Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Nt-46-2012.pdf
PDF · 168.04 KB
Case nature
Area
Subarea
2Nt/46/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Pulmana a prísediacich A. O. a G. K. na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. 02. 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku sa návrh odsúdeného Z. C., nar. XX.XX.XXXX vo T. z 25.09.2012 na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k.: 1T 20/2009 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 1T/20/2009 zo dňa 03.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.: 5To 10/2010 zo dňa 16.03.2010 bol obžalovaný Z. C. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, ktorý spáchal tak, že dňa 04.08.2008 v presne nezistenom čase okolo 09.00 h v rozostavanom objekte domu bez popisného čísla nachádzajúcom sa za obcou Malachov, okres Banská Bystrica, vo vzdialenosti 150 m za odbočkou smerom k lyžiarskemu stredisku, kde vykonávali spolu so spoluodsúdeným S. C. a mal. Z. C. brigádnické práce pri stavbe domu, spoločným konaním v úmysle získat' majetkový prospech, S. a Z. C. fyzicky napadli majiteľa objektu, Q. O., nar. XX.XX.XXXX, posledne bytom C. C., V. C. č. XX, vediac o tom, že ide o staršieho muža na dôchodku, takým spôsobom, že na dvore pred domom ho ako prvý udrel ods. S. C. s kovovou tyčou dĺžky 950 mm, priemeru 27 mm a hmotnosti 2.116,9 g veľkou razanciou do oblasti zátylku, po čom poškodený padol na zem a ostal ležať, kde mu ods. S. C. zasadil aj druhý úder a z krku mu strhol retiazku s príveskom zo žltého kovu a z ruky hodinky zo žltého kovu, rozbil jeho mobilný telefón, následne jeho bezvládne telo spoločne preniesli do chodby domu, kde ho ešte po hlave udreli ods. S. C. plochou časťou lopaty a ods. Z. C. aj drevenou doskou po ľavom pleci, následne ods. Z. C. z montérkových nohavic poškodeného, ktoré sa nachádzali v jednej z izieb domu, vzal peňaženku s finančnou hotovosťou 5.800,- Sk (192,52 €), pričom svojím konaním spôsobili Q. O. trieštivé zlomeniny kostí klenby a spodiny lebečnej s pomliaždením a prekrvácaním tkaniva mozgu, následkom ktorých došlo k zlyhaniu riadiacej funkcie centrálneho nervového systému a smrti poškodeného, ďalej mu spôsobil škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 5.800,-Sk (192,52 €) a škodu odcudzením peňaženky vo výške 60,25 Sk (2,00 €), retiazky s príveskom zo žltého kovu vo výške 8.600,07 Sk (285,47 €) a hodiniek zo žltého kovu vo výške 4006,76 Sk (133,00 €)
Dňa 25.09.2012 podal odsúdený Z. C. žiadosť o obnovu konania, ktorú odôvodnil tým, že svedkovia, ktorí v základnom konaní využili svoje právo nevypovedať sa rozhodli vypovedať a tiež je tu svedok, ktorý by sa rád vyjadril k celej veci a osvedčil by pravdivosť tvrdení odsúdeného, že on nezabíjal. Zároveň uviedol mená týchto svedkov, a to E. C., Z. C. a P. N.. Dodatočne sa ešte domáhal vypočutia svedka, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mal potvrdiť, že spoluodsúdený S. C. sa vyjadruje v tom zmysle, že Z. C. nebol priamym páchateľom vraždy.
V zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v tomto ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok povolenia obnovy konania v zmysle odseku 1 nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr známe súdu alebo prokurátorovi.
V zmysle § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Dôvodom postupu podľa tohto odseku je najmä to, že súd nezistí také skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine či treste, alebo iné rozhodnutie v merite veci.
Na základe príkazu odvolacieho súdu súd konajúci o návrhu ods. Z. C. na povolenie obnovy konania cituje z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.1T 20/2009 zo dňa 03.12.2009, ktorým bol obžalovaný Z. C. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zákona, aké dôkazy súd vykonal a ako ich hodnotil vo vzťahu k záveru o vine Z. C., tedá aká bola dôkazná situácia v základnom konaní:
Na hlavnom pojednávaní dňa 14.5.2009 urobil obžalovaný S. C. vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd zo súhlasom prokurátora a poškodenej P.. A. O. podľa § 257 ods. 6 prijal a zároveň podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Na hlavnom pojednávaní dňa 3.12.2009 ( po zrušení veci Kraj. súdom ) obžalovaný S. C. predložil súdu písomné podanie zo dňa 2.12.2009 (č. l. 1252 spisu), ktorým zobral svoje vyhlásenie o uznaní viny späť, žiadal svoju vinu prehodnotiť a v naznačenom smere navrhol doplniť dokazovanie o výsluch svedkov, ktorí mali jeho nevinu preukázať.
Keďže výpoveď obžalovaného S. C. bola podstatná pre náležite objasnenie veci a usvedčenie Z. C., súd ho aj napriek jeho vyhláseniu na hlavnom pojednávaní vypočul podľa § 258 Tr. poriadku v procesnom postavení obžalovaného.
Obžalovaný S. C. uviedol, že na brigádu k Q. O. ho nahovoril jeho švagor Z. C.. Na brigádu išiel on a dvaja švagrovia Z. C. a Z. C. na jeho osobnom motorovom vozidle. Uviedol, že u poškodeného bol v roku 2007 brigádovať asi dvadsaťkrát. V roku 2008 tam brigádoval prvýkrát. S poškodeným sa stretli ráno pred Tescom v Banskej Bystrici, kde im poškodený dal po 100,- Sk, aby si kúpili raňajky. Pred príchodom na miesto brigády žiadny útok na poškodeného neplánovali. Samotnému útoku na poškodeného predchádzala hádka Z. C. s poškodeným, ktorý prišiel na to, že mu Z. kradne peniaze. Keďže sa bál možných následkov počas rozhovoru Z. s poškodeným naňho odzadu zaútočil železnou tyčou, ktorú našiel na záhrade. Následne túto tyč hodil do suda s vodou, ktorý bol neďaleko. Celý útok železnou tyčou videl zo vzdialenosti asi troch metrov aj Z. C.. Potom ho Z. C. vyzval, aby preniesli poškodeného do domu. V dome zobral poškodenému z krku zlatú retiazku a z ruky hodinky. Následne ho Z. vyzval, aby ho počkal pri aute, že on už vie, ako má poškodeného dokončiť. On následne išiel k autu, kde už čakal Z.. Po chvíli prišiel aj Z., ktorý mal na tričku a na nohaviciach krv. Následne z miesta činu odišli na jeho osobnom motorovom vozidle, ktoré šoféroval Z.. Počas cesty domov sa v aute nerozprávali. Vedel o tom, že Z. zobral poškodenému peniaze, ale nevie koľko. Uviedol, že z týchto peňazí mu Z. dal 2.500,- Sk. Po príchode domov mu Z. povedal, že poškodenému spravil dieru do hlavy a tak ho dokončil. Peniaze, ktoré dostal od Z. boli z peňaženky, ktorú z kreditnými kartami spálila Z. rodina v peci. Hodinky a retiazku si nechal on a ukryl ich. Následne tieto veci vydal polícii. Vedel o tom,
že poškodený nebol mladý. Pokiaľ v prípravnom konaní tvrdil, že poškodený na nich útočil poriskom v ruke, nebola to pravda, ale na tejto verzii sa dohodli s obžalovaným Z. C. pre prípad, že ich chytia. To, že Z. C. ukradol poškodenému peňaženku vedel z dôvodu, že tento mu ju v aute ukázal.
