Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-72-2014.pdf
PDF · 80.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/72/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. W. XXX, adresa na doručovanie písomností K. R. XXX, zastúpeného JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom M. XX, R. V. proti odporcovi Železnice Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, v konaní o návrhu na obnovu konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 4C/161/2013-31 zo dňa 2. 10. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh na obnovu konania a návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/41/2012-94 zo dňa 18. 9. 2012, odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Uviedol, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, prostredníctvom ktorého môže účastník konania napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu. nakoľko ide o zásah do princípu právnej istoty založenej na právoplatných rozhodnutiach súdu. Zákon presne vymedzuje dôvody, pre ktoré môže byť návrh na obnovu konania podaný a aj lehotu, zmeškanie ktorej má za následok zánik práva účastníka konania podať návrh na obnovu konania. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, a preto jeho prípustnosť je vo viacerých smeroch obmedzená. Navrhovateľ návrh na obnovu konania odôvodnil tým, že v pôvodnom konaní súd vychádzal z rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. j. 4841/11-S4-S/Dv zo dňa 11. 10. 2011, ktorým bolo vydané povolenie na odstránenie stavby, ktoré rozhodnutie bolo podľa názoru navrhovateľa nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplynul odôvodnený záver, že stavbu nebolo možné hospodárne opraviť. Podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. sú ako dôvod obnovy konania uvedené nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktorých spoločným predpokladom pre uplatnenie je, že ich navrhovateľ nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Rozhodnutím stavebného úradu - Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, sekcia špeciálneho stavebného úradu Bratislava, č. j. 4841/11-S4-S/Dv zo dňa 11. 10. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. 10. 2011, ako aj statickým posudkom sa zaoberal súd už v pôvodnom konaní. Uvedené doklady sú založené v spise 6C/41/2012. Teda dôvody, ktorými navrhovateľ odôvodňoval návrh na povolenie obnovy konania mohol použiť v pôvodnom konaní, resp. podať návrh na vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 OZ. Za dôvod obnovy konania nebolo možné považovať ani argumentáciu navrhovateľa o tom, že súd rozhodol o vyprataní bytu bez bytovej náhrady, nakoľko touto skutočnosťou sa zaoberal súd už v pôvodnom konaní, kedy rozhodol, že nájomcom bytová náhrada nepatrí. Nájomcovia napriek tomu nepodali proti rozhodnutiu súdu odvolanie a jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľa
rozšírila dôvody obnovy konania o skutočnosť, že odporkyňa v rade 2/ v pôvodnom konaní M. V. je analfabet, nebola jej zákonným spôsobom doručená výpoveď z nájmu bytu, ani rozsudok, opäť podľa názoru súdu sa nejedná o žiadnu novú skutočnosť, ktorá by nemohla byť použitá v pôvodnom konaní. Pokiaľ bolo tvrdené, že napadnuté rozhodnutie nebolo M. V. riadne doručené, táto nevyužila riadny opravný prostriedok. Súd dal do pozornosti, že vo veci 6C/41/2012 bolo pojednávanie vytýčené na deň 3. 7. 2012, odročené na 14. 8. 2012 s tým, že súd odporcom v rade 1/, 2/ poskytol lehotu na zabezpečenie právneho zastúpenia. Na pojednávaní dňa 14. 8. 2012 súd v zmysle § 30 O.s.p. odporcov v rade 1/, 2/ odkázal so žiadosťou na ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci.
Proti uzneseniu okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že jedným z dôvodov navrhovanej obnovy konania bolo zistenie ustanovenej právnej zástupkyne navrhovateľa, že výpoveď z nájmu bytu nebola zo strany prenajímateľa doručená obidvom nájomcom, t.j. navrhovateľovi a jeho manželke M. V., resp. bol spochybnený podpis jedného z nájomcov, M. V., na doručenke, ktorou odporca preukazoval splnenie hmotnoprávnej podmienky pre úspešné domáhanie sa vypratania bytu, a to doručenie výpovede z nájmu bytu obom nájomcom. Uviedol, že je nepochybné, že M. V. je analfabet, nevie čítať, ani písať a jej podpis je podľa iných ňou podpísaných listín nachádzajúcich sa v spise úplne iný, najmenej trikrát väčší, než je podpis nachádzajúci sa na doručenke. Uvedené zistenie je skutočnosťou, ktorú nemohol žiaden z účastníkov konania v pôvodnom konaní použiť, nakoľko sa žiaden z nich neoboznámil s obsahom doručenky, pričom odporca sa žiadneho z pojednávaní nezúčastnil z preukázaných zdravotných dôvodov. Vykonanie navrhnutého dôkazu vypočutím M. V., z ktorého by súd zistil či a kedy sa výpoveď z nájmu bytu dostala do jej dispozičnej sféry vzhľadom na vážne podozrenie hraničiace s istotou, že podpis nachádzajúci sa na doručenke nemôže byť podpisom M. V., súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné. Tvrdenie, že výpoveď z nájmu bytu nebola M. V. doručená, je podľa názoru navrhovateľa argument odôvodňujúci povolenie obnovy konania, pričom tento argument nemohol byť použitý v pôvodnom konaní, nakoľko žiaden z účastníkov, ani ich zástupca nebol s týmto dôkazom, obsahom doručenky relevantným spôsobom oboznámený. Dal do pozornosti súdu, že M. V. nemá ani minimálne vzdelanie a ľahko mohla byť uvedená do omylu spočívajúceho v tom, že pre konanie o vypratanie je doručenie výpovede len jej manželovi M. V. postačujúce. V prílohe navrhovateľ predložil súdu lekárske správy preukazujúce poškodenie zdravia navrhovateľa, ktorý sa v dôsledku vypratania bytu, za ktorý riadne platí nájomné, môže ocitnúť na ulici. V nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť, povoliť obnovu konania a odklad vykonateľnosti pôvodného rozhodnutia.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal uznesenie okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že všetky skutočnosti, dôvody, pre ktoré žiada navrhovateľ obnoviť pôvodné konanie, nie sú novými skutočnosťami. V pôvodnom konaní mohol produkovať všetky dôkazy, mohol nahliadať do spisu. Rovnako tak mohla učiniť aj pani M. V., ktorá bola platne zastúpená na základe splnomocnenia, kde bol jej podpis riadne úradne overený, a teda mohol tak urobiť aj jej zástupca. Od skončenia pôvodného konania nevyšla najavo žiadna nová skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod pre obnovu konania.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. uznesenie okresného súdu ako správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
Tak ako uviedol okresný súd v napadnutom uznesení, obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, prostredníctvom ktorého môže účastník konania napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu. Nakoľko ide o zásah do princípu právnej istoty založenej na právoplatných rozhodnutiach súdov, zákon presne vymedzuje dôvody, pre ktoré môže byť návrh na obnovu konania podaný a aj lehotu, zmeškanie ktorej má za následok zánik práva účastníka konania podať návrh na obnovu konania. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, a preto je jej prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená.
Podľa ust. § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
V podanom odvolaní navrhovateľ dôvod obnovy konania vedeného na okresnom súde pôvodne pod sp. zn. 6C/41/2012 obmedzil na zistenie právnej zástupkyne navrhovateľa, že výpoveď z nájmu bytu ako hmotnoprávna podmienka účinnosti výpovede z nájmu bytu a základný predpoklad pre vyhovenie návrhu prenajímateľa, ktorým sa domáha vypratania bytu, nebola zo strany prenajímateľa doručená obidvom nájomcom, t.j. navrhovateľovi a jeho manželke M. V., resp. že bol spochybnený podpis M. V. na doručenke, ktorou odporca preukazoval splnenie hmotnoprávnej podmienky, M. V. je analfabet, nevie čítať, ani písať a jej podpis v porovnaní s inými ňou podpísanými listinami je úplne iný. Uvedené zistenie je skutočnosťou, ktorú podľa názoru navrhovateľa nemohol žiaden z účastníkov konania v pôvodnom konaní použiť, nakoľko sa žiaden z nich neoboznámil s obsahom doručenky nahliadnutím do spisu. Odporca sa žiadneho z pojednávania nezúčastnil zo zdravotných dôvodov. Zastal názor, že výpoveď z nájmu bytu nebola M. V. doručená a práve táto skutočnosť je podľa neho argument odôvodňujúci povolenie obnovy konania. Zastal názor, že tým, že okresný súd nevykonal navrhované dokazovanie vypočutím M. V. na okolnosti či a kedy sa výpoveď z nájmu bytu dostala do jej dispozičnej sféry, prípadne nevykonal dokazovanie na posúdenie pravosti podpisu M. V. na doklade o doručení výpovede z nájmu bytu a bez ďalšieho návrh na obnovu konania zamietol, odňal navrhovateľovi právo na spravodlivý súdny proces.
Spoločnou podmienkou prípustnosti uplatnenia nových skutočností, rozhodnutí a dôkazov je, že navrhovateľ ich nemohol v pôvodnom konaní použiť bez svojej viny.
O nemožnosť ich použitia v pôvodnom konaní pôjde nielen vtedy, pokiaľ dôvodom tejto nemožnosti bola skutočnosť, že navrhovateľ o tomto dôkaze nevedel, ale i v tom prípade, že nepoznal údaje potrebné pre to, aby dôkaz mohol navrhnúť.
Ani jedna z týchto skutočností v danom prípade naplnená nebola, nakoľko pokiaľ i podpis M. V. na doručenke preukazujúcej prevzatie výpovede z nájmu bytu je iný ako jej podpis na iných písomnostiach nachádzajúcich sa v spise, túto skutočnosť bolo nutné namietať priamo v pôvodnom konaní. Nie je možné ustáliť, že by navrhovateľ o tomto dôkaze nevedel. Naopak ako vyplýva i z podaného odvolania, žiaden z účastníkov pôvodného konania sa len s obsahom doručenky nahliadnutím do spisu neoboznámil. To je zásadný rozdiel. Zákonom nie je daná povinnosť súdu dokazovať nesporné skutočnosti. Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Dokazujú sa len skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. V pôvodnom konaní pochybnosť o prevzatí výpovede nájmu z bytu M. V. tvrdená nebola. Bolo práve povinnosťou účastníkov oboznámiť sa s doručenkou o prevzatí výpovede z nájmu bytu M. V. a vzniesť námietky o jej pravosti už v pôvodnom konaní. Už v pôvodnom konaní totiž navrhovateľ vedel, že M. V. je analfabet, nevie čítať, ani písať, a teda už v pôvodnom konaní mohla, resp. vznikla dôvodná pochybnosť o pravosti jej podpisu na predmetnej doručenke.
Ani odvolací súd preto nepovažoval výsluch M. V. v predmetnom konaní za významný z hľadiska povolenia obnovy konania, nakoľko v sporovom konaní majú účastníci dôkaznú povinnosť, ktorá im vyplýva z ust. § 120 a nasl. O.s.p. a túto si musia splniť po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. do vyhlásenia uznesenia súdom o skončení dokazovania. To, že si účastníci nesplnili dôkaznú povinnosť v pôvodnom konaní, nemožno naprávať obnovou konania.
V nadväznosti na uvedené sa preto odvolací súd plne stotožnil s postupom okresného súdu a jeho rozhodnutie ako správne, podľa § 219 O.s.p., stotožniac sa i s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, potvrdil.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko túto si návrhom neuplatnil, ani nevyčíslil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .