Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoP-9-2014.pdf
PDF · 80.36 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/9/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti o maloletú I. O., narodenú XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov K. S., narodenej XX. XX. XXXX, bytom G. G., S. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s. r. o. so sídlom Banská Bystrica, J. Chalupku 8, a S. O., narodeného XX. XX. XXXX, bytom G. G., N. XX, zastúpeného JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou, Advokátska kancelária v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7, o zvýšenie výživného, o odvolaní rodičov maloletej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/284/2013-49 zo dňa 20. 11. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 34P/112/2011-29 zo dňa 28. 02. 2012 vo výroku o výžive maloletej I. O., narodenej XX. XX. XXXX tak, že otec je povinný prispievať na jej výživu zvýšeným výživným zo sumy 110 eur mesačne na sumu 125 eur mesačne od 03. 09. 2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa. Zročné výživné za čas od 03. 09. 2013 do 20. 11. 2013 vo výške 45 eur otcovi dieťaťa súd povolil splácať v 5 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia, a to pod stratou výhody týchto splátok.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Súd podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej videl v tom, že maloletá nastúpila do materskej školy, v dôsledku čoho objektívne došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie pravidelných, aj jednorazových povinných platieb súvisiacich so školným. Úmerne s jej vekom došlo aj k zvýšeniu nákladov spojených so zabezpečením stravy, ošatenia, obuvi, pričom k zvýšeniu nákladov prispieva aj potreba nákupu špeciálnych ortopedických pomôcok pre maloletú. Matke maloletej od poslednej úpravy výživného skončila rodičovská dovolenka, je nezamestnaná, jej príjem sa znížil zo sumy 212 eur mesačne na sumu 23,10 eur mesačne. Otec maloletej je naďalej riadne zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem sa od poslednej úpravy výživného zvýšil z 599,61 eur na 662,66 eur mesačne. Aj s prihliadnutím na zabezpečovanú osobnú starostlivosť o maloletú zo strany matky súd dospel k záveru, že je v súčasných osobných, majetkových a zárobkových možnostiach a schopnostiach otca maloletej, bez ohrozenia vlastnej výživy, prispievať na úhradu potrieb dieťaťa zvýšeným výživným o 15 eur od podania návrhu, t. j. od 03. 09. 2013, kedy maloletá začala navštevovať materskú školu. Táto suma je podľa názoru súdu primeraná, postačuje na krytie odôvodnených potrieb a záujmov dieťaťa a zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam rodičov
maloletej. Zročné výživné predstavuje rozdiel medzi výškou výživného pri poslednej úprave a určenou výškou výživného za 3 mesiace ( september až november 2013 ).
Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obaja rodičia maloletej.
Matka vo svojom v zákonnej lehote podanom odvolaní žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok napadla v celom rozsahu a odvolanie zdôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorá spočíva v nesprávnom výklade a interpretácii ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine ohľadom práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V prípade, keď sa životná úroveň matky, ktorá plní voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti podstatne znížila oproti príjmu, resp. životnej úrovni otca, nemožno interpretovať „potrebou zníženia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, a to napriek tomu, že súd zistil v dokazovaní zvýšenie nákladov maloletej, ako aj dostatočnú životnú úroveň otca“. Po odpočítaní nákladov otca spočívajúcich v nájomnom a splátke úveru, zostáva otcovi na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej, ako aj na uspokojenie nákladov na stravu, suma 405,66 eur. Za účelom zvýraznenia nesprávnosti určenia výšky zvýšenia výživného otca, resp. vyhodnotenia jeho životnej úrovne, matka upriamila pozornosť na nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok pri výkone rozhodnutia. Pokiaľ súd zistil náklady maloletej vo výške 67,82 eur, mal s ohľadom na príjem otca zvýšiť výživné voči maloletej nie iba o sumu 15 eur, ale o sumu 67,82 eur na celkových 177,82 eur mesačne. Táto suma by podľa matky pokrývala všetky odôvodnené náklady maloletej dcéry zistené v konaní.
Otec maloletej taktiež vo včas podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - § 205 ods. 2, písm. d) OSP, namietal, že na jeho strane nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Uviedol, že v súčasnosti pracuje ako hasič - záchranár s priemerným mesačným zárobkom 662,66 eur. Jeho mesačné výdavky sa oproti poslednej úprave výživného zvýšili minimálne o samotné výživné na dcéru I. vo výške 110 eur a ďalej v súvislosti so zmenou bývania, súvisejúcich platbách, ako je nájom, inkaso, a iné. Po odpočítaní všetkých nevyhnutných nákladov a súdom určeného výživného na maloletú mu nezostane takmer žiadna čiastka, ktorá by mohla postačovať na úhradu jeho odôvodnených potrieb. Do výdavkov započítal aj sumu vo výške 30 eur, ktorá predstavuje približné výdavky na maloletú dcéru počas doby, kedy je táto v jeho starostlivosti. Súd nebral dôsledne do úvahy skutočnosť, že matka maloletej na zabezpečenie jej potrieb nielenže nevyvíja potrebnú snahu zamestnať sa, ale nepodnikla žiadne kroky k tomu, aby sa evidovala na príslušnom úrade práce. Nepožiadala ani o žiaden z možných príspevkov, ktoré táto inštitúcia poskytuje. Matka maloletej dcéry je toho času nezamestnaná dobrovoľne. Žije v súčasnosti v prenajatom byte, kde uhrádza nájomné vo výške 200 eur. Pokiaľ nemá žiadny príjem, nevie si vysvetliť, akým spôsobom uhrádza náklady za nájomné a iné náklady spojené s chodom domácnosti. Uviedol, že má vedomosť o tom, že matka maloletej dcéry žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom „V.“ V., zamestnancom Colného úradu Banská Bystrica, ktorý uhrádza tieto náklady a zabezpečuje chod domácnosti. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Obaja rodičia podali navzájom k svojim odvolaniam aj písomné vyjadrenie.
Otec maloletej v písomnom vyjadrení zo dňa 14. 01. 2014 poukázal najmä na tú skutočnosť, že je tak v schopnostiach, ako aj možnostiach matky, aby vyvíjala snahu sa zamestnať a mala tak vyšší príjem, ako len 23,10 eur. Poukázal najmä na dôvody uvedené už v jeho odvolaní a pridržiaval sa tohto odvolania v plnom rozsahu.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila s tvrdením otca, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného a že matka nevyvíja potrebnú snahu zamestnať sa a že výdavok otca predstavuje aj sumu 30 eur vynaloženú na maloletú dcéru počas obdobia v starostlivosti otca. Uviedla, že veci zakúpené otcom sú dcére poskytované iba počas pobytu dcéry u otca. Uviedla tiež, že odo dňa 20. 12. 2013 je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bolo jej oznámené úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, že z dôvodu spravovania výživného otca voči dcére nemá nárok na žiadnu dávku, nakoľko predmetné výživné sa posudzuje ako príjem matky. Matka maloletej nežije v spoločnej domácnosti so spomenutým priateľom V. V., vzájomne sa navštevujú a vedú partnerský vzťah, avšak každý z nich má trvalý pobyt na inej adrese. Náklady matky sú uhrádzané príspevkami od jej rodičov, ktorí sú obaja zamestnaní a prechodne súhlasili s takouto pomocou matke.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) odvolanie rodičov maloletej prejednal postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania, pričom nebol viazaný rozsahom odvolania v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) OSP a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v súdenej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, odvolacie námietky rodičov voči rozsudku okresného súdu považuje za nedôvodné. Odvolací súd v konaní nezistil, že by súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Práve naopak, z rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Vo svojej argumentácii je prvostupňový súd koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky maloletej na zvýšenie výživného. Rozhodnutie okresného súdu je presvedčivé, závery okresného súdu sú prijateľné pre právnickú i laickú verejnosť, sú racionálne a aj spravodlivé. Okresný súd správne prihliadol pri zvýšení výživného tak na oprávnené potreby maloletej, ako aj na schopnosti a možnosti povinného, ktoré v samotnom rozsudku aj náležite vyhodnotil. Pri rozhodnutí taktiež správne prihliadol aj na osobné majetkové a sociálne pomery účastníkov konania a na zmenu pomerov na strane maloletej aj oboch jej rodičov. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.