Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13CoE-59-2013.pdf
PDF · 97.1 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/59/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: F. Z., a.s., V. XX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX zastúpený advokátom L.. U. V., Dr. X. N. XX, XXX XX V. proti povinnému: R. F., s.r.o., K. XX, XXX XX F. O. X., o vymoženie 1.476,52 eur s prísl. a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom L.. P. B., Exekútorský úrad, R. B. X,XXX 01 Rožňava, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.11.2012, č.k. 4Er/819/2010-14, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie tak, že zaväzuje oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi L.. P. B. trovy exekúcie vo výške 47,51 eura, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 15.11.2012, č.k. 4Er/819/2010-14 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. P. B. trovy exekúcie vo výške 46,31 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného a poverenia súdu zo dňa 15.12.2010 začal súdny exekútor exekúciu proti povinnému. Súdny exekútor predložil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného a žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 73,08 eur. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I mal súd za preukázané, že povinný bol dňa 22.9.2011 z obchodného registra ex offo vymazaný po rozhodnutí o zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka. Súd citoval § 19, § 103, § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný bol vymazaný z obchodného registra a stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, v zmysle § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil. Na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 46,31 eura zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ďalej súd uviedol, že trovy exekúcie pozostávajú z minimálnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) vo výške 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 5,40 eur (poštovné) a z DPH vo výške 20 % v sume 7,72 eura. Náhradu poštovného súd priznal súdnemu exekútorovi v sume 5,40 eur, t.j. 4 x 1,40 eur z dôvodu, že v exekútorskom spise sa nachádzajú štyri doručenku, ktoré preukazujú doručenie iba štyroch zásielok. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že exekútor žiadal priznať odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 13,28 eura za 105 minút vynaložených na
exekúciu, paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 vyhlášky vo výške 36,52 eur za 11 úkonov á 3,32 eur. Súd konštatoval, že konanie v tejto veci bolo začaté dňa 2.12.2010 a v zmysle aktuálnej právnej úpravy, t.j. po účinnosti vyhlášky č. 141/2008 Z.z. účinnej dňom 1.5.2008 nie je možné priznať odmenu vyčíslenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Touto vyhláškou bola stanovená výška minimálnej odmeny v sume 33,19 eur, a preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v tejto výške. Zároveň nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v paušálnej sume za zisťovanie účtu povinného prostredníctvom internetu, pretože nešlo o oficiálne zisťovanie majetkových pomerov povinného.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 73,08 eur.
Súdny exekútor v odvolaní uviedol, že uznesením súdu prvého stupňa bol porušený zákon. Súd nepriznal exekútorovi paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti s odôvodnením, že od novely vyhlášky je možné priznať exekútorovi len minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur. S týmto záverom súdu súdny exekútor nesúhlasil. Aktuálne znenie § 14 vyhlášky hovorí, že najnižšia odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti je 33,19 eur. Pritom § 15 vymenúva a stanovuje jednotlivé úkony exekučnej činnosti, za ktoré patrí exekútorovi náhrada za jeden úkony vo výške 3,32 eura. vychádzajúc z uvedených ustanovení vyhlášky mal súd priznať súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 vyhlášky 13,28 eur a podľa § 15 vyhlášky 36,52 eura ako aj ďalšie náležitosti vyplývajúce z § 196 Exekučného poriadku. Ďalej poukázal na nepriznanie náhrady za zisťovanie účtu povinného prostredníctvom internetu s odôvodnením, že nejde o oficiálne zisťovanie majetkových pomerov povinného. S týmto záverom súdu tiež nesúhlasil, nakoľko od roku 2012 banky poskytujú súčinnosť prostredníctvom internetu na základe uzatvorenej zmluvy so spoločnosťou oprávnenou poskytovať tieto služby, pričom táto činnosť sa vykonáva pod gesciou Ministerstva spravodlivosti SR. Uvedené informácie sa poskytujú cez zabezpečeného provaidera, ktorý spĺňa podmienky ochrany osobných údajov. Vychádzajúc z uvedeného súdny exekútor žiadal priznať odmenu vo výške 73,08 eur pozostávajúcu z odmeny podľa § 14 vyhlášky vo výške 13,28 eura, odmeny podľa § 15 vyhlášky vo výške 36,52 eur, z náhrady hotových výdavkov vo výške 11,10 eur a z DPH vo výške 12,28 eur.
Oprávnený zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie je sčasti dôvodné.
Predmetom tohto odvolacieho konania je posúdenie výšky priznanej náhrady trov exekúcie, ktorú namieta súdny exekútor.
Od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
V tomto prípade síce ide o odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, avšak o náhrade trov konania rozhodol sudca. Z tohto dôvodu odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa a vo veci rozhodol.
Predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 2.12.2010, kedy bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Podľa § 27a vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo po 30.apríli 2008, v zmysle § 27a vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa predpisov účinných po uvedenom dátume, t.j. v platnom znení.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky účinnej do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky účinnej do 30.4.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v platnom znení, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v platnom znení, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 25 vyhlášky v platnom znení, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
V odvolaní súdny exekútor nesúhlasil s tým, že mu súd nepriznal časovú odmenu vo výške 13,28 eur za úkony označené ako: vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 25 min, vypracovanie výzvy pre povinného v trvaní 20 min a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie v trvaní 60 min. Mal za to, že súd prvého stupňa mu túto (časovú) odmenu mal priznať podľa § 14 vyhlášky. Zároveň vyslovil názor, že § 15 vyhlášky vymenováva a stanovuje jednotlivé úkony exekučnej činnosti, za ktoré patrí súdnemu exekútorovi náhrada za jeden úkon vo výške 3,32 eur. Preto okrem odmeny vo výške 13,28 eur priznanej podľa § 14 vyhlášky mu mal súd priznať odmenu vo výške 36,52 eur podľa § 15 vyhlášky.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že vyhláška v znení účinnom do 30.apríla 2008 v prípade zastavenia exekúcie rozlišovala určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti dvojakým spôsobom: jednak podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, pričom základná hodinová sadzba bola 200 Sk (6,64 eura) za každú aj začatú hodinu /(§ 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 vyhlášky/ a jednak paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, kde paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti predstavovala 100 Sk /(§ 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 vyhlášky/. Teda časová odmena podľa tohto ustanovenia sa priznávala za čas vynaložený na exekúciu ako celok, na rozdiel od paušálnej odmeny, ktorá sa priznávala za každý úkon exekučnej činnosti.
