Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/11/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa B. D., bytom P. A. - Z., I. XXX/X, zastúpený O.. Z. O., advokátom, so sídlom P. A., M. XXX proti odporkyni O. K., bytom Z. I., S. XXXX/XX-X, t. č. bytom Z. I., A. XXX/XXX P., o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 3. októbra 2011, č.k. -127, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.708,57 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal podľa s poukazom na to, že pomer úspechu a neúspechu oboch účastníkov je približne rovnaký. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a , . Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom bytu č. X, vo vchode XX, obytného domu číslo XXXX v Z. I., postaveného na parc. KN C XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX titulom udelenia príklepu na dražbe - osvedčenie N XXX/ XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 23.08.2010. Pred dražbou bola vlastníkom bytu odporkyňa spolu s manželom X. K., pričom v čase konania dražby na LV č. XXXX viazli viaceré ťarchy. Od udelenie príklepu v dražbe, t. j. od 23.08.2010 odporkyňa tento užívala bez právneho dôvodu, pretože s navrhovateľom ako vlastníkom nemala uzatvorenú nájomnú zmluvu. Súd prvého stupňa mal za nesporné a účastníkmi potvrdené, že za obdobie od 23.08.2010 do 02.05.2011, kedy preukázateľne odporkyňa odovzdala navrhovateľovi kľúče od bytu, táto neplatila predpísané platby za byt, ktoré za uvedené obdobie predstavovali mesačne sumu 204,50 Eur a tieto platby poukazoval správcovi bytového domu navrhovateľ. Odporkyňa uznala nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.081,88 Eur, ktorú preukázateľne navrhovateľ zaplatil a tiež uznala mesačné platby 204,50 Eur za mesiace január až apríl 2011. Platbou 1.081,88 Eur navrhovateľ zaplatil zálohové platby za 9 dní v mesiaci august 2010, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 59,38 Eur a mesačne 204,50 Eur za mesiace september 2010 až január 2011 (204,50 x 5 = 1.022,50 + 59,38 = 1.081,88). Súd prvého stupňa konštatoval, že odporkyňa preukázateľne uvoľnila byt 30.04.2011, kľúče od neho navrhovateľovi odovzdala až 02.05.2011, a teda až týmto dňom mohol navrhovateľ s bytom disponovať, preto vyslovil názor, že až do tohto dňa vznikla odporkyni povinnosť platiť náklady, teda 3 x 204,50 + 13,19 Eur (za dva dni v mesiaci máj), čo spolu predstavuje sumu 626,69 Eur. Tým, že odporkyňa „nájomné“ neplatila v celkovej výške 1.708,57 Eur, bezdôvodne sa obohatila na úkor navrhovateľa, a preto jej súd prvého stupňa uložil povinnosť „bezdôvodné obohatenie“ vydať, t. j. zaplatiť navrhovateľovi, ktorý preukázateľne túto sumu za ňu zaplatil. Súd prvého stupňa neakceptoval návrh navrhovateľa, aby „bezdôvodné obohatenie“ mu bolo priznané až do 18.05.2011 s poukazom na to, že hoci skutočne v uvedený deň bol predmetný byt protokolárne navrhovateľovi odovzdaný, fakticky ho mohol navrhovateľ užívať už od 02.05.2011, kedy mu odporkyňa kľúče odovzdala. Preto návrh,

pokiaľ sa týka „bezdôvodného obohatenia“, vo zvyšku zamietol. Pokiaľ sa týka náhrady škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť tým, že bol nútený zaplatiť náklady sťahovacej firme, ako aj súčinnosť správcovi obytného domu pri plánovanom vysťahovaní odporkyne z bytu dňa 18.11.2010, súd prvého stupňa zastával názor, že tieto náklady nevyvolala odporkyňa, a teda škodu, ktorá navrhovateľovi z uvedeného titulu vznikla, nezavinila. Pri rozhodovaní vychádzal z tej skutočnosti, že navrhovateľ sa nemohol spoliehať na to, že v uvedený deň skutočne aj k vysťahovaniu odporkyne z bytu dôjde, a teda sťahovaciu službu, ako aj asistenciu zástupcu správcu bytu objednal predčasne a nedodržal postup podľa zákona, teda najskôr si mal zabezpečiť rozsudok, na základe ktorého by bola odporkyni uložená povinnosť byť vypratať a až po jeho právoplatnosti sa mohol domáhať splnenia tejto povinnosti v rámci exekúcie, pokiaľ by odporkyňa byt dobrovoľne napriek rozsudku neuvoľnila. V čase, keď si navrhovateľ objednal sťahovaciu službu a asistenciu, nemal k dispozícii právny titul na vypratanie odporkyne z bytu, preto z tohto dôvodu súd jeho návrh na náhradu škody, ktorá mu vznikla objednaním sťahovacej služby a asistencie, zamietol.

