Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-358-2012.pdf
PDF · 87.58 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/358/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr.Ľubomírou Krchníkovou, právnej veci starostlivosti súdu o maloletú B. L.,narodenú XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: J. L.,narodená XX.X.XXXX bytom U. R. B. XX a T. V.,narodený XX.X.XXXX bytom L. B. X, t.č. P. V. B. L. o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletej , takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú B. L., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej B. mesačne sumou 100-eur počnúc dňom 2.11.2012, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletú B. za obdobie od 02.11.2012 do 28.02.2014 v sume 1600 eur je otec povinný splácať v 30 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.03.2014 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 2.11.2012 žiadala matka o zverenie maloletej B. do jej osobnej starostlivosti , otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej v mesačnej výške 250 eur, počnúc dňom 1.1.2012. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá B. sa narodila z mimomanželského vzťahu, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a otec na výživu maloletej neprispieva, je vo väzbe .
Na pojednávaní matka uviedla, že na podanom návrhu trvá a žiada aby súd zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej od podania návrhu na súd t.j. od 2.11.2012 mesačne sumou 100 eur.
Otec sa cestou dožiadaného Okresného súdu v T. k návrhu vyjadril a uviedol, že súhlasí aby bola maloletá Nataša zverená do osobnej starostlivosti matky, matkou požadované výživné nie je schopný uhrádzať, nakoľko je vo VTOS a nemá žiaden príjem.
Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky v plnom rozsahu vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámil sa s rodným listom maloletej, potvrdením o návšteve materskej školy, potvrdením o príjme matky, a príjme z pracovnej odmeny otca, rozpisom mesačných výdavkov matky s maloletou, rozhodnutím sociálnej poisťovne o priznaní rodičovského príspevku, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
Maloletá B. sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo uznané súhlasným vyhlásením oboch rodičov na matrike. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti od septembra 2010 do októbra 2011. V spolužití rodičov maloletej boli problémy spôsobené tým, že otec maloletej nepracoval a v októbri 2011 sa odsťahoval k svojim rodičom. Matke sa telefonicky ozval pred nástupom do VTOS a žiadal aby sa prišla matka s maloletou s ním rozlúčiť. Matka sa o trestnej činnosti otca dozvedela až v októbri 2011. Od tejto doby sa o maloletú stará matka sama, otec na výživu maloletej neprispieva.
Maloletá B. 3,5 roka, je zdravá. Od novembra 2011 navštevovala jasle mesačné poplatky 255 eur, od septembra 2013 navštevuje materskú školu . Poplatky materskej škole - mesačne - 25 eur základný poplatok, stravovanie cca 22 eur, 40 eur príspevok MŠ polročne. Priemerné mesačné výdavky s maloletou matka vyčíslila na sumu cca 25-300 eur.
Matka je slobodná , nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Od novembra 2011 je zamestnaná ako referent W.-Q. Ú. v Bratislave a jej priemerný mesačný netto príjem z tejto činnosti je 403,43 eur. Od októbra 2013 je matka študentkou dennej formy štúdia na Strednej L. Š. a poberá mesačný príjem 337,41 eur netto, rodinné prídavky, iný príjem nemá, nepodniká. Spolu s maloletou bývajú v 3-izbovom byte svojej matky, ktorej neprispieva na bývanie z dôvodu poklesu jej zárobku. Finančne matke vypomáha rodina.
Otec pred dožiadaným súdom uviedol, že je slobodný nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, t.č. je VTOS v V. B. L., predpokladané podmienečné prepustenie očakáva v auguste 2015. Súhlasí aby bola maloletá dočasne zverená do starostlivosti matky, nie je schopný platiť výživné ako požaduje matka v návrhu 250 eur, nakoľko nemá žiaden príjem ale keď sa zamestná chcel by sa plnohodnotne starať a prispievať na výživu maloletej. Toho času by chcel platiť iba zákonné minimálne výživné. Jeho zdravotný stav je dobrý a svoju rodinu stále ľúbi.