Obžalovaný Z. C. svoju vinu poprel. Obhajoval sa tým, že u poškodeného brigádoval asi dva roky, v roku 2007 skoro každý deň a v roku 2008, pretože už bol zamestnaný pracoval už len cez víkendy. Poškodeného hodnotil ako dobrého a slušného človeka, s ktorým nemal nikdy konflikty. Poškodený mu dôveroval a preto podľa jeho požiadaviek, pre neho zabezpečoval brigádnikov. V deň skutku išiel na brigádu so svojím bratom Z. a švagrom S. na jeho aute. Z domu išli okolo 06.00 h. O 06.30 h sa stretli s poškodeným pred nákupným centrom Tesco v Banskej Bystrici. Poškodený im dal po 100,- Sk, aby si kúpili niečo na jedenie. Následne sa presunuli na aute do Malachova, kde im poškodený pridelil robotu. Mali kopať popri prístupovej ceste kanál. Okolo 09.00 h poškodený odišiel do mesta kúpiť zem. Zatiaľ im dal kopať kanál popri prístupovej ceste. Ako odišiel, S. sa nepáčila robota, ktorú dostali, pretože sa mu zdala ťažká. Nahováral ho, aby poškodeného zbili, čo on odmietol. Keď sa poškodený vrátil z mesta, išiel za ním vypýtať pre S. ľahšiu robotu. Ako sa s ním rozprával, S. stál za poškodeným a naznačoval mu, že ho udrie roxorovou tyčou. On mu hlavou naznačil, aby to nerobil. Ako sa otočil, počul ako ho S. tou tyčou udrel po hlave. Prvý raz ho udrel, keď stál a druhý úder mu zasadil, keď ležal. Keď ležal, z krku mu strhol retiazku a z ruky hodinky. Z vrecka mu vybral mobil, ktorý hodil o zem a ten sa následne rozbil. Železnú tyč, ktorou udrel poškodeného, hodil do nádoby s vodou, ktorá stála neďaleko. Následne mu S. prikázal, aby mu pomohol odniesť poškodeného do domu. Keďže sa S. bál, tak mu ho pomohol odniesť do chodby rozostavaného rodinného domu. V chodbe S. zbadal rýľ, ktorým poškodeného ešte raz udrel po hlave. Následne aj jemu kázal, aby poškodeného udrel. Keďže bol v šoku a S. sa bál, zobral drevenú dosku, ktorú našiel v dome a udrel poškodeného po pleci. Následne mu S. kázal, aby išiel po peniaze. Keďže on vedel, kde poškodený má peniaze, išiel do vedľajšej miestnosti a z montérok poškodeného zobral peňaženku z peniazmi. Následne išli k autu, kde ich čakal Z.. Doma vytiahol peňaženku a S. dal 2.600,- Sk. Z týchto peňazí dal S. Z. 300,- Sk. Povedal mu, aby ich dal mame, že za robotu. S. potom zobral peňaženku a spálil ju doma v šporáku. Doma sa prezliekli, kúpili od suseda benzín, naliali ho do auta a išli do Žiaru k S. rodičom. K rodičom išiel on, S. a Z.. Rodičom S. povedal, čo sa stalo. Od S. si potom požičal auto a išiel na ňom do Žiaru, do záložne, vybrať si založený telefón. Následne mu S. volal, že chce auto naspäť, lebo ho chce predať susedovi. Z toho dôvodu sa vrátil. S. dával otcovi hodinky, ktoré mal od poškodeného.
Obžalovaný na otázky prokurátora uviedol, že S. na brigádu zobral preto, lebo nemal kto ísť. Poškodený bol z S. nervózny, lebo ho považoval za lenivca, za človeka, ktorému sa nechcelo robiť. Pre poškodeného zabezpečoval brigádnikov podľa toho, aká bola potreba, lebo poškodený mu dôveroval. Prácu na stavenisku rozdeľoval sám poškodený, alebo jeho zástupca. Prvýkrát v deň skutku sa stalo, že išiel za poškodeným vybaviť pre S. ľahšiu robotu, pretože sa S. nechcelo robiť a robota sa mu zdala ťažká. Skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal okolo 09.00 h. Pred skutkom S. stál na múriku za poškodeným a naznačoval mu, že chce poškodeného udrieť. On mu pohybom hlavy naznačil, nech to nerobí. Otočil sa chrbtom a vtedy počul ako S. udrel poškodeného. Otočil sa a videl ako poškodený padá na zem. Vtedy ho S. udrel roxorovou tyčou aj druhýkrát. Poškodený spadol na zem a ležal na bruchu. S. mu vtedy zobral z ruky hodinky, z krku retiazku a z vrecka mobilný telefón, ktorý následne rozbil. Po úderoch poškodený ležal na zemi a vydával nesúvislé zvuky. Potom mu S. kázal, aby mu pomohol odniesť poškodeného do domu. Keďže sa bál, urobil, čo chcel S. a chytil poškodeného za ruky a S. za nohy. Tak ho odniesli do chodby domu. S. zobral rýľ, ktorý tam bol opretý a udrel ešte raz poškodeného celou silou do zadnej časti hlavy. Potom rýľ odhodil. Jemu povedal, aby ho tiež udrel. Keďže sa S. bál, tiež poškodeného udrel drevenou latou, ktorú tam našiel. Poškodenému nechcel ublížiť preto ho udrel len slabo, po pleci. S. mu následne zakričal, aby rýchlo išiel po peniaze. Keďže vedel, kde poškodený máva peniaze, išiel do vedľajšej miestnosti a z montérok poškodeného zobral celú peňaženku. Následne išiel k autu, ku ktorému prišiel ako posledný. Z. ich tam už čakal. Všimol si, že S. mal na tričku kus mäsa, ktoré odhodil. S. mal krvavé tričko aj topánky. Tričko mal krvavé spredu a následne mu ho oprala sestra. Aj on mal krvavé tričko, ale on si ho neopral. Tričko sa mu zakrvavilo v chodbe domu, keď S. udrel poškodeného rýľom. K motivácii konania S. uviedol, že celé sa to stalo kvôli peniazom. Ráno, keď odchádzali k poškodenému na brigádu, počul ako S. hovorí svojej sestre, že zbije poškodeného a že bude mať peniaze. Svoju aktívnu účasť na útoku na poškodeného poprel, uviedol, že obžalovanému S. C. pomáhal len preto, lebo bol v šoku a veľmi sa ho bál, aby svoj hnev a útok nenasmeroval aj proti nemu. Pokiaľ ide o prechádzajúce obdobie, obžalovaný priznal, že poškodenému v minulosti bral peniaze z peňaženky a to asi štyrikrát. Naposledy mu peniaze zobral asi jeden a pol mesiaca pred týmto skutkom.
Brával mu tak po 1000,- až 2000,- Sk. Poškodený to nezbadal a nikdy mu nič nevyčítal, ani v predmetný deň.. Obžalovaný S. C. asi vedel, že poškodenému kradne peniaze. Vylúčil, že by S. hovoril niečo v tom zmysle, že všetko dokončí, aby sa nebál a že by ho poslal z domu po útoku preč. Vylúčil aj to, že by po skutku čistil náradie.
Na otázku obhajcu A.. V. uviedol, že poškodeného udrel drevenou doskou, pretože bol pod nátlakom S. a bál sa ho, ale nechcel poškodenému ublížiť, preto ho udrel len po pleci a slabou intenzitou.
Na otázku obhajcu obžalovaného S. C. A.. Q. uviedol, že ráno pred odchodom na brigádu počul ako S. hovoril svojej sestre, že bude mať peniaze, že ich zoberie poškodenému na brigáde. Krv na jeho odev sa dostala po údere rýľom od S.. V čase tohto úderu stál od poškodeného necelý 0,5 m pri jeho hlave. Peniaze, ktoré zobrali od poškodeného minul na mobil, ktorý si bol vyzdvihnúť v záložni a zvyšné peniaze minul na automate.
Pri konfrontácii dňa 24.10.2008 (zv. II č.l. 142-154) obaja obvinení zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach. Obv. S. C. tvrdil, že Z. C. bol na mieste činu od začiatku dokonca, že Z. ho volal v ten deň nasilu ráno do roboty tvrdiac, že zarobia veľké peniaze. Obv. Z. C. naopak tvrdil, že ho S. nahovoril, aby išli autom, že sa im to oplatí. Priznal tiež, že poškodenému v troch alebo štyroch prípadoch vzal bez jeho vedomia peniaze z peňaženky, tak po 1.000,-Sk (33,19 €) - 2.000,-Sk (66,39 €). Potvrdil tiež obsah zadržaných listov adresovaných svojim príbuzným, v ktorých uvádzal, že S. si zabitie pána O. naplánoval a ráno o tom hovoril aj pred ostatnými.
Pri konfrontácii dňa 23.01.2008 (zv. II č.l. 155-160) obv. Z. C. poprel, že by v kritické ráno spolu s bratom Z. odcudzili poškodenému peniaze, na čo mal vzápätí tento prísť a pohádať sa s nimi.
Svedkyňa - poškodená A. O. (zv. III č.l. 248-257, 266-274) - manželka poškodeného si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 25.988,-Sk (862,64 €) ako náklady na pohreb a náhrobný kameň, pričom doložila doklady preukazujúce uplatnený nárok. Uplatnila si tiež nárok na náhradu odcudzenej finančnej hotovosti vo výške 5.800,-Sk (192,52 €) a náhradu za poškodený mobilný telefón vo výške 33,07 € (996,27 Sk) a poškodené okuliare vo výške 39,83 € (1199,92 Sk). Celkovo si v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.092,06 € (32.899,40 Sk). Manžela charakterizovala ako kľudnú a vyrovnanú osobnosť. Manžel celý život robil vo vedúcej funkcii, takže vedel jednať s ľuďmi, problémy a prípadné konflikty nikdy neriešil agresívne. Manžel v minulosti spomínal, že mu na stavbe zmizlo 2.000,- Sk, ale bližšie to nekomentoval.