Proti rozsudku v zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že pokiaľ ide o uplatňovaný nárok vo výške 1.319,83 Eur, ktorý si uplatnil ako nárok na náhradu škody, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Navrhovateľ vyslovil názor, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie zo strany odporkyne, ktoré tvrdenie odôvodňuje tým, že odporkyňa v tomto prípade nebola povinná platiť platby spojené s užívaním bytu priamo správcovi. Uhrádzať platby spojené s užívaním bytu priamo správcovi bol povinný navrhovateľ. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý mal za to, že odporkyňa preukázateľne uvoľnila byt 30.04.2011, ale kľúče od neho navrhovateľovi odovzdala až 02.05.2011, a teda týmto dňom mohol navrhovateľ s bytom disponovať. Tým, že odporkyňa byt užívala spolu s ďalšími osobami, navrhovateľ bol povinný platiť správcovi platby spojené s užívaním bytu vypočítané pre troch členov domácnosti. V prípade, že by byt neužívala, navrhovateľ by podľa výmeru správcu bytového domu platil platby vypočítané len pre jedného člena domácnosti. Výška škody v tomto prípade predstavuje rozdiel medzi skutočne uhradenou sumou a sumou, ktorú by navrhovateľ platil v prípade, ak by odporkyňa byt neužívala. Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok navrhovateľa, spočívajúci v nákladoch spojených s neúspešným pokusom o vypratanie bytu dňa 18.11.2010 vo výške 286,27 Eur, mal za to, že súd nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Nárok na náhradu škody súd prvého stupňa nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ nemal k dispozícii právny titul na vypratanie odporkyne z bytu. Uviedol, že v danom prípade postupoval v zmysle ust. , v zmysle ktorého, ak niekomu hrozí neoprávnený zásah do jeho práva, môže ho ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom sám odvrátiť. Zastával názor, že v danom prípade je jeho nárok na náhradu škody oprávnený a sú dané podmienky vzniku zodpovednosti za škodu na strane odporkyne. Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok vo výške 1.716 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, mal za to, že aj napriek skutočnosti, že súd prvého stupňa tento nárok navrhovateľovi nepriznal, s touto skutočnosťou sa v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal, čím došlo zo strany súdu k porušeniu práva účastníka na spravodlivé súdne konanie podľa . Poukazoval na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorej, ak niekto bez právneho titulu užíva vec, ktorej nie je vlastníkom, dochádza týmto konaním z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu. V prípade, ak odporkyňa predmetnú nehnuteľnosť užívala bez právneho titulu, týmto konaním sa bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa, a je teda povinná vydať navrhovateľovi sumu, ktorá zodpovedá výške nájmu za obdobnú nehnuteľnosť v danom mieste a čase. Toto právo vzniká navrhovateľovi bez ohľadu na skutočnosť, či navrhovateľ v tom čase mal alebo nemal záujem byt prenajať tretej osobe.

Krajský súd preskúmal vec podľa v rozsahu a dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa

Predmetom preskúmania veci odvolacím súdom je len výrok rozsudku, ktorým bol jeho návrh vo zvyšnej časti zamietnutý, pretože vo vyhovujúcej časti odvolanie navrhovateľa by prípustné ani nebolo. Výrok, ktorým bolo návrhu vyhovené, nadobudol podľa právoplatnosť a krajský súd sa tohto výroku nedotýkal.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená tým, že odporkyňa nehnuteľnosť užívala a neplatila platby spojené s užívaním bytu, dodávky tepla a vody. Ďalším uplatneným nárokom bola náhrada škody, ktorá navrhovateľovi mala vzniknúť titulom nákladov spojených s neúspešným pokusom o vypratanie bytu a odovzdanie predmetu dražby dňa 18.11.2010 a posledným nárokom sa navrhovateľ domáhal od odporkyne vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si uplatňoval za užívanie nehnuteľností odporkyňou bez akéhokoľvek právneho titulu a proti jeho vôli vo výške obvyklého nájmu za užívanie bytu danej rozlohy v danom mieste a čase (bez platieb spojených s užívaním bytu).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva okrem iného povinnosť súdu v odôvodnení rozsudku uviesť stručný a jasný výklad o tom, ktoré skutočnosti, významné pre rozhodnutie veci, má za preukázané, a ktoré nie. U každej skutočnosti (preukázanej aj nepreukázanej) musí uviesť, ako k tomuto záveru došiel, z akých dôkazov podľa jeho názoru záver vyplýva, a to aj v tom prípade, pokiaľ išlo o dôkazy protichodné. Takýto výklad musí súd prispôsobiť konkrétnym okolnostiam každej veci. Pokiaľ rozhodnutie nerešpektuje zásady uvedené v tomto zákonnom ustanovení, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné. Podľa súdnej praxe o nepreskúmateľný rozsudok totiž ide aj vtedy, ak odôvodnenie rozsudku postráda skutkové zistenia vykonané s odkazom na príslušné dôkazy, a pokiaľ zo záveru súdu ohľadne rôznych nárokov (prípadne sporných položiek a podobne) nie je zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení. V rámci právneho posúdenia vecí má súd povinnosť vyložiť, ktoré ustanovenia zákona alebo iného právneho predpisu aplikoval, ako ich interpretoval, a ako preto rozhodol. Činnosť odvolacieho súdu je zásadne činnosťou prieskumnou, a pokiaľ je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, bráni tento nedostatok odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa nevenoval žiadnu pozornosť nároku navrhovateľa, ktorým sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od odporkyne titulom užívania predmetnej nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu a proti jeho vôli po 200 Eur mesačne bez platieb spojených s užívaním bytu. Výrok rozhodnutia, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, je dôvodom zrušenia takéhoto rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné v dôsledku jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov. Ak výrok nemá svoj obsah v odôvodnení, tak nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti, a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok rozhodnutia. Pritom nie je rozhodujúce ani to, že výrok by bol správny pri jeho správnom odôvodnení. Uvedené skutočnosti sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť a odvolací súd v takom prípade napadnuté rozhodnutie musí zrušiť.

Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatňovaný nárok, ktorým si uplatnil nárok na náhradu škody za platby spojené s užívaním bytu správcovi bytu v zamietajúcej časti rozsudku, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa svoj právny názor založil práve na tom, že v danom prípade sa jednalo o bezdôvodné obohatenie a nie o náhradu škody, z ktorého titulu si navrhovateľ svoj nárok v tejto časti uplatňoval. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie prekvapivo na aplikácii ust. bez toho, aby umožnil navrhovateľovi konania predostrieť právnu argumentáciu k aplikovateľnosti danej právnej normy. Rovnako odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že nie je rozhodujúce ani to, že výrok v tejto časti, v ktorej bol nárok navrhovateľa zamietnutý za obdobie od 03.05.2011 do 18.05.2011, by bol správny, pokiaľ by právny názor súdu prvého stupňa nebol prekvapivý. V tejto časti súd prvého stupňa odňal navrhovateľovi ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, a to vydaním tzv. prekvapivého rozhodnutia. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa ustálila v tom, že vydanie prekvapivého rozhodnutia je potrebné kvalifikovať ako procesný postup, ktorým súd odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa

vzhľadom na právoplatnosť rozsudku vo vyhovujúcej časti nezaoberal tým, či vzhľadom na uplatnený nárok o zaplatenie sumy 1.319,83 Eur neprekročil súd prvého stupňa návrh, keď odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.708,56 Eur, vzhľadom k tomu, že odporkyňa odvolanie proti rozsudku nepodala.

Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Ako nadväzujúci na rozhodnutie vo veci samej bol zrušený aj výrok o náhrade trov konania.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .