Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/34/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: CARAT Distillery, spol. s r.o., Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín, IČO: 36 272 612, právne zastúpeného: PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: /CI zo dňa 25.01. 2013 t a k t o

rozhodol:

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: /CI zo dňa 25. januára 2013 z r u š u j e podľa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo 70 eur náhrady za zaplatený súdny poplatok a 431,60 eur náhrady trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu PROSMAN a PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s.r.o., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 26.03. 2013 sa žalobca postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 9005838/1/1265388/2012 zo dňa 13.11. 2012, ktorým bolo žalobcovi registrovanému ako prevádzkovateľ ového skladu postupom v zmysle uložené, aby v prípade, že by súčet -spotrebnej danie z liehu (ďalej len „“) ktorá vznikla uvedením alkoholického nápoja, ktorým je lieh (ďalej len „lieh“) do ového voľného obehu ovým subjektom v zdaňovacom období november 2011 a ktorá nebola zaplatená a -dane pripadajúcej na celkové množstvo liehu, uvedené do ového voľného obehu ovým subjektom za zdaňovacie obdobie december roku 2012 (ďalej len „súčet nezaplatenej dane“)

bol vyšší ako rozdiel sumy zloženej zábezpeky na daň podľa o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh prepravovaný v pozastavení dane sa zdržal uvedenia liehu do ového voľného obehu za zdaňovacie obdobie december roku 2012 bez predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na uvedený účet správcu dane s použitím uvedeného variabilného symbolu tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vždy nižší alebo rovný ako súčet sumy zloženej zábezpeky na daň podľa (zníženej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh prepravovaný v pozastavení dane) a zloženej peňažnej sumy, nakoľko je dôvodná obava, že nesplatná

alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.

Žalobca mal za to, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, pretože zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce pre posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nedostatočné zistenie skutkového stavu preukazoval tým, že Colný úrad Trnava v podstate nebral do úvahy vývozné colné vyhlásenia žalobcu, ktorými deklaroval vývoz kontrolných známok na územie Ruskej federácie spoločnosti ITAR, ani potvrdenie tejto spoločnosti o ich prevzatí, ani pravosť týchto dokumentov nijako nevyvrátil. Medzičasom došlo k zničeniu kontrolných známok v sídle spoločnosti ITAR pôsobením vyššej moci, pričom zničené kontrolné známky v počte 7.483.760 kusov boli preukázateľne spálené, pričom s týmto argumentom a predloženými dôkazmi sa žalovaný nevysporiadal. Vyjadrenia žalovaného o medzinárodnej kooperácii s Colnou správou Ruskej federácie, ktorou sa zistilo, že spoločnosť ITAR neprijala kontrolné známky od žalobcu, boli pre žalobcu novou skutočnosťou, ktorú colný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Žalovaný vydal rozhodnutie bez toho, aby doplnil dokazovanie ohľadne pravosti a správnosti údajov v listine, popierajúcej prevzatie kontrolných známok spoločnosťou ITAR, žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k týmto novým zisteniam v odvolacom konaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. , ktorý v obdobnej situácii z tohto dôvodu skonštatoval nezákonnosť rozhodnutia. Správny orgán sa vôbec nezaoberal povahou a dôsledkami predbežného opatrenia vzťahujúceho sa na jedno mesačné zdaňovacie obdobie, keď vzhľadom na jeho predbežnú vykonateľnosť neexistuje reálna možnosť ochrany proti jeho dôsledkom, bez ohľadu na využitie možnosti podať opravný prostriedok. Okrem toho vydaním predbežného opatrenia v zmysle žalovaný negoval dôsledky upustenie od povinnosti zložiť peňažnú zábezpeku v zmysle a rovnako využitím tohto predbežného opatrenia ako všeobecného inštitútu nahradil postup podľa , (výzva na zloženie alebo doplnenie zábezpeky) ktorý je lex specialis vo vzťahu k .

K otázke preskúmateľnosti predbežného opatrenia, ktoré je v zásade rozhodnutím predbežnej povahy vylúčeným zo súdneho prieskumu v zmysle poukázal na ustálenú judikatúru ÚS SR k danej otázke a zdôraznil, že predmetné rozhodnutie sa týka jeho základného ústavného práva podnikať v zmysle SR a svojim obsahom a dôsledkami ho neprimerane zaťažuje, pričom žalobca nemá reálnu možnosť sa voči dôsledkom predbežného opatrenia efektívne brániť.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.05. 2013 žiadal v prvom rade konanie zastaviť, nakoľko v zmysle napadnuté rozhodnutie ako správny akt predbežnej povahy nie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Pre prípad meritórneho prejednania veci žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. S poukazom na právnu úpravu a uviedol, že ust. zakladá právo správcovi dane vydať predbežné opatrenie už čo len pri dôvodných obavách o vymožiteľnosti dane, teda nevyžaduje sa definitívne zistený skutkový stav a v danom prípade nebol dôvod spochybňovať pravdivosť písomnej informácie poskytnutej Colnou správou Ruskej federácie o tom, že spoločnosť ITAR neprevzala sporné kontrolné známky, ani tieto neboli na území Ruskej federácie predložené colnému úradu. Ani žalobca tieto skutočnosti jednoznačne neosvedčil, ani nespochybnil správnosť informácií získaných kooperáciou s ruskými colnými orgánmi. K poukazom na tvrdenú prednosť vyžadovania zábezpeky podľa (resp. správne účinného ) pred vydávaním predbežného opatrenia poukázal na to, že zábezpeka je inštitút, ktorého využitie, ale aj odstránenie je viazané na procesné postupy s väčšou časovou náročnosťou ako predbežné opatrenie, vydávanie ktorého je riadené zásadou rýchlosti a účinnosti. Medzi týmito dvoma inštitútmi neexistuje vzťah špeciality a generality. Obmedzenia v podnikateľskej činnosti žalobcu v dôsledku vydaného predbežného opatrenia nepovažuje za neprimerané, ani nedôvodné.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 13.02. 2014, na ktorom žalobca zdôraznil, že v danej situácii nie je možné aplikovať ustanovenie o predbežnom opatrení, ako to urobili ové orgány, nakoľko úprava predbežného opatrenia je zákonom predvídaná len na situáciu v zmysle ového poriadku. V danej situácii bola dôvodná aplikácia , súvisiaceho s úpravou inštitúcie zábezpeky na daň. Pokiaľ malo byť dôvodom pre vydanie predbežného opatrenia sporné vyvezenie kontrolných známok do Ruska, táto situácia mala byť riešená v zmysle .

Poverený zástupca žalovaného žiadal, aby súd konanie zastavil, nakoľko napadnuté rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu. V prípade, ak by súd trval na svojom stanovisku o dôvodnosti meritórneho prieskumu žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vydanie predbežného opatrenia nie je možné považovať za nezákonné vzhľadom na existenciu právnej úpravy inštitútu zábezpeky. Predbežné opatrenie je uložené nad rámec zábezpeky, v zákonnom rozsahu. Vysvetlil spôsob čerpania zábezpeky v prípade vyskladňovania kontrolovaných objemov alkoholu v jednotlivých mesiacoch v nadväznosti na obsah podaných ových priznaní. Nepovažuje za dôvodné, ak sa žalobca stavia do pozície dobromyseľného ovníka, ktorý riadne preukázal vývoz kontrolných známok do Ruska, keďže samotný subjekt, ktorý mal tieto známky prevziať spoločnosťou ITAR, ich prevzatie poprel. K poukazu na možnosť ových úradov odňať povolenie na prevádzkovanie colného skladu uviedol, že nebol dôvod k tomuto pristupovať, nakoľko takéto opatrenie sa prijíma v situácii, keď je jednoznačne preukázané porušenie povinnosti ovníkom, zatiaľ čo účelom predbežného opatrenia je len riešenie situácie, keď ový orgán má vážne pochybnosti, resp. obavy, tak ako to má na mysli ového poriadku. Poukázal na vyjadrenie GP SR, na podnet žalobcu vo veci zákonnosti napadnutého rozhodnutia zn. VI/1/Gd 349/10 zo dňa 28.10. 2012, v zmysle ktorého GP SR považuje tento podnet za neopodstatnený. Pripomenul, že po vydaní rozhodnutia boli žalobcovi doručené kópie dôkazov zaslaných Federálnou colnou správou Ruskej federácie súvisiacich s vyšetrovaním predmetných kontrolných známok.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysel Druhej hlavy Piatej časti v rozsahu žalobných dôvodov, s prihliadnutím na zistený skutkový stav ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