Zástupkyňa poškodenej strany, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. Z.. S. E. sa hlavného pojednávania nezúčastnila a preto súd za súhlasu prokurátora a obžalovaných podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal jej výpoveď z prípravného konania. Splnomocnenkyňa poškodeného uplatnila v trestnom konaní nárok na náhradu škody vo výške 336,- Sk (11,15 eur) spočívajúci v náhrade nákladov spojených s výjazdom rýchlej lekárskej pomoci k telu poškodeného P.. Q. O., ktorý bol poistencom ich poisťovne.
Svedkyňa P. O. - dcéra poškodeného, popísala vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okolnosti nájdenia tela svojho otca Q. O. na stavbe rodinného domu za obcou Malachov. Otec na stavbe zamestnával aj brigádnikov, pričom nikdy od neho nepočula, že by mal s nimi nejaké problémy, konštatovala, že bol s nimi spokojný. Dvakrát spomínal, že nevie kde má peniaze, ale nepripisoval to brigádnikom na stavbe. Potom sa k tomu už nevyjadroval. Otca charakterizovala ako nekonfliktného, kľudného človeka, ktorý konflikty nikdy neriešil agresívne.
Svedok R. Z. - švagor poškodeného, ktorého výpoveď z prípravného konania (zv. III, čl. 379-382) bola na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaných podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku čítaná, sa nevedel k samotnému skutku bližšie vyjadriť. Popísal ako prebiehali brigády na stavbe domu v Malachove, ako tam chodila partia chlapcov pod vedením Z. z D. M., ktorí sa vždy správali slušne, počúvali pána O. a čo im tento nakázal, vždy všetko spravili. Žiadne agresívne prejavy zo strany poškodeného nikdy nezažil, tento vedel jednať s ľuďmi na úrovni. Poškodený sa mu nikdy nezmienil o tom, že by ho mal niekto okrádať, napr. brigádnici, len raz mu povedal, že mu začínajú špekulovať, že sa im vidí málo, čo u neho zarobia.
Svedok Z. C. - brat obžalovaného Z. C. a švagor obžalovaného S. C. uviedol. že na brigádu k ujovi išiel on, brat Z. a švagor S. na červenej embéčke, ktorú šoféroval brat Z.. Nespomína si, že by sa počas cesty rozprávali a nespomína si ani, že by S. počas cesty hovoril niečo v tom zmysle, že ide uja, ku ktorému idú robiť, zabiť. Pred Tescom v Banskej Bystrici sa stretli s ujom, ktorý im dal peniaze na jedlo. Následne išli do Malachova, kde sa najedli, zobrali si náradie a začali robiť. Ujo im kázal kopať jarok pri dome. Kopali všetci traja. Ujo zatiaľ išiel do mesta kúpiť zem. Ako kopali, S. sa sťažoval, že je tvrdá zem a že sa mu nechce robiť. Keď sa ujo vrátil z mesta, S. mu pomáhal z auta vykladať zem a oni s bratom zatiaľ zostali kopať. Keď S. zaútočil na uja, on s bratom kopal kanál. Prvý úder nevidel. Videl až druhý úder, ktorý S. zasadil ujovi niekde do oblasti krku vtedy, keď ujo už ležal na zemi. Keď ujo ležal na zemi, všimol si, že ešte chrčal. Potom ho S. s Z. odniesli do domu a to tak, že Z. ho chytil za ruky a S. za nohy. S. uja udrel železnou tyčou - roksorom. Ako ujo ležal na zemi, S. mu zobral zlatú retiazku, z ruky hodinky a všimol si, že mu zobral aj peňaženku. K rozporu, pokiaľ ide o peňaženku, ktorú v prípravnom konaní nespomínal, uviedol, že si na to už presne nepamätá. Tiež uviedol, že S. zobral ujovi z vrecka aj mobil, ktorý rozbil. Čo sa dialo v dome, uviesť nevedel, lebo sa zľakol a ušiel k autu, kde brata s S. čakal. K autu následne prišiel S. s Z. spoločne. Pokiaľ ide o tento rozpor, keď v prípravnom konaní vypovedal, že k autu prišiel najprv Z. a s odstupom času S., uviedol, že si na to už tiež nepamätá. Obidvaja však mali na šatách krv. Počas cesty do Hronskej Dúbravy boli ticho a nerozprávali sa. Keď prišli domov, videl peňaženku, v ktorej boli peniaze, karty a občiansky preukaz. Peniaze si rozdelili, retiazku a hodinky dal S. svojmu otcovi T. C.. Ujo im nič nehovoril ohľadom toho, že si všimol, že mu miznú peniaze, ani sa na túto skutočnosť nesťažoval. Vylúčil, že by ujo zaútočil na S. poriskom, alebo iným predmetom. Nespomenul si na to, či S. pred útokom hovoril niečo v tom zmysle, že ho ide zabiť.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa aj N. C. - matka obžalovaného Z. C. a svokra obžalovaného S. C., ktorá uviedla, že vie o tom, že jej synovia Z. a Z., ako aj obžalovaný S. chodili k pánovi O. do Machalova na brigády. V deň skutku večer prišiel za ňou do kuchyne S. a hovoril jej niečo o tom, že zabili gadža, u ktorého robili. Ona mu neverila. Videla u neho zlatú retiazku, ako aj hodinky. S. jej nepovedal odkiaľ tieto veci má a nevie ani čo s nimi spravil. Z. jej o veci nepovedal nič, naopak najmladší Z. jej na druhý deň povedal, že S. mal na stavbe udrieť nejakého chlapa tyčou po hlave. Ďalej sa vyjadrovala k spôsobu komunikácie medzi pánom O. a jej synom Z., ktorí si dohadovali brigády cez mobil. Pán O. mal synovi volať aj cez jej mobil, pretože mobil si doma vymieňali. Ďalej sa vyjadrovala k osobám a charakterovým vlastnostiam obžalovaných.
Na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý aj T. C. starší - otec obžalovaného Z. C. a svokor obžalovaného S. C., ktorý uviedol, že v predmetný deň prišiel domov z roboty okolo 14.30 h. Večer ho S. zavolal do kuchyne a ukázal mu hodinky, ktoré mu chcel darovať, ale on ich odmietol. Povedal mu, že sa stala veľká vec a že asi zabil gadža. Syn Z. mu v ten deň nehovoril nič, zobral si bicykel a išiel za frajerkou. Syn Z. nehovoril vôbec nič. Ráno pred brigádou s obžalovanými nebol, pretože on odchádzal do práce skôr a to okolo 05.00 h. Počul o tom, že S. po skutku predal susedovi auto, ktoré vlastnil asi pol roka. Nevšimol si v predmetný deň na S., alebo na Z. krvavé veci. Ďalej sa vyjadroval k osobám a charakterovým vlastnostiam obžalovaných.
Svedkyňa E. C. - manželka S. C. a sestra Z. C. využila na hlavnom pojednávaní podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku svoje právo a odoprela vo veci vypovedať. Z toho dôvodu bola jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 27.8.2008 a zo dňa 28.11.2008 (zv. III, čl. 348-352, 353-355) podľa § 263 ods. 4 Tr. por. prečítaná. Svedkyňa uviedla, že S. bol od júla 2008 poberateľom invalidného dôchodku, že občas chodieval s jej bratmi na brigády. V predmetný deň sa s ním stretla v Žiari nad Hronom okolo 10.00 h a tam jej povedal, že na stavbe mal ten pán v ruke porisko a mieril zbraňou na Z. a pýtal sa, kde sú jeho peniaze, tak sa ho zľakol a udrel ho voľakou tyčou. Povedal jej, že má aj nejaké peniaze, za ktoré potom urobili nákup a má aj retiazku a hodinky, ktoré potom vydal polícii. Jeho šaty, ktoré mal vtedy na brigáde na sebe vyprala, ale tieto neboli zašpinené od krvi, iba na botaskách mal nejaké kvapky krvi, ktoré vydrhla kefou. Potvrdila, že S. prišlo na účet 320.000,-Sk ako zmeškaný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Ona v predmetný deň ráno nepočula, o čom sa chlapci zhovárali.
