Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoKR-20-2023.pdf
PDF · 73.36 KB
Case nature
Subarea
3CoKR/20/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: JUDr. Peter Vrábel, správca so sídlom kancelárie Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, značka správcu S1633, správca úpadcu: TREK EQUIPMENT s.r.o., so sídlom Kempelenova 3, 841 05 Bratislava, IČO: 35 866 128, o určenie popretej pohľadávky, o späťvzatí žaloby zo strany žalobcu, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a .
II. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cbi/7/2022-62 zo dňa 09.02.2023 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
III. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím vydaným pod č. k. 31Cbi/7/2022-62 zo dňa 09.02.2023 súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou z 2. augusta 2022 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka voči úpadcovi vo výške 1.779,67 eur za mesiac 03/2020 je pohľadávkou proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. k) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Svoju žalobu odôvodnil tým, že listom zo 7. júla 2022 č. 35566-3/2022-BA si u žalovaného uplatnil pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla z titulu neuhradenia poistného na sociálne poistenie úpadcom za mesiac 03/2020 v sume 1.779,67 eur, ktorej splatnosť bola posunutá na základe elektronickej žiadosti úpadcu v zmysle Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. do 30. septembra 2021. Žalovaný listom z 15. júla 2022, doručeným žalobcovi dňa 20. júla 2022, oznámil žalobcovi, že jeho pohľadávku ako pohľadávku proti podstate neuznáva, keďže prihlásená pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu, ktorú je možné prihlásiť si prihláškou podľa ustanovenia § 28 ZKR.
3. Žalobca s tvrdením žalovaného nesúhlasil, keďže zastával názor, že sa jedná o pohľadávku proti podstate, ktorá spočíva v zostatku neuhradených príspevkoch na poistnom na sociálne poistenie, na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnávateľa v sume 1.779,67 eur. Podľa nariadenia vlády bola splatnosť tejto pohľadávky stanovená na 30. septembra 2021 a žalovaný bol povinný v zákonnej lehote túto sumu uhradiť, čo si nesplnil.
4. Žalobca ďalej zdôraznil, že za pohľadávku sa považuje právo žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy poistného na sociálne poistenie vyplývajúcej z právnej skutočnosti, na základe ktorej pohľadávka vzniká.
Vznik pohľadávky sa viaže jednak na moment splnenia zákonnej povinnosti, a to na predloženie výkazu, kedy sa žalobca dozvie o výške odvodu za konkrétne časové obdobie, a teda vzniká mu právo na plnenie vo vykázanej výške, ako aj na deň splatnosti poistného určeného jednak zákonom a tiež platiteľom vo výkaze a v tomto prípade aj nariadením vlády.
5. K žalobe žalobca pripojil prihlášku proti podstate zo 7. júla 2022, mesačný výkaz poistného a príspevkov úpadcu za mesiac 3/2020, súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok a oznámenie žalovaného z 15. júla 2022 o neuznaní pohľadávky žalobcu ako pohľadávky proti podstate.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že dátum splatnosti poistného nie je možné považovať za podstatný pre posúdenie okamihu vzniku pohľadávky na sociálne poistenie, predmetný okamih predstavuje pre žalobcu len vznik práva predpísať poistné, avšak nie právo platiteľa zaplatiť poistné. Keďže sa v posudzovanom spore jedná o poistné za zamestnávateľa za mesiac 03/2020, prvýkrát bol úpadca oprávnený uhradiť žalobcovi poistné dňa 1. apríla 2020, t. j. pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Vznik nároku na sociálne poistenie sa nevzťahuje na splatnosť poistného, ale na skutočnosť, kedy mohol oprávnený subjekt - úpadca - uhradiť poistné prvýkrát.
7. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že nedošlo k splneniu ani druhej podmienky, ktorou je súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, keďže predmetná pohľadávka vecne súvisí s obdobím pred vyhlásením konkurzu. Záverom žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca si mohol predmetný nárok uplatniť prostredníctvom prihlášky podľa ustanovenia § 28 a nasl. ZKR.
