Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32Cb-65-2012.pdf
PDF · 142.53 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/65/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: X. O., trvale bytom Strážovská 6, 974 11 Banská Bystrica, nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, zast. AKSK, s.r.o., Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711 v mene ktorej koná JUDr. Martin Dolník, advokát a konateľ spoločnosti, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 o zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bankovej asociácie, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava vydaný dňa 10.02.2012 pod sp. zn. II/2010 - 5893 v celom rozsahu.
Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bankovej asociácie, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava vydaný dňa 13.02.2012 pod sp. zn. II/2010 - 5935 v celom rozsahu.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 663,- EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 606,25 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Tatra banka, a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 21.03.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2012 domáhal voči žalovanému zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu bankovej asociácie, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava vydaného dňa 10.02.2012 pod sp. zn. II/2010 - 5893 v celom rozsahu ako aj zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu bankovej asociácie, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava vydaného dňa 13.02.2012 pod sp. zn. II/2010 - 5935 taktiež v celom rozsahu. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že dňa 10.2.2012 vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo
občianskoprávnych vzťahov, so sídlom: Rajská 15/A, 811 08 Bratislava I, v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Beatou Šottníkovou, rozhodcovský rozsudok, so sp. zn.: II/2010-5893, ktorým bola Navrhovateľovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného), spoločne a nerozdielne so žalovaným v druhom rade a žalovaným v treťom rade uložená povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť Odporcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) sumu vo výške 9.868,93 EUR, úroky z omeškania vo výške 9% p. a. zo sumy 8.050,34 EUR od 14.09.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 935,14 EUR (ďalej aj ako len „Rozhodcovský rozsudok so sp. zn.: II/2010-5893“). Rozhodcovský rozsudok so sp. zn.: II/2010-5893 bol žalobcovi doručený dňa 23.2.2012, a to napriek tomu, že Navrhovateľovi bol poskytnutý úver len vo výške 4.979,08 EUR.
Dňa 13.2.2012 vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, so sídlom: Rajská 15/A, 811 08 Bratislava I, v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Beatou Šottníkovou, rozhodcovský rozsudok, so sp. zn.: II/2010-5925, ktorým bola Navrhovateľovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného), spoločne a nerozdielne so žalovaným v druhom rade uložená povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť Odporcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) sumu vo výške 6.655,54 EUR, úroky z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 5.424,58 EUR od 14.09.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 798,62 EUR (ďalej aj ako len „Rozhodcovský rozsudok so sp. zn.: II/2010-5925“). Rozhodcovský rozsudok so sp. zn.: II/2010-5925 bol žalobcovi doručený dňa 23.2.2012 a to napriek tomu, že Navrhovateľovi bol poskytnutý úver len vo výške 3.319,39 EUR.
Žalobca v žalobnom návrhu poukazuje na ustanovenie § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako len „ZoRK“): „Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ust. § 40 ods. 2 ZoRK: „Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.“
Podľa ust. § 41 ods. 1 ZoRK: „Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.“
Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK: „Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.“
Podľa ust. § 4 ods. 2 ZoRK: „Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.“
Podľa ust. § 4 ods. 3 ZoRK: „Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.“
Z vyššie uvedených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienok aj podmienku písomnej formy. V zmysle ustanovenia § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente popísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Zmluvnými stranami však podľa názoru žalobcu nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma rozhodcovskej doložky je však zachovaná, iba ak je táto obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Žalobca má za to a potvrdzuje to podľa jeho právneho názoru aj judikatúra NS SR v Uznesení so sp. zn. 2 Cdo 245/2010, že na základe čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj ako len „VOP“), ktoré neboli zmluvnými stranami podpísané a zároveň neodkazujú na konkrétny zmluvný vzťah formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola.
Ako vyplýva z obsahu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 a zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 a z pripojených VOP nie je zrejmé, že by tieto spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných obchodných podmienok obidvoma sporovými stranami, čím by platne založili rozhodcovskú doložku.
Podľa žalobcu písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004, uzatvorenej medzi Navrhovateľom a právnym predchodcom Odporcu nie je splnená. Predmetné zmluvy o splátkových úveroch a VOP neboli ani len technicky spojené avšak v zmysle judikatúry, ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VOP.
Žalobca poukazuje na to, že štandardná rozhodcovská doložka sa uvádza priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzatvára osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci ani táto podmienka nebola dodržaná s poukazom na ustanovenie § 4 ZoRK.
Zároveň žalobca dáva do pozornosti, že predmetnými rozhodcovskými rozsudkami boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, nakoľko nie je možné, aby Navrhovateľ bol povinný zaplatiť Odporcovi sumu, ktorá je viac ako dvojnásobkom sumy, ktorá bola Navrhovateľovi ako dlžníkovi poskytnutá. Ide tu teda o značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami Navrhovateľa ako spotrebiteľa a osoby, ktorá mu poskytovala úvery popísané vyššie.
Žalobca sa predmetnou žalobou domáha, aby súd na základe vyššie uvedených skutočností Rozhodcovský rozsudok so sp. zn.: II/2010-5893 a Rozhodcovský rozsudok so sp. zn.: II/2010-5925 z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) a c) a j) zákona o rozhodcovskom konaní, t. j. preto, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania a zároveň jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, zrušil.
K žalobnému návrhu sa písomným podaním zo dňa 13.03.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.03.2013 vyjadril žalovaný.
Uviedol, že žalobca svoje tvrdenia uvedené v podanej žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal a nie je daný dôvod na zrušenie Rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 10.02.2012 pod sp. zn. II/2010
- 5893 a tiež nie je daný dôvod na zrušenie Rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 13.02.2012 pod sp. zn. II/2010 - 5935 v celom rozsahu. Žalovaný má za preukázané, že dňa 05.11.2004 uzatvoril žalobca Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX so Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako právnym predchodcom žalovaného. Navrhovateľ v článku V bod 2 Zmlúv vyhlásil, že sa oboznámil okrem iného so Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a. s., ktoré sa stali súčasťou Zmluvy. Právny predchodca odporcu si v zmysle ustanovenia § 93b odsek 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pri uzatváraní rozhodcovskej doložky plnil svoju povinnosť a navrhovateľovi najneskôr pri uzatváraní dokumentácie predložil návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s. r. o. ako postupníkom zo dňa 22.10.2008 sa stal žalovaný veriteľom pohľadávok zo zmlúv, ich príslušenstva ako aj všetkých práv s nimi spojených. Navrhovateľovi bolo postúpenie pohľadávok oznámené listom zo dňa 28.10.2008.
Platnosťou rozhodcovských zmlúv sa primárne zaoberal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie podľa ktorého „ v zmysle § 3 zákona o rozhodcovskom konaní je rozhodcovská zmluva dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Obsahom rozhodcovskej doložky dojednanej medzi účastníkmi Zmluvy bez pochybností je, že spory zo Zmluvy sa majú riešiť v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V zmysle § 4 zákona o rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Bez ohľadu na to, či bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v samotnom texte Zmluvy alebo v obchodných podmienkach, ktoré boli inkorporované do predmetného zmluvného vzťahu, bol súhlas so znením rozhodcovskej doložky vyjadrený písomne, a to podpisom dokumentu, ktorým bolo písomné vyhotovenie Zmluvy. Rozhodujúcim kritériom pre platnú inkorporáciu obchodných podmienok je platná (určitá a zrozumiteľná) inkorporačná doložka, v ktorej je vyjadrené, že zmluvné strany sa riadia tiež obchodnými podmienkami a zároveň aj skutočnosť, že druhá zmluvná strana mala možnosť sa s nimi oboznámiť. Rozhodcovský súd má za to, že Zmluva obsahuje platnú inkorporačnú doložku a zároveň žalovaní sa mali možnosť oboznámiť s obchodnými podmienkami, ktoré boli zverejnené v obchodných priestoroch, ako aj na webovom sídle banky. Rozhodcovskú zmluvu možno uzatvoriť dvomi spôsobmi, a to ako samostatnú rozhodcovskú zmluvu alebo ako rozhodcovskú doložku v rámci občianskoprávneho a obchodnoprávneho vzťahu, pričom v oboch prípadoch musí byť dodržaná zákonná požiadavka písomnej formy.
