Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/26/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členov: JUDr. Daniel Ilavský a JUDr. Róbert Foltán v sporovej veci žalobcu: COOP Jednota Trnava, spotrebné družstvo, IČO: 00 168 921, Trojičné námestie 5915/9, Trnava, zast.: JUDr. Katarína Bajová, advokátka, Hlavná 25, Trnava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, C., o 444,53 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 02.11.2021, č. k. -84, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 444,53 € s úrokom z omeškania 0,05 % denne zo sumy 144,53 € od 11.01.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % zo sumy 300 € od 11.06.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 € do troch dní (výrok I) a vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania 100 % trov konania (výrok II).

2. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

3. Zmluvou o nájme č. 1130 z 02.04.2012 uzavretou medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom prenechal žalobca žalovanej do nájmu časť nehnuteľnosti v obci C., vedenej na LV č. XXXX, D. E. XXX, o výmere 172,70 m2. Žalovaná sa zaviazala uhradiť za prenajatý nebytový priestor mesačne 542,40 € najneskôr do 10. dňa bežného kalendárneho mesiaca. Nájom bol uzavretý na dobu neurčitú. V bode 2. „Zvláštnych ujednaní“ je uvedené: elektrina – v predmete nájmu je samostatný elektromer, ktorý je vedený na súčasného nájomcu F. C.. Prepis elektromeru si nájomcovia zabezpečia medzi sebou. Poplatky za dodávky elektriny bude nájomca platiť priamo dodávateľovi. Dodatkom č. 5 k zmluve o nájme č. 1130 sa žalovaná zaviazala, že uhradí za prenajatý nebytový priestor mesačne 300 € najneskôr do 10. dňa bežného kalendárneho mesiaca. Výpoveďou z 22.02.2019 vypovedal žalobca zmluvu o nájme č. 1130 v trojmesačnej výpovednej lehote. Táto začína plynúť dňom 01.03.2019 a končí 31.05.2019. Protokolárne prevzatie a odovzdanie priestorov sa uskutoční dňa 03.06.2019. Z listiny označenej ako ukončenie zmluvy o nájme č. 1130 vyplýva dôvod ukončenia nájmu – výpoveď k 31.05.2019 z dôvodu predaja nehnuteľnosti. Zmluvou o nájme č. 1190 z 05.04.2016 uzavretou medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom prenechal žalobca žalovanej do nájmu nehnuteľnosť – nebytový priestor v obci G. vedený na LV č. XXX, o výmere 130 m2. Žalovaná sa zaviazala uhradiť za prenajatý nebytový priestor mesačne 420 € do 10. dňa bežného kalendárneho mesiaca. Nájom bol uzavretý na dobu neurčitú. V čl. III bod 3 si zmluvné strany pre prípad omeškania nájomcu s platením nájomného dojednali úrok z omeškania vo výške 0,05 % k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu až do zaplatenia dlhu. Dodatkom č. 2 k zmluve o nájme č. 1190 sa žalovaná zaviazala, že uhradí za prenajatý nebytový priestor mesačne 320 € najneskôr do 10. dňa bežného kalendárneho mesiaca. Z listiny označenej ako žiadosť o ukončenie nájmu vyplýva, že žalovaná požiadala ku dňu 15.01.2018 o ukončenie nájmu v prenajatých priestoroch v obci G.. Z listiny z 10.11.2017 označenej ako žiadosť o ukončenie nájmu nebytového priestoru dohodou – odpoveď vyplýva, že žalobca súhlasí s návrhom dohody a dňa 15.01.2018 sa uskutoční prevzatie a odovzdanie priestorov.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa a , a zákona č. 116 /1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nájme nebytových priestorov“), a , , , , , (ďalej len „“), a nariadenia vlády SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia takto:

5. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmlúv o nájme nebytových priestorov a to konkrétne zmluvy o nájme č. 1130 a zmluvy o nájme č. 1190 vrátane dodatkov, výška dojednaného nájomného za prenájom nebytových priestorov a sporná nebola ani skutočnosť, že došlo k ukončeniu týchto nájomných zmlúv. Sporným bol nárok žalobcu na zaplatenie nájomného za mesiac máj 2019 vo výške 300 € za prenájom nebytových priestorov v obci Budmerice vyplývajúci zo zmluvy o nájme č. 1130 a nárok žalobcu na zaplatenie pomernej časti nájomného za prenájom nebytových priestorov v obci G. na základe zmluvy o nájme č. 1190 za mesiac január 2018. V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca vypovedal zmluvu o nájme č. 1130 v trojmesačnej výpovednej lehote, ktorá táto uplynula dňa 31.05.2019, no žalovaná neuhradila nájomné za mesiac máj vo výške 300 €. Rovnako bolo preukázané, že zmluva o nájme č. 1190 bola ukončená na základe dohody zmluvných strán k 15.01.2018, pričom žalovanej vznikla povinnosť uhradiť pomernú časť nájomného za mesiac január vo výške 144,53 €. K tvrdeniu žalovanej, že žalobca neposkytoval svoje plnenia riadne, čo sa týka dodávky elektrickej energie, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle bodu 2. Zvláštnych ujednaní poplatky za dodávku elektriny bola žalovaná povinná platiť priamo dodávateľovi, a teda predmetom nájmu zo strany žalobcu neboli tieto služby. Keďže žalobca nebol zmluvným odberateľom elektrickej energie a v súvislosti s dodávkou elektrickej energie si neuplatňoval žiadne nároky, súd prvej inštancie vyhodnotil námietku žalovanej ako nedôvodnú. Žalovaná tiež argumentovala, že zatekaním do objektu jej vznikla škoda na pokladni. Súd prvej inštancie však nemal preukázané, že by si žalovaná uplatnila pohľadávku titulom náhrady škody spôsobilú na započítanie s pohľadávkou žalobcu. Súd prvej inštancie tiež nemal vykonaným dokazovaním ani výsluchom svedkov preukázané, že by si žalovaná v súvislosti s údajným neplnením si svojich povinností zo strany žalobcu ako prenajímateľa uplatnila kvalifikovaným spôsobom nárok na pomernú zľavu z nájomného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie nájomného za mesiac máj 2019 vo výške 300 € na základe zmluvy o nájme č. 1130 je dôvodný. Námietku žalovanej, že pohľadávka zo zmluvy o nájme č. 1190 vo výške 144,53 € bola žalovaná oneskorene, súd prvej inštancie posúdil ako námietku premlčania. Uvedená pohľadávka predstavuje pomernú časť dlžného nájomného za mesiac január 2018. Žalovaná sa zaviazala v zmysle uvedenej zmluvy a dodatku č. 2 k predmetnej zmluve uhradiť mesačne nájomné najneskôr do 10. dňa bežného kalendárneho mesiaca, pohľadávka sa teda stala splatnou dňa 10.01.2018. Štvorročná premlčacia doba žalobcu uplatniť si pohľadávku voči žalovanej teda začala plynúť dňa 11.01.2018. Je preto zrejmé, že premlčacia doba neuplynula a žaloba bola podaná včas. Žalovaná má teda povinnosť zaplatiť žalobcovi aj pomernú časť nájomného vo výške 144,53 € titulom zmluvy o nájme č. 1190. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že žalovaná neuhradila dlžnú sumu 144,53 €, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania vo výške dohodnutej v čl. III bod 3 zmluvy o nájme č. 1190, a to 0,05 % denne dňom nasledujúcim po dni splatnosti pohľadávky, preto súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku I napadnutého rozsudku. Zároveň žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania zo sumy 300 €, s úhradou ktorých sa žalovaná tiež dostala do omeškania, a to v zmysle ustanovenia . Preto súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % zo sumy 300 € od 11.06.2019 do zaplatenia. Súd prvej inštancie v súvislosti s omeškaním žalovanej priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len „“) a žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Včasným odvolaním proti napadnutému rozsudku žalovaná namietala, že hoci každý nájomca platí za spotrebu elektrickej energie elektrárňam, rozvody [elektriny], ktoré sú v objekte pred elektromerom, sú majetkom prenajímateľa. Prenajímateľ mal pri podpise zmluvy zabezpečiť technický stav budov, ktoré prenajíma, ale v spornej veci bol tento stav nevyhovujúci. Dokazuje to aj skutočnosť, že na tento stav upozorňoval aj predchádzajúci nájomca. Žalobca mal vykonať opatrenia a [zabezpečiť] revíznu správu, za ktorú zodpovedá. Nedá sa podnikať v priestore, kde kvapká na siedmich miestach a vznikajú plesne. Žalovaná musela v tejto súvislosti vynaložiť zbytočné náklady na opravu. Žalobca nevykonal nápravu ani po písomnom, či ústnom upozornení. Svojou nečinnosťou porušil nájomnú zmluvu.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Žalovaná opakuje svoje tvrdenia o dôvode neuhradenia nájmu týkajúceho sa prevádzky v Budmericiach. Na základe žiadostí žalovanej z dôvodu nízkych tržieb žalobca postupne znižoval mesačné nájomné dodatkami k zmluve na sumu 300 €. Odber elektrickej energie hradila žalovaná priamo dodávateľovi na základe zmluvy s ním a úhrada nebola predmetom fakturácie zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že posledné mesačné nájomné neuhradila z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu nehnuteľnosti a zatekania, žalovaná nepredložila žiadne dôkazy a ani si u žalobcu neuplatnila nárok na náhradu škody, prípadne iné nároky. Žalovaná sa rozhodla neuhradiť posledné mesačné nájomné podľa žalobcu preto, lebo bola na žalobcu nahnevaná, pretože nevyhovel jej žiadosti o odkúpenie objektu v Budmericiach. Čo sa týka nájomného za prevádzku v Košolnej, žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti.

