Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-380-2013.pdf
PDF · 73.29 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/380/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: P. N. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., H. u. XX, S. republika, proti odporkyni: H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. nad O., K. 1, o zaplatenie 911,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17. 06. 2013 č.k. 8C/301/2011-251, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti, ktorou bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi 234 eur, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Návrhom, došlým súdu dňa 11. 10. 2011, navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 911,68 eura z dôvodu, že ako vlastník bytu v H., ul. J. N. X.X/XX, nájomnou zmluvou dňa 12. 02. 2010 a 26. 11. 2010 na dobu neurčitú ho prenajal odporkyni, pričom táto mala hradiť aj všetky režijné náklady. Žalovaná suma je rozdiel spotreby a nájomného. Počas nájmu bytu odporkyňou boli náklady 3.905,64 eura (mesačne 107,42 eura x 16 mesiacov + spotreba elektrickej energie 383,32 eura + káblová televízia 152,80 eura + nájomné od 12. 02. 2010 do 30. 06. 2011 v sume 1.650 eur). Odporkyňa však zaplatila iba 2.985,96 eura. Odporkyňa žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, zaplatila sumu 2.926 eur. Podľa dohody platila mesačne 180 eur a od decembra 2010 po 220 eur mesačne. V zmluve nebola dohodnutá povinnosť zaplatiť nedoplatky.
Súd prvého stupňa rozsudkom zo 17. 06. 2013 č.k. 8C/301/2011-251 takto rozhodol: „Odporkyňa je povinná navrhovateľovi zaplatiť sumu 234,- Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku v časti o zaplatenie 677,68 Eur súd návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
V odôvodnení uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s vyúčtovaním za roky 2010, 2011, zmluvami o nájme, vyjadrením SBD Komárno, kontom užívateľa za rok 2011, opravným vyúčtovaním za rok 2011, výpismi z účtu odporkyne. Zistil nasledovný skutkový a právny záver veci: „Nájomnou zmluvou zo dňa 12.02.2010 uzavrel navrhovateľ s odporkyňou nájomnú zmluvu na nehnuteľnosť byt na ul. Z. od 01.03.2010 určitú/neurčitú, s tým, že výška nájomného je 100 Eur mesačne a režijné náklady, ktorých v zmluve uvedená suma nebola, ale výsluchom oboch účastníkov súd zistil, že išlo o sumu 80 Eur, teda spolu 180 Eur. Dňa 11.02.2010 prevzal navrhovateľ od odporkyne sumu 230 Eur, ďalší prevod je aktuálny medzi 05.-10.04.2010 (č.l. 41). Dňa 26.11.2010 uzavreli účastníci ďalšiu nájomnú zmluvu na ten istý byt s platnosťou od 01.12.2010, kde výška nájomného bola určená sumou 220 Eur mesačne - vrátane režijných nákladov. Podľa § 663 Obč. zák. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 665 ods. 1 Obč. zák. nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci.
Podľa § 671 ods. 1 Obč. zák. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa § 676 ods. 1 Obč. zák. nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Tak ako vyplýva z nájomných zmlúv, odporkyňa mala navrhovateľovi zaplatiť: od 01.03.2010 do 30.11.2010 po 180 Eur (9 mes.) = 1.620 Eur, od 01.12.2010 do 30.06.2011 (odovzdanie kľúčov odporkyňou - jej emailová komunikácia) po 220 Eur (7 mes.) = 1.540 Eur, spolu mala uhradiť navrhovateľovi sumu 3.160 Eur. Uhradila však 2.926 Eur, teda o 234 Eur menej. V roku 2010 uhradila sumy: vo februári 2010 sumu 230 Eur, 06.04.- 180 €, 06.05. - 180 €, 07.06. - 174 €, 08.07. - 180 €, 06.08.- 180 €, 08.09. - 180 €, 06.10. - 180 €, 05.11.- 180 €, 09.12. - 170 €, v roku 2011: 21.01. - 220 €, 10.02. - 100 €, 28.02. - 120 €, 16.03. - 220 €, 20.04. - 92 €, 11.04.- 120 €, 18.05.- 220 €. Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454 Obč. zák. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 456 veta prvá Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že navrhovateľ svoje tvrdenia, že odporkyňa by mu mala zaplatiť ešte za spotrebu elektrickej energie, káblovej televízie nepreukázal, v nájomnej zmluve bolo uvedené, že odporkyňa má hradiť režijné náklady, o tom, ak vznikne nedoplatok, zmienka v zmluvách nie je. Pod pojmom režijné náklady sa má za to, že ide o všetky náklady spojené s užívaním bytu (elektrina, plyn, televízia, atď.). Inak tieto skutočnosti mali byť výslovne uvedené v nájomných zmluvách. Preto súd mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 120 OSP a v časti o zaplatenie 677,68 Eur návrh zamietol. Odporca si uplatňoval sumu 911,68 Eur - 234 Eur (priznaná suma) = 677,68 Eur. Preto vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh čiastočne zamietol, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia. Svoje tvrdenia dôveryhodne a presvedčivo nepreukázal. O trovách konania súd rozhodol v zmysle §-u 142 ods. 2 O.s.p., keďže obaja účastníci boli čiastočne úspešní.“
Proti rozsudku podala odvolanie dňa 17. 07. 2013, t.j. v zákonnej lehote odporkyňa a domáhala sa jeho zrušenia. Namietala, že nezaplatila iba sumu 2.926 eur, ale viac. Dňa 07. 06. 2010 zaplatila navrhovateľovi 174 eur a tiež 6 eur daň z nehnuteľností. Dňa 09. 12. 2010 mu uhradila 170 eur, ale za neho zaplatila v ten istý mesiac za elektrinu OTP banke 50 eur, tiež daň z nehnuteľností 8 eur a v apríli mu zaplatila 212 eur + daň 8 eur. Tieto sumy zaplatila na jeho požiadanie, čo aj uznal, o čom svedčí e-mailové potvrdenie. Dohoda bola taká, že keď ušetrí, to bude patriť jej, aj v nájomnej zmluve bolo uvedené, že režijné náklady budú vyúčtované. Vo vyúčtovaní SBD obdržal navrhovateľ v máji 2011 preplatok 460,93 eur za rok 2010, čo bola jej zásluha. Preto za jún 2011 neplatila nájomné. Zaplatila celkom 2.990 eur, pričom by takto za jún 2011 zostala na zaplatenie suma 170 eur, avšak podľa dohody
- úspory zo spotreby za rok 2010 činia 460,93 eur. Nemá preto nič platiť.
Odvolací súd prejednal vec v dôsledku odvolania odporkyne bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP); dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - vyhovujúcej časti je treba podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Navrhovateľ požadoval zaplatenie peňažnej sumy nájomného z nájomnej zmluvy uzavretej medzi ním ako vlastníkom bytu v H. a odporkyňou ako nájomníčkou na dobu neurčitú s tým, že výška nájomného je 100 eur mesačne + 80 eur ústne dohodnutá suma režijných nákladov. Dňa 26. 11. 2010 dohodli účastníci novú nájomnú zmluvu s dohodnutou odplatou 220 eur mesačne od 01. 12. 2010 na dobu neurčitú. Navrhovateľ je vlastník bytu.
Z obsahu spisu potom vyplýva, že navrhovateľ požaduje ako prenajímateľ od nájomcu zaplatenie nájomného a za plnenia spojené s užívaním bytu. Na spor platia preto ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme bytu. Názor súdu prvého stupňa o bezdôvodnom obohatení nie je preto správny. Predovšetkým rozhodnutie postráda riadne odôvodnenie vo vyhovujúcej časti, lebo na jednej strane súd dospel k záveru, že bolo dohodnuté nájomné 100 eur mesačne v zmluve z 12. 02. 2010 a okrem toho ústne ako režijné náklady 80 eur mesačne. Podľa ďalšej zmluvy o nájme z 26. 11. 2010 bola výška odplaty dohodnutá na 220 eur mesačne (v nej zahrnuté aj režijné náklady). Odporkyňa však tvrdila, že
v prípade, ak pri vyúčtovaní dôjde k preplatku, je ten preplatok jej. Keďže vznikol preplatok za rok 2010 vo výške 460,93 eura, započítala si sumu na zaplatenie nájomného za jún 2011 a navrhovateľovi, ktorý preplatok obdržal, nezaplatila za jún 2011.
Súd prvého stupňa sa vôbec nevyporiadal s tvrdením odporkyne. Bude preto potrebné doplniť dokazovanie na existenciu takej dohody výsluchom účastníkov, prípadne ďalšími dôkazmi. Až po jeho dokazovaní bude môcť súd opätovne rozhodnúť - už len o nároku na sumu 234 eur. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 1, 3 OSP aj o trovách odvolacieho konania.
Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.