Čo sa týka nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu, na tomto mieste žalovaný uvádza, že žalobca bol povinný v prípade, ak mal za to, že nie je daná právomoc Rozhodcovského súdu, podať námietku nedostatku právomoci. Táto povinnosť mu vyplýva z článku 14 odsek 2 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, podľa ktorého „účastník rozhodcovského konania je povinný uplatniť námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť alebo zánik rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, výnimkou je námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa zakladá na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ktorú je účastník rozhodcovského konania oprávnený uplatniť až do skončenia prvého ústneho pojednávania, ak je nariadené alebo do vydania rozhodcovského rozsudku pri písomnom konaní.“ Tu poukazuje na skutočnosť, že žalobca zásielky z Rozhodcovského súdu s výzvou na doručenie žalobnej odpovede v jednotlivých konaniach prevzal dňa 06.04.2011 a dňa 21.05.2011. Rozhodcovský súd však žalobnú odpoveď ani v jednom prípade od žalobcu neobdržal. V priebehu celého rozhodcovského konania žalobca nenamietal nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu.
Rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom, nezmluvnom dokumente.
Dohoda o ručení bola podpísaná dňa 28.10.2005 a Zmluva o splátkovom úvere dňa 28.10.2005. V čase podpísania zmluvy sa na účastníkov zmluvy vzťahovali ustanovenia § 261 odsek 3 písmena d) Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. V dôsledku právnej úpravy platnej v čase podpísania zmluvy, týkajúcej sa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, sa na účastníkov zmluvy o splátkovom úvere nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f odsek 3 Občianskeho zákonníka, pričom novelizovaným ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008.
Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že je povinný zaplatiť žalovanému sumu, ktorá je viac ako dvojnásobok sumy, ktorá bola žalobcovi ako dlžníkovi poskytnutá predchodcom žalovaného, tu žalovaný uvádza, že všetky podmienky týkajúce sa predmetných zmlúv boli dojednané v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca svoj súhlas vyjadril vlastnoručným podpisom Zmluvách, ktoré so Slovenskou sporiteľňou uzatvoril.
Žalovaný nesúhlasí s podaným žalobným návrhom, nakoľko má za to, že nie sú naplnené zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 odsek 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní a navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Všeobecný súd vo veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi: Žalobným návrhom zo dňa 21.03.2012, Rozhodcovským rozsudkom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/ A v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov zo dňa sp. zn. II/2010 - 5925 zo dňa 13.10.2012, Rozhodcovským rozsudkom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov zo dňa sp. zn. II/2010 - 5893 zo dňa 10.02.2012, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 254/2010 zo dňa 30.11.2011, uznesením 32 Cb 65/2012 - 45 zo dňa 07.08.2012, písomným vyjadrením žalovaného k žalobnému návrhu zo dňa 13.03.2013, ako aj celým Rozhodcovským spisom a zistil tento skutkový stav:
Súd preskúmaním žalobného návrhu konštatuje, že žalobca (v konaní pred všeobecným súdom v procesnom postavení žalovaného) sa žalobou podanou na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 28.10.2010 domáhal voči žalovanému ( v konaní pred všeobecným súdom v procesnom postavení žalobcu) zaplatenia istiny sumy vo výške 6.655,54 EUR, úrokov z omeškania vo výške 9% p. a. zo sumy 5.424,58 EUR od 14.09.2010 do zaplatenia a to spoločne a nerozdielne so žalovaným v II. rade - Ľ. F., RČ: XXXXXX/XXXX, pobyt MsÚ Banská Bystrica, ako aj náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 798,62 EUR, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku (konanie vedené pred Rozhodcovským súdom pod sp. zn. II/2010 - 5925).
Žalobou doručenou na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 28.10.2010 sa žalobca domáhal voči žalovanému (v konaní pred všeobecným súdom v procesnom postavení žalobcu) zaplatenia istiny sumy vo výške 9.868,93 EUR, úrokov z omeškania vo výške 9% p. a. zo sumy 8.050,34 EUR od 14.09.2010 do zaplatenia, a to spoločne a nerozdielne so žalovaným v II. rade - Ľ. F., RČ: XXXXXX/XXXX, pobyt MsÚ Banská Bystrica a žalovaným v III. Rade M. P., RČ: XXXXXX/XXXX, bytom Sitnianska 6594/2, Banská Bystrica ako aj náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 935,14 EUR, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. (konanie vedené pred Rozhodcovským súdom pod sp. zn. II/2010 - 5893).
