Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-162-2013.pdf
PDF · 89.92 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/162/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408 Nikózia, Cyprus, zast. BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 713 066, v mene ktorej koná X.. J. M., konateľka, proti odporcovi: F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. č. XX, o zaplatenie 193,26 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie istiny 15,72 eur s úrokom z omeškania 8,50 % p.a. od 6.9. 2013 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným 10.9.2013 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 193,26 eur s úrokom z omeškania 8,50 % ročne od 6.9.2013 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že Všeobecná úverová banka a.s. Bratislava uzavrela dňa 31.1.2007 zmluvu k bežnému účtu odporcu, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Povolené prečerpanie bolo dohodnuté tým spôsobom, že banka bude realizovať platobné príkazy odporcu na prevod alebo výbery v hotovosti z účtu odporcu, a to aj vtedy ak nebude existovať odporcova pohľadávka voči veriteľovi z účtu odporcu, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech odporcovho účtu alebo vkladom v hotovosti. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky banka postúpila navrhovateľovi zmluvou zo dňa 14.8.2012 aj pohľadávku voči odporcovi spolu s jej príslušenstvom. Ku dňu 13.3.2013 zostal odporca dlhovať sumu 243,18 eur.
Odporcovi súd doručil návrh s prílohami, pričom odporca sa k návrhu nevyjadril. Na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, nedostavil sa, pričom svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky s tým, že súhlasí, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti odporcu, ako i právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý taktiež svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že súhlasil, aby sa pojednávalo bez jeho prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to predžalobnou výzvou z 13.3.2013, zmluvou o bežnom účte z 31.1.2007, prehľadom histórie transakcií na bežnom účte, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB a.s. pre depozitné produkty spolu s prílohami , zmluvou o postúpení pohľadávok z 14.8.2012, predžalobnými výzvami odporcovi, písomným vyjadrením navrhovateľa z 19.2.2014, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Dňa 31.1.2007 uzavrela Všeobecná úverová banka a.s. Bratislava a odporca zmluvu o bežnom účte a poskytovaný produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX možnosť zriadenia a používania produktov služieb flexiúčtu a v rámci nich i povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB a.s. a iných služieb. Nastavenie limitu prečerpania bolo definované ako povolené prečerpanie na účte, ktoré bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou. V zmysle Záverečných ustanovení
- písm. g/ je banka oprávnená po splnení ňou stanovených kritérií klientovi zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva prehľad jednotlivých operácií na účte, s uvedením dátumu operácie, popisu, zostatku na účte a iných údajov.
Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a navrhovateľom zo dňa 14.8.2012 došlo k postúpeniu okrem iných pohľadávok aj pohľadávka proti odporcovi /Spr 259/2013/. Podľa Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok je predmetný nárok uvedený pod položkou č. 2649, kde vyplýva výška žalovaného nároku 193,26 eur.
Predžalobnou výzvou z 13.3.2013 vyzývala spoločnosť CEE COLLECT Slovakia s.r.o so sídlom Bratislava, Gorkého č. 3 odporcu na zaplatenie sumy 243,18 eur, a to bezodkladne.
Súd vyzýval právneho zástupcu navrhovateľa pri určovaní termínu pojednávania na deň 27.2.2014 na podrobnú špecifikáciu z čoho pozostáva žalovaná pohľadávka 193,26 eur, kde v zmluve sú dohodnuté rôzne poplatky, ako za recykláciu, spracovanie exekúcie a podobne s tým, že je potrebné preukázať úkony, ktoré boli takto spoplatnené. Ďalej súd oznamoval navrhovateľovi, že bude posudzovať zmluvné dojednanie o nastavení limitu prečerpania, kde zmluva odkazuje na stanovenie kritérií stanovených bankou, súd bude posudzovať prijateľnosť zmluvných podmienok ohľadom poplatkov, preto bude potrebné vyjadriť sa k uvedenému.