S účinnosťou od 1.5.2008 bola vyhláška č. 288/1995 Z.z. novelizovaná (vyhláška č. 141/2008 Z.z.) s tým, že od uvedeného dátumu sa v prípade zastavenia exekúcie odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur, pričom paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti predstavuje 3,32 eur. Tieto úkony sú taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky.
Z uvedeného vyplýva, že podľa vyhlášky v platnom znení nie je možné súdnemu exekútorovi priznať odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, ale len odmenu určenú paušálnou sumou za jednotlivé ním vyúčtované úkony exekučnej činnosti uvedené v § 15 vyhlášky, a to minimálne vo výške 33,19 eur.
V danom prípade súdny exekútor v podanom odvolaní trval na priznaní časovej odmeny vo výške 13,28 eur za úkony v trvaní 1 hod 45 min, a to za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 25 min, vypracovanie výzvy pre povinného v trvaní 20 min a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie v trvaní 60 min.
Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že súdnemu exekútorovi nepatrí odmena vo výške 13,28 eur, ktorú si vyúčtoval podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Okrem toho, úkon označený ako vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie predstavuje úkon „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie„ v zmysle § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky; úkon označený ako vypracovanie výzvy pre povinného predstavuje úkon „každé ďalšie zisťovanie majetku povinného“ v zmysle § 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky a úkon spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie možno zahrnúť pod bežnú administratívnu činnosť súdneho exekútora, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou, ale nesmeruje k výkonu súdneho rozhodnutia. Ide teda o administratívny úkon, za ktorý je náhrada zahrnutá
v odmene súdneho exekútora (§ 25 vyhlášky). Preto sa odvolací súd s krátením časovej odmeny za uvedené úkony súdom prvého stupňa stotožnil.
Súdny exekútor v odvolaní namietal, že mu súd nepriznal odmenu podľa § 14 a 15 vyhlášky vo výške 36,52 eur za 11 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 8 x každé zisťovanie účtu povinného a 2 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného).
Z exekútorského spisu zn. EX XXX/XXXX odvolací súd zistil, že súdny exekútor vykonal tieto úkony exekučnej činnosti v zmysle § 15 vyhlášky: získanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 15.12.2010, vyhotovenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zo dňa 26.1.2011 Daňovému úradu, Správe katastra, Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Dopravný Inšpektorát, vyhotovenie výzvy na poskytnutie súčinnosti povinnému zo dňa 18.2.2011 a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.
Tieto úkony je potrebné považovať za úkony exekučnej činnosti, a to „získanie poverenia na vykonanie exekúcie“ podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“ podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky, „každé zisťovanie účtu povinného“ podľa § 15 ods. 1 písm. i) vyhlášky a 3 x „každé ďalšie zisťovanie majetku povinného“ podľa § 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky. Nakoľko paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur, súdnemu exekútorovi by za uvedené úkony patrila odmena vo výške 19,92 eur. Keďže však minimálna odmena súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie podľa § 14 vyhlášky predstavuje sumu 33,19 eura, súdny exekútor má nárok na uvedenú sumu. V tejto výške mu ju aj súd prvého stupňa priznal a odvolací súd s týmto vyúčtovaním súhlasil.
Súdny exekútor si okrem odmeny uplatnil aj náhradu hotových výdavkov, a to poštovného vo výške 10,40 eur a náhradu za bankovú informáciu cez F. vo výške 0,70 eur. Súd prvého stupňa však súdnemu exekútorovi priznal náhradu poštovného vo výške 5,40 eur a sumu 0,70 eur mu nepriznal, s čím súdny exekútor nesúhlasil a trval na priznaní ním vyúčtovanej sumy.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Odvolací súd po preskúmaní exekútorského spisu zn. W. zistil, že súdny exekútor doručoval prostredníctvom poštového podniku len štyri zásielky, a to žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 3.12.2010 Okresnému súdu Spišská Nová Ves, žiadosť o poskytnutia súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zo dňa 26.1.2011 Daňovému úradu v Spišskej Novej Vsi a Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 17.2.2011 oprávnenému a povinnému. Celkovo tak vynaložil poštové výdavky v sume 6,40 eur (4 x 1,60 eur). V ostatnej časti súdnemu exekútorovi poštovné odvolací súd nepriznal.
Čo sa týka vyúčtovanej sumy 0,70 eur titulom náhrady za zisťovanie účtu povinného prostredníctvom internetu, odvolací súd sa stotožňuje s nepriznaním tejto sumy súdnemu exekútorovi z dôvodu, že v exekútorskom spise zn. W. sa nenachádza žiaden listinný dôkaz o tomto zisťovaní.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Celkovo teda trovy súdneho exekútora predstavujú sumu 47,51 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eura, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 6,40 eur (poštovné) a z 20 % dane z pridanej hodnoty podľa § 196 Exekučného poriadku vo výške 7,92 eur (20 % zo sumy 39,59 eura).
Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie v zmysle § 220 O.s.p. zmenil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p. a oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko hoci bol oprávnený v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.