Z predložených listín Rozhodcovského súdu, rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2010 - 5925 zo dňa 13.02.2012 ako aj ostatných priložených listinných dôkazov je nesporné, že žalobca - v konaní pred rozhodcovským súdom v procesnom postavení žalovaný v I. rade, ako aj žalovaný v II. rade dňa 05.11.2004 uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a. s. poskytla žalovanému v I. rade úver v celkovej výške 3.319,39 EUR s lehotou splatnosti 20.11.2012 pri poskytnutí úrokovej sadzby vo výške 11,80 % p.a.. Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sa v Zmluve zaviazali úver splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 55,50 EUR. Súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaní v rozhodcovskom konaní boli podľa vyjadrenia žalobcu s plnením svojich záväzkov v omeškaní. Žalobca preto vyhlásil listom zo dňa 30.08.2010 mimoriadnu splatnosť úveru a požadoval splatenie pohľadávky zo Zmluvy v lehote určenej v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalovaný v I. rade ani žalovaný v II. rade do podania návrhu na Rozhodcovský súd pohľadávku neuhradili. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania v zmysle § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania.
Podľa rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi SLSP a žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade vo forme rozhodcovskej doložky v článku 18 VOP sa právny predchodca žalobcu v rozhodcovskom konaní a žalovaní dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri bankových produktoch a/alebo v súvislosti s nimi, ďalej spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty a/alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Identická situácia nastala medzi účastníkmi sporových strán aj v konaní vedenom pred Rozhodcovským súdom, rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2010 - 5893 zo dňa 10.02.2012. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.10.2010 podanou na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie domáhal voči žalovaným zaplatenia peňažných prostriedkov vo výške 9.868,93 EUR, úrokov z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 8.050,34 EUR od 14.09.2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov rozhodcovského konania vrátane trov právneho zastúpenia. SLSP dňa 05.11.2004 a žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej bol žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade poskytnutý úver v celkovej výške 4.979,08 EUR s lehotou splatnosti 20.11.2012 pri úrokovej sadzbe dohodnutej ku dňu uzatvorenia Zmluvy vo výške 11,80% p.a.. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 82,58 EUR. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. SLSP ďalej podľa tvrdenia SLSP zatvorila dňa 05.11.2004 so žalovaným v III. rade Dohodu o ručení, ktorou sa žalovaný v III. rade zaviazal, že uspokojí pohľadávky veriteľa zo Zmluvy, ako aj pohľadávky špecifikované v Dohode, pokiaľ dlžníci zo Zmluvy neuhradia tieto pohľadávky riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkom zo Zmluvy. Súčasťou Dohody sú aj VOP. Nakoľko žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade boli podľa vyjadrenia žalobcu pred rozhodcovským súdom s plnením svojich záväzkov zo Zmluvy v omeškaní, žalobca vyhlásil listom zo dňa 30.08.2010 mimoriadnu splatnosť úveru a požadoval splatenie pohľadávky zo Zmluvy v lehote, určenej v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalovaní do dňa podania žaloby na Rozhodcovský
súd pohľadávku neuhradili. Žalobca si uplatnil taktiež aj úrok z omeškania v zmysle § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania.
Žalobca súdu navrhuje, aby zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených v § 40 odsek 1 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení.
Podľa ust. 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Žalobca v žalobnom návrhu súdu navrhuje zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 1 odsek 3 Zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení.
Podľa § 1 odsek 3 Zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory:
a) o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
b) o osobnom stave,
c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
d) ktoré vznikajú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že Rozhodcovský rozsudok, či už sp. zn. II/2010 - 5893 zo dňa 10.02.2012 alebo Rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2010 - 5925 zo dňa 13.02.2012 bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Predmetom žalobných návrhov na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie je zaplatenie peňažných prostriedkov, úrokov z omeškania a náhrady trov rozhodcovského konania, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a preto sa nejedná o spory, na ktoré je možné aplikovať § 1 odsek 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení.
Žalobca žalobným návrhom zo dňa 21.03.2012 všeobecnému súdu ďalej navrhuje, aby zrušil rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu uvedeného v § 40 odsek 1 písm. d) Zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení, teda z dôvodu, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal.
Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK: „Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.“
Podľa ust. § 4 ods. 2 ZoRK: „Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.“
Podľa ust. § 4 ods. 3 ZoRK: „Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.“
V odôvodnení prejednávaných Rozhodcovských rozsudkoch je uvedené: „ Bez ohľadu na to, či bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v samotnom texte Zmluvy alebo v obchodných podmienkach, ktoré boli inkorporované do predmetného zmluvného vzťahu, bol súhlas so znením rozhodcovskej doložky vyjadrený písomne, a to podpisom dokumentu, ktorým bolo písomné vyhotovenie Zmluvy. Rozhodujúcimi kritériami pre platnú inkorporáciu obchodných podmienok je platná (určitá a zrozumiteľná) inkorporačná doložka, v ktorej je vyjadrené, že zmluvné vzťahy sa riadia tiež obchodnými podmienkami a zároveň skutočnosť, že druhá strana mala možnosť sa s nimi oboznámiť. Rozhodcovskému súdu je známe, že predmetné obchodné podmienky boli zverejnené v obchodných priestoroch ako aj na webovom sídle banky.“
Z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienok aj podmienku písomnej formy. V zmysle ustanovenia § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente popísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Zmluvnými stranami však podľa názoru súdu nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma rozhodcovskej doložky je však zachovaná, iba ak je táto obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.
Právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver, ktorý sa žalobca ako povinný zaviazal splácať v splátkach. Súd po preskúmaní Rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2010 - 5893 a Rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2010 - 5925 úverových zmlúv, úverových podmienok a VOP SLSP dospel k záveru, že VOP, ktoré sú súčasťou Úverovej zmluvy, obsahovali rozhodcovskú doložku, ktorá nebola so žalobcom osobitne vyjednaná. Pre tunajší súd nie je postačujúce odôvodnenie Rozhodcovského rozsudku v tom zmysle, že, „rozhodcovskému súdu je známe, že predmetné obchodné podmienky boli zverejnené v obchodných priestoroch ako aj na webovom sídle banky a že právomoc rozhodcovského súdu je daná.“ VOP SLSP neboli zmluvnými stranami podpísané, neodkazujú na konkrétny zmluvný vzťah a podmienka písomnej formy v danom prípade nebola dodržaná.
Tu sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu v tom smere, že ako vyplýva z obsahu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 a zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 a z pripojených VOP počas rozhodcovského konania, nie je zrejmé, že by tieto spĺňali náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, teda že by bolo došlo k podpísaniu uvedených VOP obidvomi sporovými stranami, čím by platne založili rozhodcovskú doložku. Predmetné zmluvy o splátkových úveroch a VOP neboli ani len technicky spojené, čím by aspoň vzbudzovali dojem „jedného dokumentu“, aj keď ani zo samotného technického spojenia VOP a zmlúv o splátkových úveroch nie je možné vyvodiť, že obsahujú prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a že súhlasia aj s VOP. Štandardná rozhodcovská doložka sa uvádza priamo v konkrétnej zmluve ako je článok alebo ustanovenie. Ak sa rozhodcovská zmluva uzatvára zmluvou osobitnou, musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V danom prípade táto podmienka dodržaná nebola s poukazom na § 4 zákona č. Zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení.
Ako vyplýva z obsahu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 a zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 a z pripojených VOP nie je zrejmé, že by tieto spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných obchodných podmienok obidvoma sporovými stranami, čím by platne založili rozhodcovskú doložku.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal podľa § 40 odsek 1 písm. d ) Zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení súd uvádza, že vyššie uvedená zásada rozhodcovského konania v prejednávanej veci porušená bola.