Prvostupňové rozhodnutie č. 9005838/1/1265388/2012 zo dňa 13.11. 2012, o uložení predmetného opatrenia vo vyššie uvedenom znení Colný úrad Trnava odôvodnil tým, že podľa predložených vývozných vyhlásení vyviezol žalobca na územie tretieho štátu 7.580.000 kontrolných známok, ktoré mali byť odovzdané obchodnému partnerovi OOO ITAR v Ruskej federácii. Na územie Slovenskej republiky bolo dovezené a následne prepustené do colného režimu voľný obeh 96.240 spotrebiteľských balení liehu označených predmetnými známkami. Podľa informácií ového úradu, vyvezené kontrolné známky neboli dodané tvrdenému odberateľovi, čím vzniklo podozrenie z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami v danom objeme (nenalepené vyvezené kontrolné známky neboli predložené), vzhľadom na do úvahy prichádzajúcu pokutu za správny delikt v zmysle ods. písm. e) vo výške 20.325.168 eur, v súvislosti s ktorou je obava, že nesplatná alebo nevyrúbená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, bolo s odkazom na platnú právnu úpravu vydané predbežné opatrenie.

V podanom odvolaní žalobca o.i. namietal nedôvodnosť využitia inštitútu predbežného opatrenia v situácii, keď existuje nevyužitá možnosť uloženia povinnosti zložiť zábezpeku a poprel možnosť, že by správca dane zistil, že vyvezené kontrolné známky neboli dodané tvrdenému odberateľovi ITAR, nakoľko je to v rozpore s obsahom predložených colných dokladov. Okrem toho poukázal na oficiálne stanovisko, vydané Federálnou službou pre reguláciu trhu s liehovinami Ruskej federácie, v ktorom bolo skonštatované dovezenie 7.580.000 ks kontrolných známok a jeho prílohu „Protokol o zničení kolkov“, podľa ktorého bolo 02.08. 2012 zničených spálením 7.483.760 ks kolkov poškodených a nepoužiteľných v dôsledku zásah vyššej moci.

Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že napadnuté predbežné opatrenie bolo vydané v súlade so zákonom, jeho účelom je zabezpečenie zaplatenia do úvahy prichádzajúcej dane z liehu v prípade, ak by žalobcovi bola uložená pomerne vysoká potenciálne hroziaca pokuta v súvislosti so spornými kontrolnými známkami. Obsah predloženého oficiálneho stanoviska, vydaného Federálnou službou pre reguláciu trhu s liehovinami Ruskej federácie je v rozpore s informáciami získanými v danej veci Kriminálnym úradom finančnej správy od Colnej správy Ruskej federácie. S poukazom na fungovanie žalobcu ako podnikateľa v režime slovenských ových noriem nepovažuje za dôvodné ani výhrady o obmedzovaní podnikania, resp. vzniku značnej škody z titulu postupu/rozhodovania správcu dane.

Podľa

(1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Podľa

( ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa , súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania,

Podľa o správe daní Správca dane môže počas ovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok, alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu, alebo ak je odôvodnení obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím ovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a)zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b)nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

Podľa o spotrebnej dani z alkoholických nápojov účinného od 01.09. 2012 (1) Zložením zábezpeky na daň sa na účely tohto zákona rozumie a) vklad peňažných prostriedkov na účet colného úradu, pričom colnému úradu nevzniká povinnosť vyplatiť žiadateľovi úrok, b) banková záruka 35) poskytnutá bankou v prospech colného úradu; bankovú záruku colný úrad neprijme, ak záručná listina obsahuje výhrady banky.

(3) Prevádzkovateľ ového skladu je povinný mať zloženú zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do ového voľného obehu za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom do výšky zábezpeky na daň sa započíta aj daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do ového voľného obehu na účely oslobodené od dane podľa , alebo .

(7) Prevádzkovateľ ového skladu je povinný sledovať výšku zloženej zábezpeky na daň a upraviť zloženú zábezpeku na daň

a) pred začatím prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane, ak výška zloženej zábezpeky na daň podľa odseku 3 nezodpovedá výške dane pripadajúcej na množstvo alkoholického nápoja, ktoré má prepravovať v pozastavení dane vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65, okrem zábezpeky na daň na prepravu alkoholického nápoja v pozastavení dane, ktorú skladá registrovaný odosielateľ, dopravca alebo príjemca,

b) ak daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja uvedeného do ového voľného obehu za predchádzajúci kalendárny mesiac vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane podľa , alebo prevyšuje o viac ako 20% daň, ktorá pripadá na množstvo alkoholického nápoja, na ktoré je zložená zábezpeka na daň; prevádzkovateľ ového skladu je povinný zvýšiť zábezpeku na daň o sumu dane, ktorá prevyšuje zloženú zábezpeku na daň, a to v lehote do desiatich pracovných dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti; to neplatí, ak colný úrad prevádzkovateľovi ového skladu upustil od povinnosti zložiť zábezpeku na daň,

c) do desiatich pracovných dní odo dňa oznámenia podľa odseku 8, a to o sumu, ktorú colný úrad použil na úhradu dane.

(8) Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti ustanovenej týmto zákonom, colný úrad použije zábezpeku na daň na úhradu dane a oznámi túto skutočnosť prevádzkovateľovi ového skladu. (11) Prevádzkovateľ ového skladu, ktorým je podnik na výrobu alkoholického nápoja, môže požiadať colný úrad o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na daň (ďalej len "upustenie od zábezpeky") a) úplne, ak je žiadateľ ovo spoľahlivý najmenej 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky,

b) čiastočne vo výške 50%, ak je žiadateľ ovo spoľahlivý najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky.

(12) Colný úrad žiadosť podľa odseku 11 posúdi, a ak je prevádzkovateľ ového skladu podľa odseku 11 ovo spoľahlivý, colný úrad rozhodne o úplnom alebo čiastočnom upustení od zábezpeky do 60 dní odo dňa podania tejto žiadosti a určí lehotu platnosti tohto rozhodnutia, a to najviac na dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o upustení od zábezpeky; ustanovenia a 18 tým nie sú dotknuté. Ak colný úrad rozhodne o neupustení od zábezpeky, novú žiadosť o upustenie od zábezpeky môže prevádzkovateľ ového skladu podľa odseku 11 podať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(17) Colný úrad vyzve prevádzkovateľa ového skladu podľa odseku 11, ktorému čiastočne alebo úplne upustil od zábezpeky podľa odseku 12, aby zábezpeku na daň zložil alebo ju doplnil v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a dlhšia ako 30 dní, ak zistil, že a) prevádzkovateľ ového skladu podľa odseku 11 má nedoplatky 1. voči colnému úradu alebo ovému úradu viac ako päť dní, 2. na povinných odvodoch poistného a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitných predpisov, 23)

b) nastali iné okolnosti, na základe ktorých možno odôvodnene predpokladať, že prevádzkovateľ ového skladu podľa odseku 11 nesplní riadne a včas svoju povinnosť zaplatiť daň podľa tohto zákona.

