak, aby bol schopný zabezpečovať si svoje nevyhnutné životné potreby, ako aj potreby svojho dieťaťa. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Vo vzťahu k argumentácii otca o nemožnosti získania akejkoľvek práce v regióne, v ktorom býva, odvolací súd poznamenáva, že matka spolu s rodinou býva v rovnakom regióne, v rovnakom meste, napriek tomu je schopná zabezpečiť si príjem, ktorý jej umožňuje aj na úkor svojho životného minima zabezpečiť odôvodnené potreby dieťaťa. Zníženie výživného pre maloleté dieťa by v tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa na matku (druhého rodiča), ktorá sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu na hranici svojich možností vzhľadom na jej príjem, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou aj spravodlivosťou. Uvedené závery o potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca plniť si doposiaľ stanovenú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu umocňuje aj fakt, že otec si svoje životné náklady vedel vždy zabezpečiť, konkrétne aj v čase, keď nemal žiaden oficiálny príjem a nebol evidovaný ani na úrade práce. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.