Navrhovateľ na uvedenú výzvu súdu reagoval písomným podaním doručeným súdu 24.2. 2014. Uviedol, že v prehľade histórie transakcií k predmetnému účtu sú podrobne špecifikované položky kreditného charakteru, tieto sú označené písmenom „C“, ako aj položky debetného charakteru, ktoré sú označené písmenom „D“. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. pre depozitné produkty a Cenník, pričom majiteľ účtu podpisom zmluvy potvrdil, že sa s týmito dokumentami oboznámil a porozumel im. Poplatok za recykláciu je upravený vo všeobecných podmienkach, a to v čl. 6 bod 6.2 pod názvom „Tuzemský bezhotovostný styk“ v časti 6.2.15., kde sa konštatuje, že v prípade nedostatku voľných finančných prostriedkov na účte predložené platobné príkazy nie sú zúčtované a recyklujú v rozsahu počtu dní, ktoré banka stanoví, spravidla 5 pracovných dní. Pokiaľ v stanovenom počte dní nie je dostatok voľných finančných prostriedkov na účte, platba je automaticky odmietnutá zo spracovania a treba ju opätovne predložiť. Za recykláciu je potrebné predložiť poplatok podľa Cenníka, a to za každý deň recyklácie platby, vrátane jej zaradenia do súboru, okrem dňa, kedy bola vyradená platba z recyklácie. V časti 6.2.16 je upravená osobitná lehota na recyklácie konkrétnych platieb. Poplatok za spracovanie exekúcie vyplýva podľa Cenníka VÚB a.s. platobného od 1.12.2007, kde v čl. 22. Pod názvom Ostatné služby je upravené v časti 22.1, že poskytovanie správ o záležitostiach týkajúcich sa klienta súdu vrátane notára ako súdneho komisára na účely občianskeho súdneho konania, pre potreby súdneho exekútora, správcu a podobne. Odporca pritom uhradil dňa 26.4.2013 sumu 50,- eur, dňa 28.6.2013 sumu 30,- eur. Tieto úhrady boli podľa čl. 10 bodu 10.9. časti 10.9.8 všeobecných podmienok započítané na úrok 25% z čiastky 193,26 eur od 13.6.2012 do zaplatenia, a to vo výške 51,13 eur, základný úrok vo výške 13,15 eur a následne na istinu 15,72 eur. Istina bola pôvodne vyčíslená vo výške 193,26 eur a tak sa po započítaní ponížila na výšku 177,54 eur. V tejto časti navrhol konanie zastaviť. Z celkového prehľadu transakcií na účte vyplýva, že súčet kreditných položiek k 14.8.2012 predstavuje 34.498,23 eur a debetných položiek 34.691,49 eur, pričom rozdiel medzi týmito položkami bol 193,26 eur. Ďalej poukázal na to, že odporca bol viackrát pred podaním návrhu vyzývaný na zaplatenie tejto pohľadávky, k čomu predložil výzvy. Po komunikácii s odporcom mu navrhol navrhovateľ splátkový kalendár a doručil mu dohodu o splátkach dlhu v mesačných výškach po 48,- eur vždy k 28. dňu v mesiaci. Odporca však nezaslal podpísanú dohodu navrhovateľovi a od 14.11.2013 neuhradil žiadnu platbu. Vzhľadom k tomu, že odporca poukázal na účet pôvodného veriteľa sumu 30,- eur dňa 28.6.2013, považuje uvedené za čiastočné plnenie záväzku a s poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka i na uznanie zvyšku záväzku.
