Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1CoE-3-2014.pdf
PDF · 71.37 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/3/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martin Máčaj, Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, proti povinnému : W. W., rod. C. nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, V., o vymoženie 1.065,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 9 Er 345/2004-31 zo dňa 20.8.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie okrem výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,prvostupňový súd“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol tak, že rozhodne po právoplatnosti uznesenia.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazujúc na ust. § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) tým, že notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú. Napriek tomu, že sa exekúcia začala, notársku zápisnicu ako exekučný titul nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto súd v danej veci vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Prvostupňový súd zároveň poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o úvere, nakoľko povinný nemal možnosť výber zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzavrel, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už formulárová predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca, čo spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci. Na základe uvedených skutočnosti dospel súd k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe plnej moci v mene povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojím účelom odporovali zákonu a preto sú v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné. Prvostupňový súd skúmal, či exekučný titul, t.j. predložená notárska zápisnica, spĺňa materiálne a formálne predpoklady, aby sa mohla stať takýmto exekučným titulom, pričom dospel k záveru, že pri vydávaní exekučného titulu - notárskej zápisnice boli porušené zákonné podmienky. Notárska zápisnica ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie, preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastavil aj bez návrhu. Vo vzťahu k trovám prvostupňový súd uviedol, že rozhodne samostatným uznesením, nakoľko v tomto štádiu nemal k dispozícii vyúčtovanie trov.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu včas odvolanie oprávnený a uviedol, že sa nestotožňuje s predmetným uznesením okresného súdu. Namietal, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol a notárska zápisnica bola predmetom skúmania súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia, pričom v tom čase súd označil tento exekučný titul za súladný. Predmetné plnomocenstvo preskúmal aj notár a udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Povinný mohol udelené plnomocenstvo odvolať, avšak tak neurobil. Zákonodarca zaviedol notársku zápisnicu do právneho poriadku ako exekučný titul a súdne rpeskúmanie ide v tomto prípade nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučné ho titulu. Odvolanie podal proti napadnutému uzneseniu v celosti a navrhoval napadnuté uznesenie zrušiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že uznesenie prvostupňového súdu je potrebné zrušiť.
Pred samotným rozhodovaním vo veci samej odvolací súd skúmal, či sú splnené podmienky konania.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Odvolací súd konštatuje, že v osvedčení o dedičstve sp. zn. Dnot 187/2010, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 13.5.2011 bola medzi dedičmi uzavretá dohoda o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi F.R., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom J. XXX/XX, V., zomrelom XX.XX.XXXX, pričom dedičstvo nadobudla v celosti v pomere k vlastníckym podielom poručiteľa v pomere k celku bez povinnosti výplaty spoludedičom W.R., rod. C. nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, V..
Keďže v čase rozhodovania prvostupňového súdu o exekúcii, t. j. 20.8.2013 (exekučné konanie začalo 11.10.2004), pôvodný povinný (F.R., nar. XX.X.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX). už nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, konanie prvostupňového súdu bolo zaťažené vadou (v zmysle § 237 písm. b) O.s.p. dokonca zakladajúcou dovolací dôvod), odvolací súd musel zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu s tým, že povinnou sa ex lege (zo zákona) stala dedička po poručiteľovi.
Preto odvolací súd v štádiu odvolacieho konania konal s dedičkou povinného ako s univerzálnym sukcesorom, ktorú zároveň uviedol aj do záhlavia svojho rozhodnutia ako do úvahy prichádzajúceho právneho nástupcu. V tomto smere je potrebné vychádzať z ust. § 37 ods. 3 Ex. por. a rešpektovať tento prechod povinností (i práv) na tohto právneho nástupcu - dediča, s ktorým bude v ďalšom konať aj súd prvého stupňa.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Výrok prvostupňového súdu o trovách exekúcie nebol odvolaním napadnutý, preto ho odvolací súd neskúmal ani o ňom nerozhodoval. O trovách exekučného konania bude rozhodovať súd prvého stupňa.
V ďalšom konaní úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o exekúciu, avšak už s dedičkou po poručiteľovi ako povinnou, rešpektujúc názor odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.