Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/255/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava I, IČO: 35787783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Y. X, XXX XX C., proti odporcovi: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX X., v konaní o zaplatenie 947,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -52 zo dňa 7. augusta 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol navrhovateľovi žalobný návrh čo do sumy 575,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.02.2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol navrhovateľovi žalobný návrh čo do sumy 372,66 eur, so zmluvným úrokom vo výške 23,4 % ročne zo sumy 764,17 eur od 16.11.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 320,47 eur od 01.02.2011 do zaplatenia, s a n e d o t ý k a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 947,78 eur s úrokom vo výške 23,4 % ročne zo sumy 764,17 eur od 16.11.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 895,59 eur od 01.02.2011 do zaplatenia a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd návrh navrhovateľa posudzoval podľa , o ochrane spotrebiteľa, , , , , , a , , , , , , a .

Podľa okresného súdu navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi čo do istiny nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere zo dňa 08.11.2006. Z vyššie uvádzaného skutkového vymedzenia návrhu tak vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje žalované plnenie na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa príslušných ustanovení , teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle ust. a o ochrane spotrebiteľa v znení hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. a nasl. .

Ďalej dôvodil, že z predloženej žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 08.11.2006 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že účastníci konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 27.000,- eur na nákup tovaru (PCX, notebook). Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe

- odporcovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie

úveru na nákup notebooku). Podľa okresného súdu totiž vyplýva z danej predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, že konajúca osoba - odporca súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine sa podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Ak chcel odporca získať úver na zakúpenie notebooku, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom, ako bol primárne vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej veci nákup notebooku na úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje). Okresný súd poukázal na to, že uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný ust. čl. IV. VÚP navrhovateľa týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového úveru, a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient - odporca v časti B) (teda týkajúcej sa poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru - notebooku) prehlásil, že sa oboznámil s VÚP a súhlasí s nimi bez výhrady. Podľa okresného súdu časť B) zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru (úverového rámca), spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou čl. IV. VÚP týkajúcou sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a úverovej karty (súd má v ďalšom závažnú pochybnosť o tom, či mal vôbec odporca reálnu možnosť oboznámiť sa so znením uvedených VÚP pri kúpe tovaru v SK technik s. r. o. predajni v Žiline a taktiež súčasne pochopiť ich právny význam, keďže tieto podmienky sú veľmi rozsiahle s množstvom odbornej právnej terminológie). S poukazom na uvedené dôvody prvostupňový súd vyhodnotil tento právny úkon spotrebiteľa - odporcu (časť C) zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru) ako neplatný s poukazom na ust. .

Ďalej dôvodil, že v konečnom dôsledku z obsahu dotknutej listiny žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 08.11.2006 nevyplýva nič iné, než to, že klient - odporca len požiadal o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- Sk a vydanie úverovej karty, a to za podmienok vopred stanovených navrhovateľom v časti C) a C1 listiny. Podľa okresného súdu z toho vyplýva, že na žiadosť zákazníka sa iba môžu v budúcnosti zmluvné strany dohodnúť o prípadnom takomto úvere. Tomu zodpovedá aj možnosť navrhovateľa žiadosti nevyhovieť, resp. vyhovieť v menšom rozsahu. Ak teda aj navrhovateľ spôsobom uvedeným v čl. IV.-1.-1. VÚP rozhodne o poskytnutí úverového rámca (v plnom rozsahu, alebo nižšom rozsahu) a vydaní úverovej karty, pričom toto rozhodnutie závisí od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou a posúdenia priebehu splácania klasického úveru (na ktoré kladné rozhodnutie nemá dovtedy klient - spotrebiteľ žiadny právny nárok) a následne poskytne klientovi peňažné prostriedky, a teda za zmluvu o revolvingovom úvere považuje žiadosť spotrebiteľa o zaradenie do zoznamu uchádzačov a o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty (listinu zmluvu/ žiadosť následne potvrdí, ako to vyplýva z navrhovateľom predloženej listiny, avšak z ktorého potvrdenia nie je bez ďalšieho zrejmé, že sa cíti byť viazaný aj časťou C) zmluvy/žiadosti, keďže podľa čl. IV.-1.-1. prijatím žiadosti, a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresované klientovi) bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne individualizovaný v zmysle ust. a , okresný súd mal za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje ust. , a preto je zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú navrhovateľ poukázal, aj z tohto dôvodu neplatná (rovnako aj podľa ust. ).

Okresný súd tiež poznamenal, že v prípade existencie platnej zmluvy o revolvingovom úvere by venoval dôslednú pozornosť otázke zjavnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán vzniknutých ku škode spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, sa súd týmito okolnosťami nezaoberal.

Napokon poukázal na to, že sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou, podľa ktorej platí, že súd je viazaný žalobou, teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania; nárok uplatnený žalobou je vymedzený opísaním rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom). I keď nie je povinnosťou navrhovateľa výslovne uvádzať právny dôvod uplatneného nároku, pretože urobiť právnu kvalifikáciu prináleží súdu, napriek tomu právny dôvod uvádzaný v návrhu nie je bez akéhokoľvek významu. Právna kvalifikácia uskutočňovaná súdom je totiž natoľko závislá od právneho dôvodu

uvádzaného v žalobe, že ak navrhovateľ trvá na vyhovení návrhu iba z dôvodu, ktorý uvádza a súd tomuto návrhu z tohto dôvodu nemohol vyhovieť, hoci iný právny dôvod by tu obstál, súd v takomto prípade nemôže proti vôli účastníka žalobe vyhovieť, ale žalobu zamietne.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. a

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ čo do zamietavého výroku predmetného rozsudku a do výroku o náhrade trov konania. Navrhovateľ nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že ak dospel okresný súd k záveru, že zmluva je neplatná, mal podľa názoru navrhovateľa priznať bezdôvodné obohatenie. Skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu nárok uplatnil na základe zmluvy, nie je podľa názoru navrhovateľa rozhodná, keďže nie je povinnosťou navrhovateľa výslovne uvádzať právny dôvod uplatneného nároku a navrhovateľ neuvádzal v návrhu zo dňa 16.03.2012 ani v doplnení tohto návrhu zo dňa 27.07.2012, že trvá na vyhovení návrhu iba z dôvodu platne uzavretej zmluvy, ako uvádza prvostupňový súd. Opísanie skutočností, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi finančnú čiastku, nie je vzdaním sa práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade, ak súd dospeje k záveru, že zmluva, na základe ktorej bol žalovaný nárok poskytnutý, je neplatná. V danom prípade navrhovateľ poskytol odporcovi 700,- eur a odporca vrátil iba 124,88 eur. Rozdiel, ktorý je bezdôvodným obohatením odporcu, činí 575,12 eur. Podľa názoru navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi, ak okresný súd na základe právneho názoru o neplatnosti zmluvy, na základe ktorej boli finančné prostriedky poskytnuté, neprizná navrhovateľovi ani bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľ teda navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie, keďže navrhovateľ má nárok minimálne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 575,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 575,12 eur od 01.02.2011 do zaplatenia.

K podanému odvolaniu sa odporca písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania navrhovateľa v rozsahu danom ust. (z uvedeného dôvodu sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka odvolaním nenapadnutej časti výroku, ktorým zamietol navrhovateľovi žalobný návrh čo do sumy 372,66 eur, so zmluvným úrokom vo výške 23,4 % ročne zo sumy 764,17 eur od 16.11.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 320,47 eur od 01.02.2011 do zaplatenia) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) rozsudok v napadnutom rozsahu, t. j. v časti výroku, ktorým okresný súd zamietol navrhovateľovi žalobný návrh čo do sumy 575,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.02.2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie v zmysle ust. a

Navrhovateľ napadol svojím odvolaním rozsudok okresného súdu v zamietnutej časti rozdielu poskytnutého úveru a jeho uhradenej časti zo strany odporcu, t. j. v časti nepriznaného bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru navrhovateľa, ak okresný súd dospel k záveru, že zmluva je neplatná, bolo povinnosťou okresného súdu priznať navrhovateľovi plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia.

