Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9Co-59-2014.pdf
PDF · 78.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/59/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 16C/225/2012-59 zo dňa 21. 8. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi nahradiť mu škodu vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 326,- Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíval v prieťahoch v konaní, keď poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním viac ako 177 dní, zamietol. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ dňa 2. 8. 2013 prevzal predvolanie na vytýčený termín pojednávania, návrh na prerušenie konania vzniesol až dňa 20. 8. 2013, pričom termín pojednávania bol vytýčený na deň 21. 8. 2013. Uviedol, že návrhu na prerušenie konania zo strany navrhovateľa nevyhovel, tak podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ako i z dôvodov uvedených v § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutie súdu nezávisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto konaní riešiť. Uviedol, že v danom prípade navrhovateľ opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Čadca, naopak títo z vlastnej iniciatívy podľa § 15 O.s.p. z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 O.s.p. predložili vec predsedovi Okresného súdu Čadca a ten následne nadriadenému súdu k rozhodnutiu o vylúčení. V nadväznosti na to zákonná sudkyňa zastala názor, že o jej návrhu na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté, tak predsedníčkou Okresného súdu Čadca, ako i nadriadeným súdom a podľa nej nie je daný dôvod na postúpenie veci na zaujatie stanoviska ústavnému súdu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.. Taktiež podľa nej nebol daný dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nakoľko nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo povinnosť konanie prerušiť. Prejudiciálne otázky si môže súd vyriešiť aj sám, pričom otázka zaujatosti zákonného sudcu už bola vyriešená zákonným postupom. V nadväznosti na uvedené potom okresný súd nevyhovel ani návrhu
navrhovateľa na zrušenie pojednávania a konal a vo veci rozhodol postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z oboznámenia exekučného spisu sp. zn. 14Er/15/2008 mal za preukázané, že dňa 13. 11. 2008 bola Okresnému súdu Čadca doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom vyšší súdny úradník 25. 11. 2008 poverenie na vykonanie exekúcie vydal. V dôsledku toho, že poverenie bolo vydané na 12-ty deň od doručenia žiadosti, teda nie s omeškaním 177 dní, ako zavádzajúco tvrdil navrhovateľ, považoval za preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, keď nepreukázal nesprávny úradný postup, ako prvú z podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Nesplnenie ďalších podmienok preto zdôvodnil len okrajovo a nad rámec zákonnej povinnosti.
Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. V podanom odvolaní vytýkal, že došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). V konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. ). V konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Poukazoval, že nemal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami, vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe. Toto mu bolo doručené už so samotným rozsudkom vo veci samej. Nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pokiaľ tak súd urobil, porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Dodal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný, nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Ďalej poukazoval, že v zmysle ust. § 15 O.s.p. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Osobitne zdôraznil, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“. Nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo na ústnom pojednávaní, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Ďalej uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Zastal názor, že ním tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní, nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote, v nadväznosti na čo žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
Pokiaľ namietal navrhovateľ v podanom odvolaní skutočnosť, že vo veci rozhodoval a konal nezákonný sudca, je potrebné uviesť, že uznesením nadriadeného súdu Okresnému súdu Čadca Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 9NcC/59/2013 zo dňa 4. februára 2013 došlo k vylúčeniu sudkyne okresného súdu JUDr. Anny Plichtíkovej z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci s tým, že ostatní sudcovia Okresného súdu Čadca vylúčení z prejednávania a rozhodnutia veci nie sú. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd považoval za správny postup okresného súdu pokiaľ nevyhovel návrhu navrhovateľa na prerušenie konania a nevyhovel ani jeho návrhu na odročenie pojednávania, nakoľko otázka zákonného sudcu bola v predmetnej veci vyriešená v súlade s rozhodovacou činnosťou, tak Najvyššieho súdu SR, ako i Ústavného súdu SR. Ani podanie ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania v predmetnej veci.
Za podstatné krajský súd považoval, že v danom prípade k zamietnutiu návrhu navrhovateľa došlo z toho dôvodu, že skúmaním pripojeného exekučného spisu nebol zistený navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote viac ako 177 dní. Naopak bolo zistené, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo v danom prípade vydané na 12-ty deň od doručenia žiadosti súdnym exekútorom.
Tieto skutkové zistenia okresného súdu navrhovateľ v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil, ani nepoprel, naopak namietal iba procesné pochybenia, ktorých sa mal okresný súd pri prejednávaní predmetnej veci dopustiť.
Procesné pochybenia namietané zo strany navrhovateľa odvolacím súdom zistené neboli a pokiaľ i okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z obsahu pripojeného exekučného spisu, pripojenie a oboznámenie tohto spisu ako dôkazu navrhovateľ navrhol sám. Pokiaľ žiadal pojednávanie odročiť z dôvodov, že vo veci rozhoduje nezákonný sudca a že podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na zákonného sudcu a na nestranný súd vzhľadom na postup nadriadeného súdu Okresnému súdu Čadca, ako i doterajšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR podľa názoru odvolacieho súdu nemal dôvod spoliehať sa na to, že okresný súd jeho návrhu na odročenie pojednávania, resp. prerušenie konania vyhovie a len z tohto dôvodu sa na vytýčený termín pojednávania neustanoviť. Sám sa tak vzdal svojho práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, ako i ďalších procesných práv, ktoré mu z účasti na pojednávaní vyplývajú.
V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, krajský súd toto ako správne, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nezistil, že by mu v súvislosti s podaným odvolaním zo strany navrhovateľa účelne vynaložené výdavky vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie prípustné.