Na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý aj E. E. - otec obžalovaného S. C., ktorý uviedol, že vedel o tom, že jeho syn chodil brigádovať k pánovi O. do Malachova. V deň, keď sa to stalo, obžalovaní prišli za ním do Žiaru na aute a povedali mu, že zabili človeka. Hovoril mu to aj S. a aj Z.. Bol s nimi aj Z.. Hovorili aj niečo o hodinkách a retiazke a peniazoch, ktoré zobrali poškodenému. Koľko peňazí zobrali nespomínali. Pokiaľ v prípravnom konaní na č. l. 358 vypovedal, že na nich mal poškodený
mieriť nejakou pištoľou, tak k tomuto rozporu uviedol, že pokiaľ tak vypovedal v prípravnom konaní, tak to tak počul. Pokiaľ ide o ďalší rozpor z výpoveďou z prípravného konania, kde tvrdil, že aj S. mal biť poškodeného, k tomu uviedol, že si na to už nepamätá. Ďalej sa vyjadroval k charakterovým vlastnostiam a zdravotnému stavu svojho syna.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa H. E. - matka obžalovaného S. C.. Na hlavnom pojednávaní sa nevedela bližšie vyjadriť ku skutkovým okolnostiam prípadu. Uviedla, že v deň skutku bola chorá a na podrobnosti si nepamätá. Vyjadrovala sa tiež k charakterovým vlastnostiam a zdravotnému stavu svojho syna.
Na základe opatrenia predsedu senátu podľa § 135 ods. 2 Tr. poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď osoby mladšej ako 15 rokov T. C. ( zv. III, čl. 346-347), ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že ona v predmetné ráno, keď S., Z. a Z. odchádzali na brigádu, nepočula o čom sa zhovárali, nakoľko ešte spala.
Na hlavnom pojednávaní bola ďalej podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku za súhlasu prokurátora a obžalovaných čítaná svedecká výpoveď T. C. ml. ( zv. III, čl. 342-345) - brata obžalovaného Z. C. a švagra obžalovaného S. C., ktorý sa vo svojej výpovedi vyjadroval k charakterovým vlastnostiam obžalovaných a skutočnostiam ohľadne spoločnej účasti na brigádach u poškodeného v predchádzajúcom roku. Vtedy bol poškodený s ich prácou spokojní, nikdy tam nebol žiadny konflikt.
Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku za súhlasu prokurátora a obžalovaných čítané aj výpovede ďalších svedkov.
Svedkovia C. N. (zv. 3 č.l. 364-367, 369-373), Z. K. (zv. 3 č.l. 374-378), A. M. (zv. 3 č.l. 383-386), A. M. (zv. 3 č.l. 387-390), U. M. (zv. 3 č.l. 391-394, 395-397) a P. C. (zv. 3 č.l. 399-402) vo svojich výpovediach opisovali okolnosti brigád u poškodeného O., ktorého charakterizovali ako dobrého človeka, ktorý im za prácu riadne zaplatil a aj sa s nimi porozprával. Na brigádach s ním neboli konflikty. Svedok U. M. naviac ozrejmil okolnosti predaja svojho motorového vozidla Škoda XXX, ev. č. T., ktoré mala od neho kúpiť manželka obv. S. C., E., asi dva mesiace pred skutkom.
Svedkovia P. N. (zv. 3 č.l. 408-412) a N. N. (zv. 3 č.l. 413-416) vypovedali o okolnostiach kúpy osobného motorového vozidla zn. Škoda XXX červenej farby, ktorú im sprostredkoval R. M. deň predtým, ako boli obvinení zadržaní políciou. Za auto zaplatili 10.000,-Sk a následne ho zvnútra chemicky vyčistili a poťahy vyhodili do odpadkového koša, odkiaľ ich potom vydali polícii na skúmanie. Ich svedectvá potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok R. M. (zv. 3 č.l. 417-420).
Vypočutý bol aj svedok Z.. N. O. (zv. 3 č.l. 428-433), ktorého svedectvo z počutia reprodukuje jeho rozhovor s obv. S. C. ohľadne okolností stíhaného skutku počas ich spoločného pobytu v Nemocnici pre odsúdených v Trenčíne.
Svedok Z. N. (zv. 3 č.l. 434-437) vo svojej výpovedi popísal svoju činnosť kriminalistického technika na mieste činu pri zaisťovaní stôp, osobitne pachových.
Svedok A. D. (zv. 3 č.l. 438-441) popísal vo svojej výpovedi spôsob odberu porovnávacích pachových stôp od obvinených S. C. a Z. C..
Svedok Bc. P. F. (zv. 3 č.l. 442-445) ozrejmil spôsob vykonania porovnávania pachových stôp z miesta činu s porovnávacími pachovými stopami zaistenými od obvinených.
Zo zápisnice o rekonštrukcii a priloženej fotodokumentácie (zv. 2 č.l. 163-247), vyplýva, že rekonštrukcia trestného činu bola vykonaná za účasti obv. S. C. a sv. mladšieho ako 15 rokov Z. C., pričom boli rekonštruované verzie o priebehu skutku tvrdené obžalovanými.
Zo zápisníc o obhliadke miesta činu a dodatočných obhliadkach miesta činu s fotodokumentáciami (zv. 5 č.l. 755-784, DVD nosič č. 1, 785-799, 800-811) je zrejmá situácia na mieste činu ako aj miesto nájdenia tela poškodeného a rozmiestnenie stôp trestného činu.
Zo zápisnice o vydaní veci obv. S. C. (zv. 5 č.l. 661-662) je zrejmé, že dobrovoľne vydal retiazku a hodinky zo žltého kovu, ktoré následne tovaroznalkyňa v odbornom vyjadrení č. 297/2009 (zv. 5 č.l. 829-845) ocenila nasledovne:
náramkové hodinky na sumu 133,00 € a retiazku na sumu 285,47 €. Stanovila tiež hodnotu odcudzenej peňaženky (suma 2,00 €), poškodeného mobilného telefónu zn. Sony Ericsson (33,07 €) a poškodených dioptrických okuliarov (39,83 €).
Oblečenie a obuv oboch obvinených ako aj poťahy z motorového vozidla, ktorým odišli z miesta činu a zaistené biologické stopy z miesta činu, boli podrobené znaleckému skúmaniu. Znalecký posudok z odb. kriminalistickej biológie a genetickej analýzy č. 3901/KEU-SL-EXP-2008 (zv. 5 č.l. 683-700) obsahuje závery, ku ktorým sa dospelo skúmaním zaistených biologických stôp. Na skúmanej drevenej doske, ako aj lopate a na tričku obv. Z. C., boli nájdené biologické stopy vykazujúce zhodu s DNA poškodeného Q. O..
Z odborného vyjadrenia k porovnaniu pachových stôp (zv. 5 č.l. 718-720) vyplýva, že pachová stopa zaistená na kovovej lopate sa zhoduje s porovnávacou pachovou stopou obv. S. C. a pachová stopa zaistená na drevenej late sa zhoduje s porovnávacou pachovou stopou obv. Z. C..
Na základe uvedených zistení bola do konania pribratá znalkyňa z odb. kynológie Z.. A. U., ktorá vo svojom znaleckom posudku č. 2/2009 (zv. 5 č.l. 726-733) potvrdila správnosť nakladania s pachovými stopami pri ich zaisťovaní a skúmaní zo strany pracovníkov polície. Vo svojej výpovedi (zv. 5 č.l. 734-736) vysvetlila, že v prípade kontaktu oboch obvinených so zaistenou lopatou, by na nej boli pachy oboch osôb a tieto by pes bol schopný rozlíšiť, a to aj nezávisle od toho, v akom poradí osoby prišli do kontaktu s vecou, alebo či vec uchopili na tom istom mieste alebo od intenzity pachu.
Zo záznamu o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (zv. 5 č.l. 745-754) sú zrejmé telefonické kontakty poškodeného v čase pred smrťou. Dňa 03.08.2008 o 18:17 h volal na číslo XXXX XXX XXX (26 s), ktoré je vedené na N. C., o18:16 h mu bolo prezváňané z čísla XXXX XXX XXX (1 s), ktoré je vedené na E. C. a o 18:18 h mu bolo volané z čísla XXXX XXX XXX (30 s), ktoré je vedené na S. C..
