Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/101/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: E. M. s.r.o., S. XX, V., IČO: XX XXX XXX, zast. E. kancelária R.. T. V., spoločnosť s ručením obmedzeným, C. 1, V., proti žalovanému: C. V., akciová spoločnosť, R. trieda XX, V., IČO: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 275,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -64 zo dňa 21.3.2013 jednomyseľne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť úroky.

V ostatnej časti z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 100,00 eur od 15.3.2010 do 15.2.2012, zo sumy 137,85 eur od 15.4.2010 do 15.2.2012 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 223,25 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,50 eur, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť na účet žalovaného, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 275,70 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia poskytovaných služieb v sieti Internet v zmysle Zmluvy č. X/XXXX/XXXX(XXXXX) z 1.12.2008. Dňa 23.2.2012 súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom č.k. -32, proti ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -48 z 30.10.2012, pripustil späťvzatie žaloby o zaplatenie 237,85 eur a v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. V ostatnej napadnutej časti rozsudok zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie úrokov, t.j. zistiť začiatok a koniec omeškania žalovaného so zaplatením istiny, výšku úrokov za toto obdobie a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite odôvodniť a s poukazom na ust. uložil súdu prvého stupňa povinnosť rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania.

Súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie na deň 21.3.2013, na ktoré sa nedostavil žalovaný. Žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote, pričom zásielka bola žalovanému doručovaná na adresu, ktorú má žalovaný uvedenú v obchodnom registri (obchodné meno RX. akciová spoločnosť, sídlo R. trieda XX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX), a preto súd prvého stupňa konštatoval, že pri doručovaní

predvolania žalovanému na pojednávanie konané dňa 21.3.2013 boli splnené podmienky podľa a s poukazom na to podľa vec pojednával v neprítomnosti žalovaného. Z odvolania žalovaného súd zistil, že žalovaný uhradil v plnej výške zostatok žalovanej istiny vo výške 137,85 eur a sumu vo výške 100,00 eur. Keďže išlo o úhradu ešte pred termínom pojednávania žalobca bol povinný vziať návrh v tejto časti späť a procesne upraviť svoj návrh. Podaním doručeným Okresnému súdu Košice II 10.5.2012 (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného) žalobca potvrdil, že žalovaný bezhotovostným prevodom uhradil 15.2.2012 žalobcovi zvyšnú časť istiny vo výške 237,85 eur ako mesačné paušály za mesiac február a marec. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný neuhradil žalobcovi mesačné paušály na mesiac február 2010 a marec 2010 dostal sa žalovaný do omeškania so splnením peňažného záväzku po 15.3.2010.

Súd prvého stupňa citujúc ust. a , a Nariadenia vlády č. dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 9% ročne a že uplatňovaná dĺžka úroku z omeškania od 15.3.2010 zo sumy 100,00 eur do 15.2.2012 a zo sumy 137,85 eur od 15.4.2010 do 15.2.2012 bola preukázaná a účastníkmi konania potvrdená, preto súd prvého stupňa žalobe v časti žalovaného príslušenstva vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. veta druhá a keďže žalovaný vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalobcu, ktoré si žalobca uplatnil v celkovej výške 223,25 eur a ktoré súd prvého stupňa považoval za oprávnené.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. veta prvá , a keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania, súd mu uložil povinnosť uhradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 16,50 eur.

Proti tomuto rozsudku - výroku, ktorým súd priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,50 eur, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 29,29 eur. Má za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( v spojení s ust. ), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa pochybil, keď o trovách odvolacieho konania rozhodol samostatným výrokom, ktorým ich náhradu priznal žalovanému. Z ust. v spojení s ust. vyplýva, že súd prvého stupňa bol povinný po zrušení a vrátení pôvodného rozsudku odvolacím súdom v novom rozhodnutí rozhodnúť o trovách pôvodného konania na súde prvého stupňa, o trovách odvolacieho konania ako aj o trovách konania na súde prvého stupňa, ktoré sa uskutočnilo po vrátení veci súdu prvého stupňa jedným výrokom o trovách konania ako celku, pričom nepripúšťa, aby v konečnom rozhodnutí o veci súd samostatne rozhodoval o trovách konania v jeho jednotlivých štádiách, nakoľko náhradu trov v celom konaní od jeho začiatku až po jeho skončenie je možné priznať len jednému účastníkovi konania. Z tohto dôvodu sa ani jednotlivé zásady uplatňované pri rozhodovaní o trovách konania (zásada úspechu vo veci a zásada zavinenia) neposudzujú za každé štádium konania samostatne, ale podľa celkového výsledku konania. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa potom, čo správne rozhodol predchádzajúcim výrokom o trovách celého konania tak, že ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, následne v rozpore so zásadami rozhodovania o trovách konania rozhodol samostatným výrokom o

trovách odvolacieho konania žalovaného, na vyhlásenie ktorého neboli dané žiadne dôvody. Preto výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol samostatne o trovách odvolacieho konania, ktorých náhradu priznal žalovanému, ktorý na náhradu trov konania nemal žiadne právo, je neprípustný z dôvodu jeho priameho rozporu so zákonom a vo veci vôbec nemal byť vyhlásený.