8. Súd pri posudzovaní určitých pohľadávok, ako pohľadávok proti podstate, poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít. Uviedol, že pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto predstavujú pohľadávky proti všeobecnej podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 ZKR. Zdôraznil, že platí to aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca po vyhlásení konkurzu neprideľoval žiadnu prácu a tiež, ak správca ukončil so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynie im výpovedná doba. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/9/2017 z 27. septembra 2017.
9. Uviedol, že pohľadávkou proti podstate je aj pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom za poistné obdobie pred vyhlásením konkurzu, ak jej splatnosť nastala až po vyhlásení konkurzu.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, je pohľadávkou proti podstate podľa ustanovenia aj pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie zamestnancov úpadcu, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, keď za pohľadávku proti podstate sa považuje aj taká pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom za sociálne poistenie za poistné obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu, ak termín na výplatu mzdy pre zamestnanca nastal po vyhlásení konkurzu.
11. Súd zdôraznil, že keďže určujúci pre vznik pohľadávky žalobcu na sociálnom poistení je vymeriavací základ zamestnancov úpadcu, ktorým bol príjem zamestnancov úpadcu za mesiac 03/2020, vyplácaný k 30. aprílu 2020, pohľadávka žalobcu na poistnom na sociálne poistenie voči úpadcovi za mesiac 03/2020 vznikla 30. apríla 2020, t. j. viac ako rok pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Predmetný právny záver súdu korešponduje aj s judikátom č. R 73/2021.
12. Súd uzavrel, že uvedené znamená, že pohľadávka žalobcu nemôže byť uspokojovaná v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu ako pohľadávka proti podstate, keďže nespĺňa základnú zákonnú podmienku, a to vznik tejto pohľadávky po vyhlásení konkurzu.
13. Ďalej súd uviedol, že priznať úspech nemožno ani argumentácii žalobcu, ktorá sa týka odkladu splatnosti poistného na sociálne poistenie s odkazom na nariadenie vlády. Predmetná argumentácia žalobcu je založená na stotožnení pojmu "vznik pohľadávky" s pojmom "splatnosť pohľadávky". Predmetné právne pojmy nie je možné podľa názoru súdu stotožňovať a vzájomne zamieňať, hoci v niektorých prípadoch vznik pohľadávky žalobcu na poistnom na sociálne poistenie nastáva k tomu istému dňu ako jej splatnosť, avšak neplatí to univerzálne.
14. Súd poukázal na to, že žalobca žiadal žalobou určiť, že jeho pohľadávka je pohľadávkou proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. k) ZKR, v zmysle ktorého môže byť pohľadávkou proti podstate pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, ak súvisí so správou a speňažovaním majetku.
15. Bez ohľadu na to, že pohľadávka žalobcu nevznikla po vyhlásení konkurzu, ako súd uviedol, nie je splnená ani ďalšia kumulatívna podmienka, a to, že pohľadávka súvisí so správou a speňažovaním majetku, ktorý podlieha konkurzu. Keďže predmetná pohľadávka vznikla za obdobie 03/2020, kedy bol úpadca povinný ako zamestnávateľ zaplatiť poistné na sociálne poistenie za obdobie, ktoré viac ako rok predchádza vyhláseniu konkurzu na jeho majetok, žiadnym spôsobom nemôže súvisieť so správou a speňažovaním majetku.
16. Vyššie uvedená podmienka by bola splnená jedine vtedy, ak by úpadca po vyhlásení konkurzu zamestnával zamestnancov, ktorí by vykonávali činnosť zameranú na správu majetku podliehajúceho konkurzu, prípadne na jeho speňaženie s cieľom uspokojiť prihlásené pohľadávky veriteľov úpadcu a pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie by vznikla práve v súvislosti s predmetnou činnosťou zamestnancov úpadcu.
17. Súd uzavrel, že keďže pohľadávka žalobcu voči žalovanému na poistné na sociálne poistenie za mesiac 03/2020 v celkovej výške 1.779,67 eur vznikla pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, t. j. pred 23. júnom 2021, nie je možné ju považovať za pohľadávku proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. k) ZKR a z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
18. Podaním doručeným súdu dňa 17.02.2023 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu.
19. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 24.02.2023 so späťvzatím žaloby súhlasil. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil.
20. Odvolací súd s poukazom na ust. § 370 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil.
21. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP, pričom náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal, keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a trovy odvolacieho konania si ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).