Zo znaleckého posudku z odb. zdravotníctva - súdneho lekárstva č. 250-IV/2008, 77/2008 (zv. 4 č.l. 455-487) vyplýva, že v prípade poškodeného P.. Q. O. ide o smrť násilnú, ktorá je v priamej časovej a príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré tento utrpel dňa 04.08.2008 v čase okolo 08.00 h až 09.00 h. Tieto zranenia boli svojim charakterom, závažnosťou a lokalizáciou na tele jednoznačne pre svoju všeobecnú povahu a závažnosť zraneniami bezpodmienečne smrteľného charakteru bez akejkoľvek možnosti smrť odvrátiť. Smrť nastala v priebehu krátkej doby po utrpení zranení, na mieste činu. Čas smrti bol stanovený na dobu okolo 10.00 h dňa 04.08.2008. V znaleckom posudku znalci popísali vlastný priebeh úrazového deja a biomechanizmus vzniku jednotlivých poranení. Nezistili pritom žiadne obranné poranenia na tele poškodeného. Z bodu 7 posudkovej časti vyplýva, že poškodený bol fyzicky napadnutý tak, že bol udretý najprv kovovou tyčou odzadu do záhlavovej krajiny hlavy, následkom čoho padol na zem, kde mal byť opakovane udretý kovovou tyčou do hlavy a po prenesení do stavby rekreačného objektu bol znovu opakovane udieraný kovovým rýľom a drevenou latou, pričom údery smerovali prevažne do oblasti hlavy. Podľa znalcov bezprostredne pred prvotným atakom vonkajšieho násilia na telo poškodeného na priestranstve pri rekreačnom objekte sa tento nachádzal v polohe vzpriamenej, otočený k útočníkovi svojou chrbtovou plochou tela. Znalci uviedli, že prvý úder dopadol z pravej strany do záhlavovej oblasti hlavy a spôsobil defekt kože o dĺžke 6,8 cm zo zodretím povrchovej vrstvy kože po okrajoch defektu. Tento tvar defektu na povrchu kožného krytu by zodpovedal úzkemu podlhovastému predmetu kruhového, či oválneho prierezu (napr. porisko, palica, kovová tyč, rúrka a pod.) Uloženie a priebeh defektu by svedčil pre tú skutočnosť, že útočník sa nachádzal v polohe vzpriamenej, za poškodeným a mierne po pravej strane poškodeného a útok bol vedený oblúkovite mierne zhora nadol, z pravej strany. Už po prvom útoku vznikli funkčné poruchy činnosti mozgu s poruchou vedomia a telo poškodeného padalo zo vzpriamenej polohy smerom dopredu. Vtedy uňho zanikla schopnosť aktívneho vedomého konania a samostatného aktívneho pohybu a mohli u neho pretrvávať len nekoordinované zášklby a neúčelné pohyby končatín. V ďalšej fáze úrazového deja došlo k uchopeniu poškodeného za ruky v oblasti zápästí a nôh a k jeho preneseniu do rozostavaného objektu. V tejto fáze úrazového deja mohli vzniknúť povrchové odreniny kože v pravej driekovej krajiny chrbta, resp. mohli vzniknúť ďalšie odreniny povrchového charakteru na pravej strane tváre. V tejto
polohe došlo k opakovanému ataku vonkajšieho mechanického násilia do oblasti ľavej strany hlavy, jej spánkovej až spánkovo-temennej krajiny. Išlo o dva samostatné zásahy úzkym podlhovastým pevným a nečlenitým predmetom, napr. palicou, kovovou tyčkou alebo tiež hranou dosky a pod. Tým vznikli dve čiarkovité tržnozmliaždenné rany rôzneho smeru priebehu, vytvárajúce na koži ľavej spánkovej krajiny tvar ležiaceho písmena „V“, hrotovou časťou točeného ku tvári. Rôzny smer priebehu a uloženia rán v tejto oblasti by mohli svedčiť aj pre tú skutočnosť, že rany nevznikli v rovnakom slede, bezprostredne po sebe a jedna z rán, pravdepodobnejšie horná, vznikla samostatne, napr. po prvom údere a páde tela poškodeného vonku pri objekte, keď ležal dole značky a nehýbal sa. V ďalšej fáze úrazového deja dochádza k účinku pevného hladkého plošného predmetu s ostrým výčnelkom na okraji, dopadajúceho do oblasti ľavej spánkovo-temennej krajiny hlavy, čo by dobre mohla byť plochá časť kovového rýľa. V priebehu niektorej z koncových fáz úrazového deja vznikli aj odtlačkové pomliaždenia z nevýraznými podkožnými krvnými výronmi na vnútornej hornej ploche ľavého ramena (úchop rukou inej osoby?), ako aj menej výrazné pomliaždenie s podkožným krvným výronom na zadobočnej ploche hornej časti hrudníka vľavo (úder nie veľkej intenzity plošným ostro ohraničeným predmetom, napr. doska?). Zhrnutým vyššie rozvedeného je možné podľa znalcov ustáliť, že v momente prvotného útoku a vzniku zranenia poškodený a útočník boli v polohe vzpriamenej, útočník sa nachádzal za a po pravej strane tela poškodeného a zraňujúci predmet pôsobil veľkou až mohutnou intenzitou zadopredným smerom mierne zhora a z pravej strany do záhlavovej krajinnej časti hlavy. Pri útokoch vedených úzkym podlhovastým predmetom do oblasti ľavej spánkovej krajiny ľavej ušnice hlavy poškodeného sa tento nachádzal v polohe ležiac doleznačky s hlavou opretou o podložie pravou stranou tváre tak, že ľavá strana hlavy a tváre boli otočené nahor a útočník sa nachádzal v polohe vzpriamenej za telom poškodeného v oblasti jeho hlavy, resp. hornej časti tela a pri zasadzovaní útokov sa mierne skláňal nad poškodeného, pričom útoky boli vedené veľkou intenzitou. V momente vzniku zranenia vedeného plošným predmetom do ľavej spánkovo - temennej krajiny hlavy poškodeného sa tento nachádzal v rovnakej polohe ako v momente vzniku predchádzajúcich zranení a útočník sa nachádzal v polohe vzpriamenej, stojac v predklone, najpravdepodobnejšie po strane a za telom poškodeného a zraňujúci predmet bol vedený veľkou až mohutnou intenzitou zhora nadol. Už pri prvom ataku vonkajšieho násilia na tele poškodeného, boli následky takého charakteru, že u neho zanikla akákoľvek schopnosť samostatného aktívneho pohybu a vedomého konania. K záverom znaleckého posudku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec Z.. E. M., ktorý uviedol, že k znaleckým záverom dospeli po vzájomnej zhode s kolegom Z.. A. E. a na týchto trvajú. K priebehu úrazového deja a biomechanizmu vzniku jednotlivých poranení z hľadiska ich spravdepodobnenia uviedol, že tieto údery, ktoré smerovali do záhlavovej oblasti hlavy poškodeného boli tri alebo štyri a nedá sa to jednoznačne určiť. Prvá rana (fotka č. 24-25, 26-27 znaleckého posudku) zasiahla zadnú záhlavovú časť hlavy vľavo, išlo o účinok veľkej až mohutnej sily a intenzity a táto rana mala pre poškodeného deštruktívny so životom nezlúčiteľný účinok. Prvá rana bola vedená oblúkovitým smerom zhora nadol proti stojacej osobe a aj útočník musel stáť. Mohlo ísť o útok kovovou tyčou oválneho tvaru. Ďalšie dve rany alebo jedna rana, ktorá u poškodeného smerovala do spánkovo- temennej časti hlavy vytvára písmeno „V“ (fotka č. 15 znaleckého posudku) naznačuje, že išlo o útok podlhovastým predmetom oválneho, kruhového priemeru, pričom sa nedá jednoznačne ustáliť, či išlo o jeden alebo dva samostatné zásahy úzkym podlhovastým pevným a nečlenitým predmetom. K uvedenému biomechanizmu vzniknutého zranenia by zodpovedal útok rovnakým predmetom ako to bolo pri prvom údere a úder smeroval do záhlavovej oblasti poškodeného v čase, keď tento ležal na zemi. Tretia rana podľa znalca (fotka č. 17 znaleckého posudku) je špecifickou ranou, ktorá sa vymyká predchádzajúcim ranám, ktoré mohli vzniknúť útokom oválnym predmetom, napr. železnou tyčou. Nešlo v tomto prípade o ranu spôsobenú doskou ani hranatým predmetom, pravdepodobne išlo o oválny predmet, napr. kovový rýľ. Podľa znalca už prvé poranenie bolo tak závažné, že bolo smrteľné a smrteľné boli aj rany č. 2 a 3.
Na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie bol vyšetrený aj duševný stav oboch obvinených.
Vo vzťahu k obž. S. C. znalci z odboru psychiatrie v znaleckom posudku č. 4/2009 (zv. 4 č.l. 510-533) skonštatovali, že tento v čase spáchania trestného činu netrpel duševným ochorením ani duševnou poruchou chorobného charakteru. Aj v súčasnej dobe chápe zmysel trestného konania. Znalci u neho poukázali na účelové tendencie, keďže si je vedomý možného profitu, ktorý by pre neho zo záverov znalcov mohol vyplynúť. Psychotické prejavy v čase skutku u neho neboli diagnostikované. Bol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť v plnom rozsahu. Schopnosti ovládacie znalci
vyhodnotili ako forenzne nepodstatne znížené. Nebola u neho zistená závislosť na alkohole a ani na iných psychoaktívnych látkach. Žiadny druh ochranného liečenia preto znalci u neho nenavrhli. Vo vzťahu k obž. Z. C. znalci z odboru psychiatrie v znaleckom posudku č. 222/2008 (zv. 4 č.l. 562-579) skonštatovali, že tento v inkriminovanom čase netrpel duševnou chorobou ani duševnou poruchou chorobného charakteru. V plnom rozsahu teda mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol ovládať svoje konanie. Nebola u neho zistená závislosť na alkohole a ani na iných psychoaktívnych látkach. Žiadny druh ochranného liečenia preto znalci u neho nenavrhli. Na hlavnom pojednávaní bol k záverom znaleckého posudku vypočutý aj znalec z odboru psychiatrie Z.. S. N., ktorý zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a uviedol, že k týmto záverom dospel po vzájomnej zhode s kolegom Z.. Z.. Jednoznačne konštatoval, že obžalovaní netrpia duševnou poruchou v zmysle choroby.
Zo znaleckého posudku z odboru psychológie č. 116/08 (zv. 4 č.l. 534561) vyplýva, že obv. S. C. je osobnosť mentálne menej diferencovaná, od detstva emočne nestála so skonom k živelným agresívnym prejavom v dôsledku ľahkých organických zmien centrálnej nervovej sústavy. Jeho intelektové schopnosti zodpovedajú pásmu ľahkej duševnej zaostalosti v jej ľahkom až strednom stupni. Evidentné sú u neho výrazné sklony ku klamstvu, fantazijnému spracovaniu skutočnosti s alibistickým spracovaním detailov. Prognóza nápravy je u neho nepravdepodobná a účel trestu bude naplnený len ochranou spoločnosti jeho izoláciou, nie prevýchovou. Recidívu s ohľadom na jeho doterajší vývoj osobnosti, poruchy v správaní, sklonom k živelnej fyzickej agresii podľa znalca vylúčiť nemožno. Z psychologického hľadiska sa ako pravdepodobná pohnútka k činu javí neochota poškodeného vyhovieť jeho požiadavke.
Zo znaleckého posudku z odboru psychológie č. 117/08 (zv. 4 č.l. 580-601) vyplýva, že obv. Z. C. je osobnosť s obmedzeným duševným vývojom, emočne menej diferencovaná, egocentricky orientovaná, s plytkým mravným cítením. Jeho intelektové schopnosti zodpovedajú pásmu populačnej normy, agresivita nepatrí do trvalej výbavy osobnosti. Jeho schopnosti správne a úplne vnímať sledované a prežité udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať sú veľmi dobré, mierne je zvýšená sugestibilita, avšak patologické sklony ku klamaniu neboli zistené. Vzhľadom k osobe obvineného je možné očakávať nápravu pri uložení trestu odňatia slobody, teda trest môže splniť výchovný účel. Z psychologického hľadiska sa ako pravdepodobné pohnútky k spolupáchateľstvu javia rodinná väzba k spolupáchateľovi a nemožno vylúčiť ani obavu z jeho nečakaného konania s prenesením agresívnych prejavov aj na obvineného.
V priebehu vyšetrovania bol vypracovaný znalecký posudok z odb. psychológie č. 111/08 (zv. 4 č.l. 625-650) aj ku osobe sv. mladšieho ako 15 rokov Z. C., z ktorého vyplynulo, že tento je zvýšene sugestibilný, podlieha návodu a vtedy je ochotný klamať. Jeho výpoveď je možné považovať za čiastočne hodnovernú, pričom jeho vierohodnosť je významne znížená. Omyly pri vyjadrovaní súvisia jednak s nízkym intelektom a zažitými situáciami tlaku na účelovú výpoveď, ktorá mala poskytnúť ilúziu, že k zabitiu došlo v záujme obrany svedka.
Znalec z odb. psychológie, S.. A. L., vo svojej výpovedi (zv. 4 č.l. 655-659) potvrdil závery znaleckých posudkov z odb. psychológie. Vo vzťahu k obv. S. C. doplnil, že pri vytváraní možných verzií priebehu konania sa mu javil ako samostatný a vedený vlastnými rozhodnutiami a je menej pravdepodobné, že by sa stal obeťou nátlaku rodiny C., čo však znalec v konečnom dôsledku nevylúčil. Vo vzťahu k obv. Michalovi Bezdedovi doplnil, že jeho konanie spočívajúce v odcudzení peňaženky poškodeného po fyzickom útoku na neho, je racionálne s poukazom na skutočnosť, že chodil poškodenému kradnúť peniaze z peňaženky aj v minulosti. Na hlavnom pojednávaní bol k záverom svojho znaleckého posudku vypočutý aj znalec z odb. psychológie, PhDr. Jindřich Cupák, ktorý zotrval na svojich záveroch.
Počas prípravného konania bolo vyšetrovateľkou zadržaných niekoľko listov obvinených S. C. a Z. C., z ktorých vyplynuli zistenia k okolnostiam priebehu skutku. Z listov obv. S. C. (zv. 6 č.l. 979-980, 982-983) vyplynulo, že obv. Z. C. okrádal poškodeného počas brigád, ktoré u neho vykonával. Z listov obv. Z. C. (zv. 6 č.l. 968-972) vyplynulo, že obv. S. C. sa už ráno pred odchodom na brigádu chystal poškodeného usmrtiť.
Vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd zhodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom zobral do úvahy skutočnosti a dôkazy svedčiace tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovaných.
Obžalovaný S. C. urobil podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd podľa § 257 ods.7 Tr. poriadku prijal. Súd bol potom v ďalšom konaní viazaný prijatým vyhlásením v rozsahu skutkových a právnych záverov uvedených v obžalobe a jej právneho posúdenia. V ďalšom konaní preto súd v prípade obžalovaného S. C. vykonával dokazovanie len k druhu a výmeru trestu, k náhrade škody a ochrannému opatreniu. Pokiaľ obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 3.12.2009 predložil súdu písomné podanie zo dňa 2.12.2009 (č. l. 1252 spisu), ktorým zobral svoje vyhlásenie o vine späť, súd uvádza, že po prijatí vyhlásenia tak ako tomu bolo v tomto prípade uznesením na hlavnom pojednávaní, je súd takýmto vyhlásením, čo sa týka skutkovej ako aj právnej kvalifikácie viazaný a nemôže ju meniť. Ide tu o právny úkon obžalovaného urobený vo vzťahu k súdu s vážnymi procesnými, ako aj hmotnoprávnymi účinkami, ktorými je súd po vyhlásení uznesenia viazaný a nie je možné toto uznesenie v priebehu hlavného pojednávania meniť. Z toho dôvodu súd na zmenu stanoviska obžalovaného, pokiaľ ide o jeho vinu, neprihliadol a preto aj odmietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania ( § 272 ods. 3 Tr. por.).
Objektívna stránka trestného činu vraždy je charakterizovaná usmrtením človeka, čím sa rozumie, akékoľvek zbavenie života iného živého človeka, bez ohľadu na použité prostriedky. V danom prípade išlo o aktívne konanie oboch obžalovaných, ktoré úmyselne smerovalo k pozbaveniu života poškodeného Q. O..
Vražda je spáchaná v úmysle získať majetkový prospech, okrem iného tiež v takom prípade, keď konanie páchateľa smeruje k zmocneniu sa vecí, peňazí, alebo iného majetku obete. Chránenou osobou sa podľa § 139 písm. e/ Tr. zákona rozumie osoba vyššieho veku. Osobou vyššieho veku je podľa § 127 ods. 3 Tr. zákona osoba staršia ako 60 rokov. Vražda je spáchaná na chránenej osobe vtedy, ak predmetom útoku na život bola osoba charakterizovaná buď postavením, stavom, alebo vekom, ktorej zákon priznáva osobitnú ochranu. Ustanovenie § 139 ods. 1, písm. e/ Tr. zákona o osobe vyššieho veku sa nepoužije v zmysle § 139 ods. 2 Tr. zákona len vtedy, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby. Okolnosť, že trestný čin bol spáchaný na chránenej osobe je tzv. inou skutočnosťou v zmysle § 18 písm. b/ Tr. zákona, keď nie je potrebné, aby páchateľ poznal skutočný vek poškodeného, ale postačuje, že so zreteľom na okolnosti a na svoje osobné pomery ho poznať mal a mohol. Z výpovedí oboch obžalovaných vyplynulo, že obaja poškodeného poznali dlhšie ako jeden rok, keďže u neho opakovane brigádovali a vedeli o tom, že to bol už starší pán na dôchodku.
Podľa § 20 Tr. zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia) zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Za spolupáchateľstvo právna teória i súdna prax považuje aj také konanie každého zo spolupáchateľov, ktoré je aspoň článkom reťazca, pričom jednotlivé činnosti smerujú k vykonaniu činu a vo svojom celku napĺňajú po objektívnej stránke skutkovú podstatu trestného činu. Na naplnenie pojmu spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona tak nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou mierou. Postačuje i čiastočné prispenie, hoc aj v podriadenej úlohe, ak je takéto konanie vedené rovnakým úmyslom ako konanie spolupáchateľa a je po objektívnej i subjektívnej stránke zložkou deja tvoriaceho vo svojom celku trestne postihnuteľné konanie.
Spoločný úmysel spolupáchateľov nemožno stotožňovať s výslovnou dohodou spolupáchateľov, ktorú zákon nevyžaduje. Postačuje aj konkludentná dohoda, teda, že spolupáchateľ si je vedomý aspoň možnosti, že jeho konanie a konanie spolupáchateľov smeruje k spáchaniu trestného činu spoločným konaním a pre tento prípad je s tým uzrozumený. Spoločný úmysel teda zahŕňa spoločné konanie, ako aj sledovanie spoločného cieľa. Spolupáchateľstvo je možné v štádiu prípravy zločinu, pokusu trestného činu, ako aj v štádiu spáchania (dokonania) trestného činu. Chráneným objektom skutkovej podstaty trestného činu vraždy je ľudský život, ktorý je spredmetnený v telo živého človeka až do okamihu smrti v biologickom zmysle (cerebrálna smrť mozgu). Trestný čin vraždy je dokonaný momentom biologickej smrti človeka.
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní mal súd za zrejmé, že medzi obžalovanými nebola výslovná dohoda na spáchaní trestného činu. Z výpovede obž. Z. C. vyplynulo, že podnetom konania obž. S. C. bol konflikt s poškodeným spočívajúci v neochote pracovať a zároveň snaha získať peniaze. Zrejme tak zmýšľal už ráno, keď ho o tom počul rozprávať obž. Z. C., hovoril o tom aj počas brigády obž. Z. C. a Z. C., ako aj tesne pred skutkom, keď naznačoval hlavou obž. Z. C. na železnú tyč. O tomto všetkom obž. Z. C. vedomosť mal (ako sám tvrdil), avšak so zamýšľaným konaním obž. S. C. nesúhlasil. Pripustil dokonca a vo svojich listoch, ktoré písal svojim príbuzným aj výslovne uviedol, že obž. S. C. ráno prisahal, že poškodeného zabije. Bol teda uzrozumený aj s takýmto následkom jeho konania.
Následne už bol obž. Z. C. prítomný v prvotnej fáze násilia zo strany obž. S. C. - prvý úder síce nevidel (počul len buchot padajúceho tela poškodeného), avšak druhý úder obž. S. C. už aj videl a z charakteru použitého násilia, miesta smerovania jeho útoku, ako aj ďalšieho konania a slovných prejavoch obž. S. C. mu muselo byť zrejmé, že jeho konanie smeruje k usmrteniu poškodeného a zároveň k odstráneniu dôkazov o spáchaní skutku. Podľa výpovede obž. Z. C. a svedka Z. C., obž. S. C. hneď po druhom údere poškodenému vzal jeho mobilný telefón a rozbil ho z dôvodu, aby polícia nezistila, s kým poškodený telefonoval a vyzval ho, aby poškodeného spolu odniesli do rozostavaného domu. Z takýchto prejavov sa dal vyvodiť iba jeden záver, teda že obž. S. C. chcel poškodeného Q. O. usmrtiť a s inou alternatívou ani nepočítal.
Za týchto okolností vstúpil do skutkového deja obž. Z. C.. Ako už bolo uvedené, tento mal vedomosť o tom, že obž. S. C. chcel poškodeného olúpiť, prípadne aj zabiť, bol prítomný prvej fázy konania obž. S. C., z ktorej mu muselo byť zrejmé, že svoje plány sa rozhodol aj uskutočniť. Keďže hneď po druhom údere obž. S. C. rozbil mobilný telefón poškodeného a vyzval obž. Z. C., aby mu pomohol s prenesením tela poškodeného do rozostavaného domu, muselo byť obž. Z. C. jasné, že z plánovaných alternatív sa rozhodol obž. S. C. uskutočniť tú, v ktorej počítal s usmrtením poškodeného. Taktiež mu muselo byť zrejmé, že zároveň obž. S. C. napĺňa majetkový motív svojho konania, keďže okamžite po útoku na poškodeného tomuto vzal z krku retiazku zo žltého kovu a náramkové hodinky zo žltého kovu. Z tohto konania bolo jednoznačne zrejmé, že útokom na poškodeného realizoval svoj zámer obohatiť sa na úkor poškodeného.
Obž. Z. C. fakticky pristúpil do skutkového deja, ktorý bol súdom ustálený tým, že po žiadosti obž. S. C., aby mu pomohol, uchopil bezvládneho, ale stále žijúceho poškodeného ( potvrdil to aj svedok Z. C. ) za ruky a spolu s obž. S. C. ho preniesli do vstupnej miestnosti rozostavaného domu. Následne videl ako obž. S. C. udrel poškodeného ešte kovovou lopatou po hlave a na základe jeho výzvy, aby tak urobil aj on, vzal drevenú latu a udrel poškodeného zľahka po pleci. Svoje konanie vysvetľoval šokom zo vzniknutej situácie, v ktorej sa ocitol prvýkrát v živote, ako aj obavou z obž. S. C.. Z rovnakého dôvodu potom na základe vyzvania obž. S. C. šiel prehľadať veci poškodeného nachádzajúce sa v rozostavanom dome, pričom z montérkových nohavíc poškodeného, ktoré sa nachádzali v jednej z izieb, vzal peňaženku s finančnou hotovosťou 5.800,- Sk.
V čase, keď obž. Z. C. fakticky pristúpil do konania s obž. S. C., obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 Tr. zákona ešte dokonaný nebol, pretože poškodený ešte žil, čo sa navonok prejavovalo nekoordinovanými pohybmi tela a chrčaním. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok Z. C.. Svojím konaním sa tak obž. Z. C. podieľal na skutku pred dokonaním tohto obzvlášť závažného zločinu, jednak prenášaním tela poškodeného spolu s obž. S. C. a najmä následným prehľadávaním priestorov domu a odcudzením finančnej hotovosti. Jeho vysvetlenie vlastného konania spočívajúce v tom, že robil len to, čo mu kázal obž. S. C., že to nechcel a podobne, sú z hľadiska zavinenia bezvýznamné. Podstatné je ako konal a čo chcel docieliť v čase činu. Na týchto základoch stojí aj právne posúdeniu skutku podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zákona (s poukazom na § 139 písm. e/ Tr. zákona). Nebolo ničím preukázané, že by obž. Z. C. konal pod vplyvom hrozby alebo nátlaku alebo že by bol živým nástrojom v rukách spolupáchateľa skutku. Na hlavnom pojednávaní (na otázku obhajcu A.. A. Q.) výslovne uviedol, že ho nikto na mieste činu nenútil ostať. Ak by aj spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, šlo by len o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. e/ Tr. zákona, nie však o okolnosť vylučujúcu jeho trestnú zodpovednosť.
Pokiaľ sa obžalovaný Z. C. obhajoval tvrdením, že k vražde poškodeného Q. O. došlo bez jeho účasti a proti jeho vôli a že s vraždou nemá nič spoločné, je potrebné uviesť, že pri posúdení jeho konania ako spolupáchateľa podľa § 20 Tr. zákona nie je podmienkou, aby sa sám priamo podieľal na fyzickom
útoku voči poškodenému. Nie je preto prekážkou posúdenia konania obžalovaných S. C. a Z. C. ako spolupáchateľov skutočnosť, že poškodeného bezprostredne priamo usmrtil iba jeden z nich - obž. S. C.. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obž. Z. C. na rozdiel od obž. S. C., v nepriamom úmysle, ako to ustanovuje § 15 písm. b/ Tr. zákona.
Tento záver je odôvodnený konaním obidvoch obžalovaných, ktoré síce bolo diferencované, ale jednoznačne smerovalo proti životu poškodeného, keďže iný následok ako smrť v dôsledku ich konania ani nastať nemohol. Obž. S. C. svojím aktívnym konaním chcel porušiť záujem chránený zákonom (chránený objekt - ľudský život) a obž. Z. C. vedel, že predmetné konanie, ustálené dokazovaním na hlavnom pojednávaní, môže dospieť k porušeniu chráneného záujmu a pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto uzrozumený.
Tento záver vyplýva aj zo znaleckého posudku z odboru psychológie, podľa ktorého intelektové schopnosti obžalovaného Z. C. zodpovedajú pásmu populačnej normy, teda bol dostatočne rozumovo vyspelý, aby mohol posúdiť, aké dôsledky môže mať predmetné konanie, na ktorom sa podieľal. Pravdepodobná pohnútka sa javí rodinná väzba k spolupáchateľovi a majetkový motív. Podľa priznania obž. Z. C. totiž opakovane v minulosti okrádal poškodeného, keď mu peniaze bral v sumách po 1.000,- až 2.000,-Sk z peňaženky počas brigádnických prác. Celkovo obhajobou zdôrazňovaný nadštandardne dobrý vzťah s poškodeným Q. O. a obž. Z. C., ktorému poškodený dôveroval a obracal sa na neho, keď potreboval pomoc pri stavbe, tak nadobúda celkom iný rozmer. Tento dobrý vzťah bol iba jednostranný (zo strany poškodeného), keďže dôveru, ktorý v neho poškodený mal, obž. Z. C. zneužíval vo svoj majetkový prospech.
K tomuto odôvodneniu okresného súdu Krajský súd Banská Bystrica v rozsudku, ktorým uložil iný trest Z. C. sp. zn. 5To 10/2010 zo dňa 16.03.2010, ale potvrdil závery okresného súdu vo výroku o vine obž. Z. C. doplnil, že okresný súd sa dôsledne vysporiadal s tým, že Z. C. na hlavnom pojednávaní nevedel odpovedať na otázku, že prečo nezabránil ďalšiemu násilnému konaniu spoluobžalovaného S. C. voči poškodenému, ale sám pritom pomohol poškodeného preniesť do domu, kde ho tiež udrel drevenou latou, odcudzil mu peňaženku a neskôr z nej spravodlivo, ako uviedol pri konfrontácii rozdelil medzi ním, obžalovaným S. C. a svojim bratom Z. C.. Krajský súd zdôraznil, že ničím nebolo preukázané, že by obžalovaný Z. C. takto konal pod nátlakom, hrozbou, zo strachu, alebo v šoku. Už toto konanie obžalovaného Z. C. podľa názoru krajského súdu možno považovať za spoločné v zmysle § 20 Tr. zákona, pretože obaja ako spolupáchatelia vykonávali určitú činnosť, ktorá ako celok tvorila konanie požadované žalovanou skutkovou podstatou trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c/, e/ Tr. zákona.
Súdu konajúcemu o návrhu na povolenie obnovy konania neprislúcha možnosť opätovného hodnotenia už vykonaných dôkazov aj keby súdy v pôvodnom konaní na základe nesprávneho hodnotenia dôkazov dospeli k nesprávnym právnym záverom a v súvislosti s tým aj k nesprávnemu a nespravodlivému uloženiu trestu. Na nápravu takéhoto stavu existujú iné formy opravných prostriedkov, nie návrh na povolenie obnovy konania.
Súd na verejnom zasadnutí aj vzhľadom na závažnosť činu, za ktorý bol odsúdený Z. C. a uloženie dlhotrvajúceho trestu v jeho prípade, vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul s jednou výnimkou všetkých svedkov navrhnutých odsúdeným, umožnil vyjadriť sa na vlastnú žiadosť spolupáchateľovi S. C. očakávajúc, či sa naplnia tvrdenia odsúdeného, že výpoveďami týchto svedkov môžu byť preukázané nové skutočnosti, ktoré by v jeho prípade odôvodňovali aj v súvislosti so skutočnosťami súdu skôr známymi iné rozhodnutie o jeho vine a treste. Súd výpovede týchto svedkov v odôvodnení vyššie v základnom konaní vyznačil tučným písmom.
Svedkyňa E. C. uviedla, že v ten deň bola v Žiari nad Hronom, keď jej volal S. C., jej vtedajší manžel, že čo sa stalo, že zabil poškodeného. Povedal jej, že mu odcudzil hodinky, peňaženku a zlatú retiazku. Uviedla, že S. jej povedal, že poškodeného zabil železnou tyčou. Pri rozhovore boli aj jeho rodičia. Zároveň uviedla, že S. C. sa jej vyhrážal aby to nikomu nepovedala a stále jej posiela výhražné listy. Uviedla, že keď stretla S. v ten deň, mal na oblečení aj na botaskách krv, ktorú mu vyčistila. Mal pri sebe aj peniaze, asi 2 000 eur, to mal od poškodeného a ešte mal aj retiazku a hodinky.
Svedok Z. C. uviedol, že S. C. bol s poškodeným v ten deň vonku za domom. Nevideli miesto kde bol S. s poškodeným. Počuli krik, S. ich volal, že ho asi zabil. Poškodený ležal na zemi, S. mu dal ešte jednu tyčou, pričom poškodený sa v tom čase ešte hýbal. S. mu zobral hodinky, peňaženku a retiazku. Zobral mu aj mobil, ktorý rozbil a zahodil. Potom išli všetci spolu domov na aute. Keď prišli domov, povedali rodičom čo sa stalo, hovoril im to S.. Ďalej uviedol, že potom ako S. poškodeného udrel, ten zostal ležať na zemi a on odišiel k autu. Potom za ním prišiel Z. a následne aj S.. Nevedel uviesť koľko času uplynulo keď za ním prišli, ale bola to len chvíľka. Uviedol, že videl S. ako udrel poškodeného keď bol už na zemi. Nevidel ako ho udrel prvý krát. Videl ako S. udrel poškodeného dva krát tyčou do zadnej časti hlavy. Poškodený sa nebránil. On bol vtedy s Z., keď S. poškodeného udrel.
Svedkyňa Z. S. uviedla, že odsúdeného pozná od detstva. Raz prišiel a povedal jej čo sa stalo. Keď sa ho pýtala čo sa stalo, povedal jej áno je to pravda. S. C. pozná len z videnia, s ním sa o skutku nikdy nerozprávala. Pri skutku nebola a žiadne podrobnosti jej Z. C. nehovoril.
Svedok P. N. vypovedal, že odsúdeného pozná, ale o tomto trestnom čine nič nevie. Kúpil auto od S. C., ktorý mu ho tri mesiace nechcel predať a zrazu prišiel a predal mu auto hneď. Bolo to už po trestnom čine. Uviedol, že bol prekvapený keď prišli z polície a brali z auta staré poťahy. Nevšimol si tam žiadne krvavé škvrny.
Svedok S. C. uviedol, že vo vzťahu k odsúdenému nevie uviesť žiadne nové skutočnosti, on sám si chce podať návrh vo vzťahu k jeho osobe a tam uvedie potrebné údaje.
Všetci títo svedkovia boli vypočutí v základnom konaní, a to buď osobne na hlavnom pojednávaní, alebo bola čítaná zápisnica z ich výsluchu z prípravného konania. Súd konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania následne posúdil skutočnosti uvádzané týmito svedkami v konaní o povolenie obnovy a porovnal ich so skutočnosťami uvádzanými v základnom konaní.
Svedkyňa E. C. uviedla v podstate rovnaké skutočnosti ako v základnom konaní. Svoju výpoveď v podstatných bodoch nezmenila. Svedok Z. C. taktiež uviedol v podstate rovnaké skutočnosti a skutok popísal tak, ako v základnom konaní. Ak aj vznikli rozpory medzi jeho výpoveďami odôvodnil to odstupom času, čo súd považoval za logické odôvodnenie. Svedok S. C. nevedel uviesť žiadne nové skutočnosti. Svedok P. N. vypovedal ohľadne predaja motorového vozidla, bez uvedenia skutočností relevantných pre povolenie obnovy konania. Obžalovaným navrhnutá svedkyňa Z. S. nebola vypočutá v základnom konaní. Zo skutočností ňou uvádzaných vyplýva, že sa s S. C. o skutku nikdy nerozprávala, že nebola pri tom keď došlo ku skutku a Z. C. jej nepovedal čo presne sa v daný deň stalo.
Súd nevyhovel návrhu na výsluch ďalšieho svedka, ktorý je vo výkone trestu so spoluobžalovaným S. C. a ktorý by mal potvrdiť obsah vyjadrení S. C. k Z. C. a jeho účasti na skutku, pretože nejde o priameho svedka trestného činu, ide iba o svedectvo z počutia, u ktorého navyše je možné s vysokou mierou poravdepodobnosti očakávať účelové spracúvanie informácií.
Na základe vyššie uvedených skutočností bolo potom nevyhnutné konštatovať, že výsluchmi svedkov neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného, čím neboli splnené podmienky predpokladané v § 394 Trestného poriadku pre povolenie obnovy konania. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia, ktorú je možné podať u tunajšieho súdu. Včas podaná sťažnosť má odkladný účinok