Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/280/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcu: LITIGO, s.r.o., so sídlom v Brne, Příkop 4, Česká republika, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Bc. Martinom Kulhánekom, Ph.D, advokátom so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14, proti žalovanému: J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y. Q. T., S. XX, v konaní o zaplatenie 1.022,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.02.2013 č.k. -26 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o lehote na plnenie prisúdenej povinnosti.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.044,- Kč s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne od 20.01.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 37,33 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti, čo do výšky úroku z omeškania, návrh zamietol.

Súd prvého stupňa aplikujúc článok 2 ods. 1, 2 Nariadenia rady (ES) 44/2001 uzavrel, že v prejednávanej veci je daná právomoc súdu vo veci konať a pri posúdení vzájomného vzťahu medzi účastníkmi konania v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia rady (ES) 593/2008 je rozhodným právom právo Českej republiky. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 760 Obč. zákonníka, platného v Českej republike, § 3 ods. 1, 2, § 7 ods. 6 vyhl. č. 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu, § 37 ods. 4 písm. d/, ods. 6 zák. č. 266/1994 Sb. o dráhach, § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a § 1 nar. č. 142/1994 Sb., ktorým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku z prodlení podle Obč. zákonníku a ktorým sa stanoví minimální výše nákladú spojených s uplatňováním pohledávky a uzavrel, že v konaní žalobca preukázal, že žalovaný dvakrát použil dopravný prostriedok jeho právneho predchodcu bez platného cestovného lístka, čím porušil prepravný poriadok, pričom prirážku a cestovné nezaplatil na mieste. Prirážku neuhradil ani pôvodnému veriteľovi a ani postupníkovi

- žalobcovi, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú sumu spolu s úrokmi z omeškania tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Úrok z omeškania žalobcovi priznal od 20.01.2012, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30-dňovej lehoty, počas ktorej mal žalovaný dlžnú čiastku uhradiť. Výšku úroku z omeškania odvodil z repo sadzby ČNB, ktorá v čase omeškania predstavovala 0,75 %, a tie priznal vo výške 7,75 %. V zvyšnej časti (čo do výšky uplatneného úroku z omeškania) návrh z týchto dôvodov zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s Žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, čo do uplatnenej výšky úrokov z omeškania, preto uzavrel, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 74,65 eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. vo výške 58,15 eur (prevzatie a príprava zastupovania, podanie návrhu na začatie konania) 2x 16,60 eur, 2 x režijný paušál po 7,63 eur a 20 % DPH vo výške 9,69 eur. S poukazom na ust. a výšku uplatnenej istiny trovy žalobcu krátil na polovicu, t.j. na sumu 37, eur a na ich úhradu zaviazal žalovaného. Žalovanému nepovolil zaplatenie dlžnej istiny v splátkach poukazujúc na to, že samotným žalovaným bolo oznámené, že odišiel za prácou do zahraničia, teda je predpoklad, že bude mať finančné prostriedky na úhradu dlhu.

Proti tomuto rozsudku, a to len voči výroku o lehote na plnenie prisúdenej povinnosti v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a odvolaciemu súdu navrhol, aby mu uložil prisúdenú povinnosť uhradiť v splátkach. V dôvodoch odvolania požiadal o povolenie uhradiť prisúdenú povinnosť v splátkach, nakoľko toho času je nezamestnaný, vedený na úrade práce ako žiadateľ o prácu, poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 62,- eur, z ktorej uhrádza 32,- eur titulom výživného na dieťa. Jeho finančné možnosti mu preto neumožňujú uhradiť uloženú povinnosť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Odvolaním žalovaného bol napadnutý len výrok o lehote na plnenie prisúdenej povinnosti a tak výrok rozsudku, ktorým žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 2.044,- Kč s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne od 20.01.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 37,33 eur nadobudol právoplatnosť ( ) a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.

Krajský súd v Košiciach verejne vyhlásil rozsudok dňa 27.02.2014 o 10.05 hodine v pojednávacej miestnosti číslo dverí 221/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.02.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

Rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o lehote na plnenie prisúdenej povinnosti vecne správny, preto ho odvolací súd zmysle ust. potvrdil.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie so splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd prvého stupňa v súvislosti so stanovením troj-dňovej lehoty od právoplatnosti rozsudku žalovanému na splnenie prisúdenej povinnosti uviedol, že v prejednávanom prípade nie je namieste povoliť žalovanému plnenie prisúdenej povinnosti uhradiť v splátkach, keďže z oznámenia žalovaného vyplynulo, že odišiel za prácou do zahraničia, z čoho vyvodil, že bude mať finančné prostriedky na úhradu dlhu.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd uzavrel, že v danom prípade nie je na mieste určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, a to ani s prihliadnutím na odvolacie námietky žalovaného.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že toho času je nezamestnaný a že poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 62,- eur, z ktorej uhrádza výživné na dieťa vo výške 32,- eur nejde o dôvody, ktoré by mohli ovplyvniť súdom prvého stupňa stanovenú lehotu na plnenie troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzajúc z nepriaznivých finančných možností žalovaného nie je totiž možné stanoviť súdom splátky takým spôsobom, aby nedošlo k ohrozeniu jeho výživy. Navyše ani samotný žalovaný nenavrhol výšku splátok, ktoré je schopný mesačne uhrádzať. Záver súdu prvého stupňa o budúcich možných zárobkových pomeroch na strane žalovaného je len hypotetický. Z týchto dôvodov otázka schopnosti žalovaného uhradiť prisúdenú pohľadávku žalobcovi bude v prípade, pokiaľ túto neuhradí dobrovoľne, až vecou prípadného exekučného konania.

Trojdňová lehota na splnenie povinnosti uložená v rozsudku je stanovená zákonom, preto jej uplatnenie v rozhodnutí súdu nie je treba zdôvodňovať a zisťovať jej primeranosť v konkrétnom prípade.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o lehote na plnenie prisúdenej povinnosti podľa ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konanie bolo rozhodnuté podľa v spojení s Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu jeho trov a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.