Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-1828-2013.pdf
PDF · 69.52 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/1828/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Bernard Janík, so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: B. U., Q..J..H.., D.: XX XXX XXX, Q. A. XXX, XXX XX F. A., Č. J., zast. JUDr. Juraj Strähle, advokát, so sídlom Dolný Val 21/180, 010 01 Žilina, proti povinnému: I. F., Z.. XX.XX.XXXX, J. XX, XXX XX Ž., H. Q., takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii zamieta.
II. Odklad exekúcie nepovoľuje.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 26.4.2013, exekučného titulu a žiadosti exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 124675* dňa 14.8.2013.
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinný podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie.
Povinný v námietkach uvádza nasledovné:
Povinný uvádza, že mu nie je známa výška dlhu ani údaje o osobe, ktorej má predmetný dlh plniť.
Povinný v návrhu na odklad exekúcie uvádza nasledovné:
Povinný uvádza, že podal dňa 15.2.2013 na okresnú prokuratúru v Žiline oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu a dňa 5.4.2013 podal toto oznámenie aj orgánom činným v trestnom konaní v Českej republike.
Na základe vyššie uvedeného preto žiada o povolenie odkladu exekúcie až do právoplatného skončenia predmetných konaní.
Súd k námietkam povinného proti exekúcii uvádza nasledovné:
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“): „Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.“
Podľa § 50 ods. 2 EP: „O námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).“
Súd k vzneseným námietkam povinného uvádza nasledovné:
Inštitút námietok povinného proti exekúcii v zmysle § 50 EP je inštitútom, prostredníctvom ktorého povinný môže realizovať svoju procesnú obranu v exekučnom konaní v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Súd na podklade podaných námietok povinného proti exekúcii skúma to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že námietky povinného proti exekúcii sú procesným prostriedkom obrany povinného v exekučnom konaní v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, prostredníctvom ktorých môže povinný preukázať že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, prípadne existujú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd po dôkladnom preštudovaní námietok povinného a preskúmaní celého spisového materiálu konštatuje nasledovné:
Súd považuje námietky povinného za nedôvodné, nakoľko z priloženej fotokópie poštovej doručenky má súd preukázané, že exekučný titul bol povinnému dňa 25.3.2013 doručený (povinný si prevzal poštovú zásielku, ktorej obsahom bolo predmetné rozhodnutie). Povinný sa teda musel oboznámiť s obsahom exekučného titulu a musí mať vedomosť o povinnosti, na ktorú bol exekučným titulom zaviazaný (výška dlhu) ako aj o osobe veriteľa (oprávnený v tomto konaní), ktorému má povinný plniť. Navyše pokiaľ povinný nesúhlasi(l) s predmetným rozhodnutím, mal využiť postup podľa § 31 a nasl. zákona č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů, teda podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia. Povinný však vo svojom podaní súdu nijako nepreukázal, ba ani nezmienil, že by takúto možnosť využil. Vzhľadom k vyššie uvedenému ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že exekučný súd sa môže v rámci rozhodovania o podaných námietkach zaoberať iba skutočnosťami, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu, teda nie skutočnosťami, ktoré nastali pred jeho vydaním, posúdil námietky proti exekúcii v celom rozsahu ako nedôvodné.
Vzhľadom k vyššie uvedenému a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia preto súd námietky proti exekúcii v zmysle § 50 EP zamietol.
K návrhu povinného na odklad exekúcie súd uvádza nasledovné:
Podľa § 56 ods. 2 EP: „Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).“
Ustanovenie § 56 ods. 2 EP upravuje inštitút odkladu exekúcie z dôvodu existencie predpokladu zastavenia exekúcie v budúcnosti v zmysle ustanovenia § 57 EP. Základným predpokladom pre povolenie odkladu exekúcie v zmysle tohto ustanovenia je osvedčenie, že sa začalo konanie, ktorého právnym následkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.
Súd vzhľadom k vyššie uvedenému konštatuje, že skutočnosti, ktoré uvádza povinný v návrhu na odklad exekúcie, nespĺňajú predpoklady pre povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP, nakoľko výsledkom povinným spomenutých konaní (ak naozaj prebiehajú, nakoľko povinný tieto skutočnosti síce tvrdí, ale ich tunajšiemu súdu nijako nepreukázal) prebiehajúcich u príslušných orgánov činných v trestnom konaní nebude vznik okolností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie podľa § 57 EP (napr. zrušenie exekučného titulu).
Vzhľadom k vyššie uvedenému preto súd považuje návrh povinného na odklad exekúcie za nedôvodný, a preto výrokom č. II. uznesenia odklad exekúcie nepovolil.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.