Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-3955-2013.pdf
PDF · 86.84 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/3955/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozef Kaduch, so sídlom Dolný Val 30, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Ľ. L., X.. XX.X.XXXX, Ú. X/XXX, XXX XX Ž., zast. JUDr. Ladislav Potocký, advokát, so sídlom Mydlárska 19, 010 01 Žilina, proti povinnému: H. L., X.. XX.X.XXXX, Č. XXXX/X, XXX XX Ž., zast. Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii zamieta.
II. Námietky povinného proti trovám exekúcie zamieta.
III. Odklad exekúcie nepovoľuje.
IV. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného exekútorovi dňa 12.9.2013, exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Źilina č.k. 2C/206/2000 zo dňa 28.6.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/364/2012 zo dňa 24.4.2013 a opravným uznesením Okresného súdu Źilina č.k. 2C/206/2000-483 zo dňa 15.7.2013 a žiadosti exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, pod č. 5511 156 529, za účelom vymoženia istiny vo výške 5.698,93, nákladov oprávneného spojených s vymáhaním predmetnej sumy (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a náklady na overenie exekučného titulu vo výške 41,50 eur), trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 312,27 eur a trov exekúcie.
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podal povinný v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii. Povinný taktiež podal námietky proti trovám exekúcie, návrh na odklad a zastavenie exekúcie.
Povinný v námietkach proti exekúcii uvádza nasledovné:
1) Povinný v námietkach uvádza, že predmetný dlh vo výške 5.698,93 eur v celom rozsahu dňa 13.9.2013. 2) Povinný namieta nesprávne vyčíslené trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní, konkrétne neúčelnosť úkonu- výzva na plnenie. 3) Povinný namieta neúčelnosť nákladov oprávneného vynaložených v súvislosti s vymáhaním exekučného titulu.
Úhradu istiny vo výške 5.698,93 eur povinným dňa 16.9.2013 potvrdil aj oprávnený (viď výpis z bankového účtu).
Podľa § 50 ods. 1 veta prvá až tretia zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“) - povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).
Ad 1)
Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Najčastejším dôvodom pre procesnú obranu proti vedenej exekúcii sú okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu.
Dôvody zániku práva obsiahnutého exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník). Najčastejším spôsobom zániku dlhu je jeho splnenie. Avšak splnenie dlhu je dôvodom zániku práva a nadväzne na to na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu došlo mimo rámec exekučného konania. Platí to aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky. Akúkoľvek úhradu uskutočnenú v prospech oprávneného po začatí exekučného konania je nutné považovať za vymoženie (čiastočné vymoženie) pohľadávky. Exekučný súd preto k platbám po začatí exekučného konania neprihliada.
Exekučné konanie v tejto veci začalo dňom 12.9.2013, t.j. dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súd konštatuje, že obsahom námietok povinného je úhrada celej vymáhanej istiny vo výške 5.698,93 eur až po začatí exekučného konania (úhradou dňa 16.9.2013); zo strany povinného išlo teda o plnenie v rámci exekučného konania (o vymoženie pohľadávky).
Vzhľadom k uvedenému preto súd námietky povinného proti exekúcii považuje v tejto časti za nedôvodné.
Ad 2)
K tvrdeniu povinného o nesprávnom vyčíslení trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní súd uvádza nasledovné:
Právny zástupca oprávneného vyčíslil trovy právneho zastúpenia v tomto exekučnom konaní vo výške 312,27 eur, a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, výzva na plnenie, návrh na vykonanie exekúcie), každý úkon po 96,28 eur plus 3x režijný paušál po 7,81 eur. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“): „Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.“ Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky: „Základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške.“
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky: „Ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je
do 165, 97 eura 16, 60 eura, nad 165, 97 eura do 663, 88 eura 16, 60 eura + 1, 66 eura
za každých aj začatých 33, 19 eura prevyšujúcich sumu 165, 97eura,
nad 663, 88 eura do 6 638, 78 eura 41, 49 eura + 9, 96 eura za každých aj začatých 331, 94 eura prevyšujúcich sumu 663, 88 eura,
nad 6 638, 78 eura do 33 193, 92 eura 220, 74 eura + 16, 60 eura za každých aj začatých 1 659, 70 eura prevyšujúcich sumu 6 638, 78 eura,
nad 33 193, 92 eura 486, 29 eura + 6, 64 eura za každých aj začatých 3 319, 39 eura prevyšujúcich sumu 33 193, 92 eura.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky: „Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.“
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky: „Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.“
Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky: „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“
Podľa § 13a ods. 5 vyhlášky: „Za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.“
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a vychádzajúc z návrhu na vykonanie exekúcie (vyčíslenie trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní) súd konštatuje, že právny zástupca oprávneného určil trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní v súlade s vyhláškou.
Tvrdenie povinného o neúčelnosti úkonu „výzva na plnenie“ súd považuje za nesprávne, nakoľko ide o úkon právnej služby, ktorý síce nie je uvedený vo vyhláške, avšak ktorý svojou povahou súvisí s danou vecou, nakoľko po prevzatí a príprave zastúpenia sa javí pokus o splnenie judikovanej povinnosti mimo rámec exekučného konania prostredníctvom danej výzvy za nanajvýš vhodný postup, ktorý môže (mal by) predchádzať podaniu návrhu na vykonanie exekúcie.
Vzhľadom k uvedenému preto súd námietky povinného proti exekúcii považuje v tejto časti za nedôvodné.
Ad 3)
Súd má zo súdneho spisu preukázané, že oprávnený zaplatil za úradné overenie exekučných titulov sumu 41,50 eur (viď priložená fotokópia pokladničného bloku).
V zmysle položky C1 sadzobníka vyhlášky ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov:
„ Za osvedčenie zhody odpisu alebo fotokópie s listinou vrátane osvedčenia listinnej podoby elektronického odpisu údajov z informačných systémov verejnej správy5b) za každú, aj začatú stranu listiny, ktorej odpis alebo fotokópia sa osvedčuje“ patrí notárovi odmena 1,33 eur.“ Vzhľadom k vyššie uvedenému preto súd považuje námietky povinného proti exekúcii v tejto časti za nedôvodné, nakoľko náklady na overenie exekučného titulu boli vyčíslené v súlade s predmetnou vyhláškou (26 strán krát 1,33 eur plus DPH, spolu 41,50 eur).
Vzhľadom k vyššie uvedenému a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia preto považuje súd námietky povinného proti exekúcii v celom rozsahu za nedôvodné a preto ich výrokom č. I uznesenia v celom rozsahu zamietol.
K výroku č. 2) súd uvádza nasledovné:
K námietkam povinného proti trovám exekúcie súd uvádza nasledovné:
Podľa § 201 ods. 2 EP v znení platnom v čase začatia exekučného konania: „Účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.“
Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 16.12.2013.
Nasledujúci deň po 16.12.2013 povinnému začala plynúť zákonná 3-dňová lehota na procesnú obranu proti trovám exekúcie (námietky), ktorá uplynula márne dňa 19.12.2013. Povinný podal námietky proti trovám exekúcie na poštovú prepravu až dňa 20.12.2013, t. j. po zákonnej lehote.
Súd pri rozhodovaní o podaných námietkach proti trovám exekúcie aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku platné v čase začatia exekučného konania (toto sa začalo dňa 16.9.2013), vychádzajúc pritom z ustanovenia § 243b ods. 1 EP, podľa ktorého exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Vzhľadom k uvedenému súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol ako oneskorene podané.
K výroku č. 3) súd uvádza nasledovné:
Podľa § 56 ods. 2 EP: „Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená“
K vyššie uvedeným zisteniam súd uvádza nasledovné:
Ustanovenie § 56 ods. 2 EP upravuje inštitút odkladu exekúcie z dôvodu existencie predpokladu zastavenia exekúcie v budúcnosti v zmysle ustanovenia § 57 EP. Základným predpokladom pre povolenie odkladu exekúcie v zmysle tohto ustanovenia je osvedčenie, že sa začalo konanie, ktorého právnym následkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. V tomto prípade však konanie o námietkach povinného proti exekúcii nespôsobí v konečnom dôsledku zastavenie exekúcie, pretože súd námietky v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné. Exekúcia bude teda naďalej pokračovať až do vymoženia doposiaľ neuhradených nárokov oprávneného.
Vzhľadom k vyššie uvedenému a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie súd konštatuje, že v tomto konaní neboli splnené predpoklady pre povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP, a preto odklad exekúcie výrokom č. 3 uznesenia nepovolil.
K výroku č. 4) súd uvádza nasledovné:
Podľa § 57 ods. 1 EP:
„Exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.“
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, s prihliadnutím na závery z rozhodovania o podaných námietkach proti exekúcii, súd konštatuje, že v súčasnom štádiu konania nie sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa niektorého z vyššie uvedených dôvodov. Exekúcia sa totiž začala dôvodne. Povinný síce uhradil vymáhanú istinu ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, avšak predmetom tohto konania je aj vymoženie nákladov spojených s vymoženým pohľadávky oprávneného (súdny poplatok za podanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a náklady na overenie exekučného titulu) ako aj trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní a taktiež vymoženie trov exekúcie, ktoré doposiaľ neboli uhradené.
Súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie výrokom č. IV. uznesenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
V ďalšom konaní súdny exekútor bude postupovať podľa ustanovenia §-u 46 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, teda upustí od vykonania exekúcie v časti vymáhanej istiny 5.698,93 eur, pričom v exekúcii bude pokračovať v časti pre vymoženie nákladov oprávneného spojených s vymáhaním exekučného konania (súdny poplatok za podanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a náklady na overenie exekučného titulu vo výške 41,50 eur), trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní a trov exekúcie od povinného.
Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie, súdny exekútor nemá nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti z už uhradenej istiny, a to v zmysle dikcie § 47 ods. 3 veta druhá EP, nakoľko k úhrade istiny došlo v plnom rozsahu ešte pred vydaním poverenia. Nárok na odmenu vznikol exekútorovi iba v časti týkajúcej vymáhania nákladov oprávneného spojených s vymáhaním exekučného konania a trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní. Súdny exekútor má taktiež nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.