Súd sa v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať s opakovane vznášanou námietkou, že napadnuté rozhodnutie majúce dočasný charakter nepodlieha súdnemu prieskumu. Vzhľadom na žalobcom citovanú judikatúru, ako aj ustálenú prax súdov považuje za rozhodujúcu skutočnosť, že sa jedná o rozhodnutie, dôsledkom ktorého je zásah do základných práv a slobôd žalobcu, a ako také nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu. ( SR). Nemožno neprihliadnuť na právny názor vyslovený v obdobnej veci v uznesení NS SR zo dňa 23.04. 2013, v zmysle ktorého minimálne skúmanie odôvodnenosti a primeranosti použitia konkrétneho spôsobu predbežného opatrenia autoritatívnym spôsobom zo strany správcu dane voči ovému subjektu, a to vzhľadom na možný zásah do výkonu jeho základných práv a slobôd ešte pred konečným určením ovej povinnosti, vyžaduje prípustnosť prieskumu na úrovni súdnej jurisdikcie, bez ohľadu na časovo presne nevymedzenú dočasnosť predbežného opatrenia.

V predmetnej veci, že správca dane dospel k záveru o podozrení, že žalobca ako prevádzkovateľ ového skladu v zmysle sa dopustil porušenia právnych predpisov v zmysle v súvislosti so spochybneným vyvezením 7.580.000 kontrolných známok z územia Slovenskej republiky a ich odovzdaním zahraničnému výrobcovi liehu, ako aj s ich nevrátením na územie Slovenskej republiky. Za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súd považuje skutočnosť, že bolo vydané na základe informácií a dôkazov, zabezpečených Kriminálnym úradom finančnej správy od Colnej správy Ruskej federácie, s ktorými sa jednak žalobca nemal možnosť oboznámiť a jednak žalovaný nedostatočne, resp. nijako nevyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia rozpor medzi obsahom dôkazov predložených žalobcom (osvedčujúcich riadny vývoz známok a ich zničenie) a informácií, ktoré mali k dispozícii z vlastných zdrojov správne orgány. Je pravdou, že pre vydanie predbežného opatrenia v zmysle postačuje „odôvodnená obava“, avšak je potrebné trvať na tom, aby sa správny orgán v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal so splnením podmienok na vydanie predbežného opatrenia aj z tohto hľadiska, pričom je potrebné vyhodnotiť aj širšie okolnosti prípadu, vrátane žalobcom namietanej ovej spoľahlivosti v súvislosti s upustením od povinnosti mať zloženú zábezpeku na daň. Tento postup je nevyhnutný pre zabezpečenie zákonom garantovaných práv ovníka, ako účastníka správneho konania, vrátane práva na súdnu ochranu.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd musí prihliadať na procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe. Vzhľadom na záver, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Len pre úplnosť súd uvádza, že nepovažuje za dôvodné opakované poukazy na vzťah ovej zábezpeky ako špeciálneho inštitútu (majúceho prednosť) a predbežného opatrenia ako všeobecného inštitútu, ktorý podľa názoru žalobcu v prípade upustenia od povinnosti zložiť ovú zábezpeku vylučuje možnosť uložiť predbežné opatrenie v zmysle . Ide o dva inštitúty využiteľné v ovom konaní, síce s rovnakým účelom (zabezpečenie riadneho platenia daní), avšak s odlišnými právnymi dôvodmi a zákonnými podmienkami ich aplikácie.

O náhrade trov konania súd postupom v zmysle ust. rozhodol, tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 501,60 eur, pozostávajúcich z náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 70 eur a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 431,60 eur v zmysle vyhl.č. pozostávajúcej z odmeny za dva úkony právnej služby po 130,17 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) 2 x paušálnej náhrady po 7,81 eur, tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní dňa 13.02. 2014 vo výške 134 eur, paušálnej náhrady 8,04 eur, všetko spolu s 20% DPH z priznanej náhrady trov právneho zastúpenia.

Priznanú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.