8. V odvolacej replika žalovaná v podstate zotrvala na svojich doterajších argumentoch.

9. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok ( ) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky , a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku (bod 3 vyššie). Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje ( ). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie a pokiaľ ide o podstatné tvrdenia žalovanej uvedené v odvolaní ( ), odvolací súd nepovažuje za potrebné sa nimi podrobne zaoberať, pretože sa vôbec nelíšia od tých, ktoré už žalovaná uplatnila v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd však pre poriadok dopĺňa tieto úvahy:

11. Odvolanie žalovanej nespochybňuje záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikol voči nej podľa § 7 zákona o nájme nebytových priestorov nárok na zaplatenie nájomného za užívanie prevádzok v G. (144,53 €) a C. (300 €). Obrana žalovanej sa v celom konaní sústredila na prevádzku v C. a zakladala sa na tom, že žalovaná musela vynaložiť zbytočné náklady v súvislosti s neoprávneným odberom elektrickej energie a nevyhovujúcim technickým stavom priestoru. Skutočnosti takejto povahy však nemajú bez ďalšieho vplyv na povinnosť nájomcu zaplatiť nájomné prenajímateľovi podľa cit. ustanovenia zákona o nájme nebytových priestorov. Ak nájomcovi vzniká z týchto dôvodov škoda, na ktorej nápravu musí vynaložiť určité náklady, je na ňom, aby si svoj nárok voči prenajímateľovi riadne a včas uplatnil, teda opísal rozhodujúce skutočnosti a vyčíslil sumu, ktorú od prenajímateľa požaduje. Ako to správne skonštatoval aj súd prvej inštancie, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by tak žalovaná urobila. Mohla tak pritom učiniť nielen počas trvania zmluvného vzťahu, ale aj v konaní o žalobe, no nestalo sa tak. Rovnako to platí pre zľavu z nájomného podľa § 8 zákona o nájme nebytových priestorov. Jej obrana je príliš všeobecná a neumožňuje súdu, aby len na základe nej spochybnil žalobcov nárok na zaplatenie omeškaného nájomného, ktoré si strany dohodli nájomnými zmluvami. Námietky žalovanej nie sú za danej situácie spôsobilé viesť k inému skutkového a právnemu posúdeniu veci, k akému dospel súd prvej inštancie. Odvolací súd tak musí odvolanie žalovanej vyhodnotiť ako nedôvodné.

12. Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ( ) a neboli splnené ani podmienky na jeho zmenu ( ), odvolací súd napadnutý rozsudok podľa potvrdil (výrok I).

13. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, musel odvolací súd rozhodnúť aj o nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ). V danom prípade žalovaná so svojím odvolaním neuspela, takže odvolací súd podľa priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu všetkých trov odvolacieho konania (výrok II).

14. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok a . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .