Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-270-2010.pdf
PDF · 78.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-8Er/270/2010
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnom konaní oprávneného: IMPA, Dolný Kubín, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kuzmányho 12, IČO: 35 684 046, zast. JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 47, proti povinnému: ARVA, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 58, IČO: 36 401 935, o vymoženie pohľadávky v sume 256,89 eura s príslušenstvom, trov základného konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný u h r a d i ť súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Konečnému trovy exekúcie vo výške 47,75 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 12.02.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie vo veci konajúceho súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného, ktorým žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že počas exekúcie bolo zistené, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.
V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora mal súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina oddiel: Sro, vložka číslo: 13215/L preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/342/2011-82 zo dňa 01.10.2012, bola obchodná spoločnosť ARVA, s.r.o. zrušená bez likvidácie postupom podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka a následne bola z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 24.01.2013 vymazaná.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka veta prvá, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie.
Pred zastavením exekúcie v prípade, keď povinný bol vymazaný z obchodného registra, je potrebné oboznámiť sa s dôvodmi pre ktoré bol zrušený. Ako je uvedené vyššie, povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. V danom prípade teda prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (Uznesenie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011).
Vzhľadom na preukázané skutočnosti a vyššie citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu vedenú voči povinnému na návrh oprávneného súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Konečným pod č. EX 633/2010 zastavil.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie, spolu s podnetom na zastavenie exekúcie súdny exekútor podaním zo dňa 11.02.2014 žiadal, aby súd zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré si uplatnil v sume 47,75 eura s tým, že v rámci trov si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 33,19 eura, náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné vo výške 6,60 eura a z odmeny a náhrady si uplatnil DPH vo výške 20%.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške hradí trovy.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, uložil nahradiť trovy exekúcie ktoré vznikli súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Konečnému oprávnenému.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v platnom znení (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura.
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie obsiahnutej v podaní súdneho exekútora zo dňa 24.04.2012 a priznal mu odmenu v ním účtovanom rozsahu, t.j. odmenu na dolnej hranici postupom podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eura a náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné v sume 6,60 eura. Z odmeny a náhrady poštovného, priznaných spolu v sume 39,79 eura, súd priznal exekútorovi náhradu DPH v rozsahu 20 %, t.j. vo výške aktuálnej v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko výška DPH s účinnosťou od 01.01.2011 bola stanovená zákonom č. 490/2010 Z. z. na 20%, čo činí 7,96 eura. Súd pri rozhodovaní o náhrade DPH postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku sa vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012 podľa názoru súdu niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to aktuálne upravuje § 196 Exekučného poriadku.
Celkové trovy exekúcie vo výške 47,75 eura je oprávnený v tomto exekučnom konaní povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Konečnému tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní
od jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín .
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).