Zároveň žalobca dáva do pozornosti, že predmetnými rozhodcovskými rozsudkami boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, nakoľko nie je možné, aby žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému sumu, ktorá je viac ako dvojnásobkom sumy, ktorá bola žalobcovi ako dlžníkovi poskytnutá. Ide tu teda o značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami žalobcu ako spotrebiteľa a osoby, ktorá mu poskytovala úvery popísané vyššie. K týmto tvrdeniam tunajší súd uvádza, že SLSP ako právny predchodca žalovaného úverové zmluvy dojednal v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktoré boli platné a účinné v čase podpísania zmlúv. Žalobca úverové zmluvy vlastnoručne podpísal, oboznámil sa s nimi a v prípade, že mal voči nim výhrady, bolo na ňom, aký ďalší postup zvolí vo vzťahu k banke.
Súd však zdôrazňuje, že žalobca vlastnoručne podpísal iba úverové zmluvy a nepodpísal VOP SLSP, ktoré netvorili ani len prílohu úverových zmúv a žalobca s týmito nikdy nebol oboznámený.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa podľa § 40 odsek 1 písm. j/ Zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení súd uvádza, že vyššie uvedená zásada rozhodcovského konania v prejednávanej veci porušená nebola, pretože súd nevzhliadol v konaní banky pri poskytovaní úveru žalobcovi porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z ak súd zruší rozhodcovský rozsudok podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
V prejednávanom prípade však súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 písm. d) Zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení.
Súd je názoru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázaním dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. d) Zákona č. 244/2002 Z. z.. Žalobca ako jeden z účastníkov rozhodcovského konania poprel platnosť Rozhodcovského rozsudku.
Vedľa požadovanej písomnej formy sa na rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, budú však vzťahovať všetky požiadavky kladené na právne úkony všeobecne a zmluvy zvlášť, preto je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská zmluva formulovaná určite a zrozumiteľne v súlade s ust. § 37 Občianskeho zákonníka, to znamená, aby spĺňala všetky náležitosti perfektnosti právneho úkonu stanoveného v tomto zákone.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Výška trov konania navrhovateľa pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 606,25 € podľa ust. § 11 ods. 1, ust. § 1 ods. 3 v spojení s ust. § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledujúce úkony právnej služby:
1.) 1 úkon PS - prevzatia a príprava zastúpenia vo výške 78,25 € (predmetom sporu je zrušenie rozhodcovského rozsudku t.j. podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo sporu a preto suma predstavuje 1/13 výpočtového základu vo výške 58,69 € + podľa ust. § 13 ods. 3 vyhlášky sumu zvýšenú o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny t.j. 19,56 €) + režijný paušál 7,63 € + 20% DPH,
2.) 1 úkon PS - vypracovanie písomného podania vo veci samej zo dňa 21.03.2012 vo výške 78,25 € (suma predstavuje 1/13 výpočtového základu vo výške 58,69 € podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) + podľa ust. § 13 ods. 3 vyhlášky sumu zvýšenú o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny t.j. 19,56 €) + režijný paušál 7,63 € + 20% DPH,
3.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní zo dňa 27.02.2014 vo výške 82,49 € (suma predstavuje 1/13 výpočtového základu vo výške 61,87 € podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) + podľa ust. § 13 ods. 3 vyhlášky sumu zvýšenú o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny t.j. 20,62 €) + režijný paušál 8,04 € + 20% DPH,
8.) z náhrady za stratu času, vyčíslenú v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č.655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, cestou na pojednávanie dňa 27.02.2014, celkom 4 hodiny cesty z Banskej Bystrice do Bratislavy a späť, t.j. 8 polhodín, celkovo 107,20 EUR + 20 % DPH,
10.) z náhrady cestovných výdavkov vyčíslených v zmysle zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách dňa 27.02.2014 vo výške 135,72 EUR z Banskej Bystrice do Bratislavy a späť(2x 210 km), ktorých vynaloženie právny zástupca navrhovateľa preukázal kópiami príslušných dokladov doložených do spisu + 20 % DPH.
Predmetom sporu bol návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov sp. zn. II/2010-5893 a sp. zn. II/2010-5925, preto podľa ust. §11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden právny úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Keďže predmetom sporu bolo zrušenie dvoch rozhodcovských rozsudkov patrí právnemu zástupcovi podľa ust. §13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvýšenej o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
Súd preto rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).