Odvolací súd konštatuje, že v zmysle je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Preto odvolací súd v rámci prieskumnej činnosti preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou „iura novit curia“ (právo pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu navrhovateľom požadovaný právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobnému návrhu vyhovené. Ak účastník uvedie

rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok, alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.

Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je navrhovateľom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa navrhovateľ dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobcom návrhu právny dôvod požadovaného plnenia je, alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobným návrhom uplatneného plnenia.

Možno súhlasiť so záverom okresného súdu v tom smere, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj všeobecná právna úprava spotrebiteľského práva v ( a nasl.), ktorý však bol uzavretý neplatne pre nedodržanie predpísanej písomnej formy podľa .

V danom prípade bol žalobným návrhom uplatnený nárok na peňažné plnenie, vychádzajúc zo skutkového tvrdenia, že na základe časti C) návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bol odporcovi poskytnutý formou úverového rámca úver v celkovej výške 740,32 eur. Ak je podľa názoru okresného súdu zmluva o úvere neplatná, nemôže byť zmenou skutkového stavu vymedzeného v žalobnom návrhu, ak posúdi okresný súd nárok navrhovateľa na zaplatenie požadovanej čiastky podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd je toho názoru, že s nárokom navrhovateľa sa je možné zaoberať i bez zmeny žalobného návrhu navrhovateľa. Otázka neplatnosti zmluvy je otázkou právnou a nie skutkovou, preto by nemohlo v danej veci právne posúdenie zmluvy znamenať zmenu skutkového stavu vymedzeného žalobným návrhom. So zreteľom na uvedené bolo povinnosťou okresného súdu posúdiť, či navrhovateľom tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu právnej normy upravujúcej neplatne uzavretý záväzkový právny vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobnému návrhu vyhovené. Okresný súd ale skutočnosti, ktoré bránili tomu, aby bolo žalobnému návrhu vyhovené, nevyvodil z toho, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu (týmto sa okresný súd nezaoberal), ale obmedzil sa iba na konštatovanie, že právna kvalifikácia je závislá od právneho dôvodu uvádzaného v žalobnom návrhu a za situácie, ak navrhovateľ trvá na vyhovení návrhu iba z dôvodu, ktorý v nej uvádza, nemožno tomuto žalobnému návrhu vyhovieť, hoci iný právny dôvod by tu obstál. Rozhodnutie okresného súdu vychádza zo záveru, že ak navrhovateľ požaduje priznanie plnenia zo zmluvy, ktorá je absolútne neplatná, súd mu nemôže priznať plnenie z iného dôvodu, nakoľko by tak zmenil predmet konania vymedzený žalobným návrhom navrhovateľa, a to proti jeho vôli. Tento právny názor je podľa odvolacieho súdu chybný a nezodpovedá zásadám rozhodovania v sporovom konaní. Preto je rozhodnutie okresného súdu v tejto časti z hľadiska vyhodnotenia bezdôvodného obohatenia nepreskúmateľné.

Súčasťou základného práva na spravodlivý proces vyplývajúceho z SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav.

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Sudca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a

presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj právnom posúdení veci. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania, okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, takáto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného opravného prostriedku a znamená odňatie práva účastníkovi konať pred súdom.

V dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného súdu vo vyššie uvedenej časti došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle , čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci v zmysle

Z uvedených dôvodov v tejto časti krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Bude povinnosťou prvostupňového súdu posúdiť, či skutkové tvrdenia v žalobnom návrhu o peňažné plnenie umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa noriem o bezdôvodnom obohatení a či z hypotéz týchto noriem je možné vyvodiť vznik povinnosti plniť, a to bez ohľadu na to, ako navrhovateľ v konaní právne kvalifikoval rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzoval uplatňované právo. Ak v žalobnom návrhu uvádzané skutočnosti nepostačujú na riadne posúdenie rozsahu plnenia, bude povinnosťou súdu vyzvať účastníkov na splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti.

Okresný súd v novom rozhodnutí vo vzťahu k uplatnenému nároku jasne a zrozumiteľne uvedie svoje skutkové a právne závery tak, aby navrhovateľ mohol posúdiť, prečo okresný súd v jeho veci rozhodol tak, ako bude uvedené vo výroku rozsudku, zároveň rozhodne aj o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.