V danej veci je navrhovateľ právnickou osobou so sídlom v Cypruse, ide o spoločnosť zapísanú v príslušnom obchodnom registri a na území SR ju zastupuje advokátska kancelária so sídlom v Bratislava. Ide teda o vec s cudzím prvkom, preto sa súd zaoberal otázkou právomoci súdu a následne rozhodného práva. Predmetom konania je nárok zo zmluvy k bežnému účtu, ktorej súčasťou bolo aj dojednanie povoleného prečerpania peňažných prostriedkov, ktoré sa považuje za poskytnutie úveru. Odporcovi bol úver poskytnutý ako fyzickej osobe -nepodnikateľovi, veriteľom úveru bola banka, a to Všeobecná úverová banka a.s. so sídlom Bratislava. Z povahy tohto vzťahu vyplýva, že ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože odporca konal ako fyzická osoba nepodnikateľ a nie je preukázané, že by použil vyčerpané finančné prostriedky na podnikateľské účely. V zmysle čl. 15 ods. 1 písm. b, resp. c/ Nariadenia rady ES č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je daná právomoc súdu toho členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko /čl. 16 ods. 2 Nariadenia/, teda na území SR.
Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy 31.1.2007 je rozhodným právom v spotrebiteľskej zmluve právo štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa, teda odporcu /čl. 5 ods. 2,3 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.6.1980, tzv. Rímsky dohovor. Je teda zrejmé, že rozhodným právom v danej veci je právo SR.
Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Vzhľadom na čiastočnú dispozíciu navrhovateľa s návrhom súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. konanie čiastočne o zaplatenie 15,72 eur s úrokom z omeškania 8,50% od 6.9.2013 zastavil.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha plnenia zo zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu pôvodne uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou a.s. Bratislava, pričom išlo o zmluvu podľa § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, resp. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v časti dohodnutých produktov a služieb flexiúčtu. Navrhovateľ odvíja svoj nárok od dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré je v zmluve dojednané ako automaticky nastavené plnenie pri splnení kritérií stanovených bankou. V zmluve sa ďalej uvádza, že banka je oprávnená klientovi zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie a vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB a.s. pre depozitné produkty v čl. 4.10 je upravené povolené prečerpanie na bežných účtoch spotrebiteľov zriadených do 10.6.2010 a bližšie oprávnenia banky. Svojim charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver spotrebiteľovi, ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou. Kritériá banky špecifikované v zmluve sú upravené tak, že povolené prečerpanie sa nastaví až po splnení kritérií stanovených bankou. Súd zastáva názor, že takéto dojednanie povoleného prečerpania prostriedkov a tým poskytnutie úveru v zmysle § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka je neplatným dojednaním /§ 39 Občianskeho zákonníka/, pretože je neurčité /§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Zo zmluvy nevyplýva písomná dohoda účastníkov o povolení prečerpania prostriedkov v konkrétnej výške /§ 4 odst. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch/ , ani právo na zriadenie povoleného prečerpania a toto je poskytnuté z vôle banky až jednostranným konaním, nie sú vzájomne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere, výška úveru, výška zmluvného úroku, súvisiacich poplatkov a podobne. Nemožno hovoriť o individuálnych zmluvných dojednaní, pretože z čl. 4.10 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva jednoznačne len bankou vopred stanovené podmienky, za ktorých dôjde k zriadeniu povoleného prečerpania, banka je oprávnená jednostranne zvýšiť alebo znížiť toto prečerpanie a podobne. Okrem toho je takéto dojednanie neplatné /§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka/, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne, pretože všetky podmienky poskytnutého prečerpania určuje jednostranne banka bez vôle dlžníka a bez naplnenia písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy. Bez ohľadu na uvedené je zrejmé, že žalovanú sumu tvoria predovšetkým poplatky za recykláciu, poplatky za spracovanie exekúcie, pričom o ich platnom dojednaní navrhovateľ neposkytol súdu žiadny dôkaz. Vo VOP pre depozitné produkty v čl. 6.2.15. je upravené oprávnenie banky na poplatok za recykláciu platieb podľa Cenníka, pričom súd považuje takéto dojednanie v súvislosti so zmluvou o bežnom účte za neplatné. Odporca ako spotrebiteľ nemôže byť zaväzovaný k plneniu poplatku len za to, že nemá na účte dostatok finančných prostriedkov na realizáciu platobných príkazov,
za takto účtovaný poplatok nedostáva žiadnu protihodnotu od banky, ide o zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa, preto ho súd považuje za neplatné s poukazom na § 53 ods. 4 v spojitosti s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako neopodstatnený je nárok navrhovateľa na poplatok za poskytovanie správ - za spracovanie exekúcie podľa čl. 22.1 Cenníka vo výške 16,60 eur. Povinnosť banky oznamovať takéto údaje súdnemu exekútorovi vyplýva i z § 94 Exekučného poriadku, za splnenie tejto povinnosti nemôže byť odporca nijako spoplatňovaný. Dojednanie tohto poplatku sa v zmluve vôbec nenachádza, navrhovateľ odkazuje len na Cenník, pričom samotné uvedenie poplatku v Cenníku bez jeho individuálneho dojednania nezakladá právo veriteľa na takýto poplatok. Výška poplatku 16,60 eur len za poskytnutie informácie bankou tretiemu subjektu je neprimerané, odporca ako spotrebiteľ za takúto službu nedostáva žiadne protiplnenie, preto súd nemohol priznať nárok aj z tohto dôvodu. Uvedené platí aj o poplatku za upomienku a poplatku za vedenie konta flexiúčet, pričom za vedenie účtu a v rámci neho povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nemôže byť odporca spoplatňovaný jednak preto, že uvedený poplatok nebol zmluvne dojednaný a ďalej preto, že odporca nedostáva za tento poplatok žiadne plnenie. Z prehľadu transakcií na účte odporcu vyplýva, že žalovaná suma je tvorená aj „debetným úrokom - zinkasovaný“, pričom navrhovateľ nepreukázal o aký úrok, z akej istiny ide. Ako súd vysvetlil vyššie poskytnutie finančných prostriedkov v rámci zmluvy o bežnom účte ako povolené prečerpanie, považuje súd za neplatné zmluvné dojednanie, preto nemožno priznať z neplatného právneho úkonu ani žiadny úrok. Súd vyzýval navrhovateľa, aby preukázal aj existenciu úkonov, ktoré takýmto spôsobom „spoplatňoval“, teda napríklad informácia pre súdneho exekútora, recyklovanie, upomienky a podobne, pričom navrhovateľ na uvedené nereagoval. Navrhovateľovi by prináležal len nárok vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1,2 a § 457 Občianskeho zákonníka. Zo žalovanej pohľadávky však nie je vôbec zrejmé, že by odporca obdržal plnenie, ktoré by bol povinný navrhovateľovi vrátiť.
Súd ďalej poukazuje i na to, že pokiaľ odporca poskytol navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi dve platby, a to dňa 26.4.2013 v sume 50,- eur a dňa 28.6.2013 v sume 30,- eur, išlo o platby pred začatím konania a tieto započítal navrhovateľ na úrok 25% z čiastky 193,26 eur od 13.6.2012 do zaplatenia, resp. na „základný úrok vo výške 13,15 eur“. Navrhovateľ zmluvou o postúpení pohľadávky takéto príslušenstvo k istine ani nenadobudol, preto je otázne, či na takéto plnenie má nárok, i keď nebolo predmetom konania. Navrhovateľ čiastočné plnenie v sume 30,- eur považuje za uznanie zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Či takýmto konaním došlo k prerušeniu premlčacej doby nemá význam v danej veci, pretože navrhovateľ sa námietkou premlčania ani nebránil. Avšak aj pri uznaní záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka musí ísť o existujúci a platný dlh, pretože len vtedy nastávajú účinky uznania. Tak ako súd vysvetlil vyššie, považuje dlh navrhovateľa za neopodstatnený, súd z úradnej moci preskúmaval zákonnosť žalovaného nároku bez ohľadu na pasivitu odporcu v konaní, preto ani takéto čiastočné plnenie odporcu nemožno považovať za uznanie záväzku.
Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.
Navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania. V konaní však nebol úspešný, preto mu náhrada trov konania neprináleží. Úspešný odporca by mal právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., tento trovy konania neuplatnil, preto súd o jeho trovách nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo. Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.