Ďalej žalobca uviedol, že pre aplikáciu ust. prvá veta neboli v predmetnej veci splnené zákonné predpoklady. Z podania žalobcu z 2.5.2012, ktorým vzal žalobu späť v časti zaplatenia istiny vo výške 237,70 eur vyplýva, že dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby 15.2.2012 zaplatil zostávajúcu časť istiny vo výške 237,70 eur, teda návrh na začatie konania bol podaný dôvodne, keďže v čase jeho podania t.j. 15.6.2011 pohľadávka žalobcu nebola uhradená. K jej úhrade došlo žalovaným až pod nátlakom podaného návrhu na začatie konania po začatí konania vo veci, a k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo jedine z dôvodu správania sa žalovaného, ktorý pohľadávku uhradil až v priebehu konania. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo až v štádiu odvolacieho konania, nakoľko dôkazné bremeno ohľadom preukázania zaplatenia žalovanej pohľadávky bolo na strane žalovaného, ktorý však túto skutočnosť pred vyhlásením pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa 23.2.2012 neoznámil, ani nepreukázal súdu prvého stupňa napriek tomu, že na pojednávanie konané 23.2.2012, na ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavil, bol riadne a včas predvolaný a rovnako bol súdom prvého stupňa v súlade s ust. pred vyhlásením rozsudku poučený o povinnosti účastníka konania predložiť všetky dôkazy vo veci pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Žalovaný tak svojou pasivitou v spore sám zavinil vznik trov v konaní pred odvolacím súdom, ktoré by inak neboli vznikli, a preto nesie za nich aj výlučnú zodpovednosť. Súd prvého stupňa pochybil, keď tieto skutočnosti nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy. Jediným subjektom, ktorý zavinil zastavenie konania je žalovaný, pričom toto zavinenie je potrebné pri čiastočnom späťvzatí žaloby hodnotiť ako neúspech žalovaného v tejto časti, z čoho vyplýva, že žalobca mal v predmetnej veci plný úspech a teda aj nárok na plnú náhradu trov konania v súlade s ust. , ktorú súd prvého stupňa žalobcovi aj priznal predchádzajúcim výrokom napadnutého rozhodnutia, ktorý je z týchto dôvodov vecne správny a zákonný. Súd prvého stupňa mal preto správne vo veci aplikovať ust. druhá veta v spojení s ust.

Dňa 21.5.2013 bolo Krajskému súdu v Košiciach v zákonnej lehote osobne doručené odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo súm a za obdobie, ktoré je presne špecifikované v napadnutom výroku a proti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 223,25 eur, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobcovi nepriznal požadovanú istinu, úroky z omeškania a žiadnemu účastníkovi trovy prvostupňového konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal žalobcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. Má za to, že súd prvého stupňa sa vykonanými dôkazmi nezaoberal v dostatočnom rozsahu, vyhodnotil ich nesprávne, a preto dospel k nesprávnym záverom a nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj nesprávne právne vec posúdil.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že odvolaním z 18.4.2012 (doručeným súdu prvého stupňa 23.4.2012) namietal, že potom, čo dňa 14.2.2012 uhradil v plnej výške zostatok žalovanej istiny (137,85 eur a 100,00 eur), pričom išlo o úhradu ešte pred termínom pojednávania, nereagoval žalobca na túto skutočnosť, pričom v danom prípade bol žalobca povinný vziať návrh v tejto časti späť a procesne upraviť svoj návrh. Neurobil tak, a preto v danom prípade sú priznané úroky a aj trovy právneho zastúpenia vyrátavané z nesprávnej výšky istiny. Odvolací súd odvolaniu žalovaného vyhovel, vec zrušil a vrátil späť súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol tak, že žalobcovi priznal trovy konania vo výške 223,25 eur. Žalovaný má však za to, že pokiaľ bol v rámci odvolacieho konania úspešný a boli mu priznané trovy tohto odvolacieho konania vo výške 16,50 eur, nemal mať žalobca priznaný úkon - vyjadrenie k odvolaniu v sume 21,58

eur, ako aj režijný paušál 7,63 eur a súvisiaca čiastka DPH, keďže v tejto časti bol úspešný žalovaný. Vzhľadom na to, nie sú trovy konania priznané žalobcovi správne vyčíslené.

Zároveň žalovaný poukázal na dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako to stanovuje v platnom znení.

Taktiež žalovaný nesúhlasí s priznaním odmeny za právny úkon - účasť na pojednávaní dňa 23.2.2012, pretože toto pojednávanie bolo vyvolané nutnosťou podať odpor z jeho strany a brániť sa.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku o jeho povinnosti zaplatiť úroky, nie je dôvodné.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že pohľadávka žalobcu vo výške 100,00 eur bola splatná 15.3.2010 a vo výške 137,50 eur 15.4.2010.

Žalovaný obe pohľadávky uhradil žalobcovi prevodnými príkazmi až 15.2.2012.

Za túto dobu bol v omeškaní, a preto je povinný zaplatiť úroky z omeškania (, ).

Z uvedených dôvodov odvolací súd v tejto časti potvrdil rozsudok súdu I. stupňa ako vecne správny ( ) a poukazuje na správne dôvody ( ).

V ostatnej časti, t.j. vo výrokoch o náhrade trov konania, odvolací súd zrušil rozsudok a vec vracia súdu I. stupňa na ďalšie konanie ( ).

Súd o náhrade trov konania rozhoduje podľa výsledku (zodpovednosť za úspech).

V danej veci námietky žalobcu, uvedené v odvolaní sú opodstatnené.

Totiž úspech, či neúspech v jednotlivých štádiách konania pre rozhodnutie o náhrade trov konania nie je rozhodujúci, ale základným kritériom pre priznávanie náhrady trov konania je konečný výsledok, t.j. úspech alebo neúspech vo veci ako takej ( ).

Preto bude povinnosťou súdu I. stupňa, posúdiť, či jednotlivé úkony právneho zástupcu žalobcu boli účelné a podľa rozhodnúť o náhrade doteraz vzniknutých trov konania.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ) a to podľa vyššie uvedeného, jedným výrokom.

Separátny výrok o náhrade trov konania totiž prichádza do úvahy iba podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.