Z potvrdenia rozúčtovania pracovnej odmeny mal súd preukázané že otcov príjem činí za obdobie od december 2012 až september 2013 netto suma 158,42 ako úložné a 60,39 eur vreckové.
Podľa §-u 36 ods.1 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú , súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §- ov 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa §-u 65 ods.l Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa §-u 75 ods.l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že návrh matky je dôvodný a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu, o maloletú sa prakticky od jej narodenia stará matka sama, nakoľko aj počas spolužitia rodičov do októbra 2011 otec nevykonával prácu čo bol hlavný dôvod prečo odišiel zo spoločnej domácnosti. Súd mal preukázané že starostlivosť matky o maloletú je príkladná, o maloletú je riadne zo strany matky postarané preto súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z veku maloletej, matkou vyčíslených výdavkov na maloletú ktoré ustálila na sumu cca 250-300 eur mesačne , skutočnosti že u matky nastal pokles zárobku z objektívnych príčin - zvyšovanie kvalifikácie dennou formou štúdia. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej v sume 100 eur ktorá suma pokrýva iba tretinu skutočne vynaložených nákladov na maloletú zo strany matky. Otec má v súčasnosti príjem z pracovnej odmeny vo VTOS , avšak je potrebné dodať že aj keď otec nevykonával VTOS nepracoval , matke na výživu maloletej neprispieval čo uviedla matka na pojednávaní. Skutočnosť že otec páchal závažnú trestnú činnosť bolo rozhodnutie samotného otca, vedel že má zákonnú vyživovaciu povinnosť na maloletú preto mal všetky kroky smerovať k tomu aby sa riadne zamestnal a prispieval na výživu maloletej dcéry primeraným výživným , čo však otec nerobil. Na to aby práva a právom chránené záujmy maloletej dcéry boli naplnené nestačí iba verbálne deklarovať že dcéru a jej matku ľúbim, zodpovedný povinný rodič robí všetky kroky k tomu aby si svoje finančné záležitosti zariadil tak, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu splnená. Matka napriek dočasnému poklesu zárobku z dôvodu zvyšovania kvalifikácie zabezpečuje všetky odôvodnené potreby maloletej za výdatnej pomoci rodinných príslušníkov. Súd nevyhovel žiadosti otca aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry v minimálnom rozsahu , nakoľko suma minimálneho výživného by nepokryla ani mesačné výdavky matky s úhradou materskej školy a jeho momentálnu situáciu si spôsobil sám svojim nezodpovedným prístupom k životu a k zákonnej vyživovacej povinnosti. Je potrebné aby si otec uvedomil že jeho vyživovacia povinnosť ma prednosť pred všetkými výdavkami a pokiaľ mal z pracovnej odmeny iba minimálny príjem tento použil pre vlastnú potrebu a výživné na maloletú nezasielal ani z toho mála čo zarobil. V rámci výsluchu uviedol že nepracuje vo VTOS ktorú skutočnosť vyvracia potvrdenie o rozúčtovanej pracovnej odmeny. Do doby kým bude otec vo VTOS má matka možnosť požiadať o vyplácanie náhradného výživného a po prepustení otca na slobodu bude v jeho možnostiach - pokiaľ sa bude chcieť zamestnať - aby dlh na výživnom ktorý mu vznikne vyrovnal, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Čo sa týka zročného výživného za obdobie od 2.11.2012 do 28.2.2014 (16 mesiacov x 100 eur= 1600 eur) otcovi vzniklo zročné výživné v sume 1600 eur ktoré súd povolil otcovi splácať v 30 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným v zmysle §-u 160 ods. 1 O.s.p. O strate výhody splátok súd rozhodol podľa §-u 565 Zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. l písmeno a/ O.s.p., Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods.l O.s.p., § 81 ods.l O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach..
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.