Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-407-2013.pdf
PDF · 95.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/407/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Košice, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Košice, Garbiarska 5, proti odporkyni: N. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z., M. XXX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Bc. Hedvigou Mázikovou, súdnou tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Revúca, o zaplatenie 55,55 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 55,55 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 55,55 eura od 19.02.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 64,52 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 48,02 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Petra Frajta, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Košice, Garbiarska 5, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania došlým na tunajší súd dňa 12.12.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 55,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 55,55 eura od 19.02.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že pri cestovaní dopravným prostriedkom (autobusom) navrhovateľa dňa 18.02.2011 na autobusovej linke č. 36 sa odporkyňa nepreukázala platným cestovným lístkom. Navrhovateľ (kontrolný pracovník) jej preto uložil povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 0,55 eura a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 55 eura, t.j. spolu 55,55 eura. Odporkyňa túto sumu napriek písomnej upomienke doteraz nezaplatila.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 6Ro/593/2011 - 14 dňa 17.05.2012. Pretože predmetný platobný rozkaz nebolo možné odporkyni doručiť do vlastných rúk, súd uvedený platobný rozkaz uznesením č. k. 6Ro/593/2011 - 55 zo dňa 22.03.2013 v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení zrušil.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporkyne, preto jej v zmysle ust. § 29 ods. 2 OSP ustanovil opatrovníčku.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 29 ods. 6 OSP, za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len „drobné spory“).
Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie, oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 20.02.2014 termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 27.02.2014, kedy verejne vyhlásil rozsudok v zmysle § 156 ods. 3 OSP.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP obsahom spisu, a to návrhom na začatie konania, Mestským prepravným poriadkom navrhovateľa a tarifou mestskej hromadnej dopravy v Košiciach, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok navrhovateľa zo dňa 18.02.2011, výzvou k úhrade pohľadávky zo dňa 23.02.2011.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Odporkyňa dňa 18.02.2011 o 8.15 hod., na linke č. 36, č. voza 3336, v Košiciach cestovala bez cestovného lístka. Odporkyni bola za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vyrubená povinnosť zaplatiť sankčnú úhradu 55 eur a cestovné 0,55 eura. Túto povinnosť si odporkyňa nesplnila.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Zákon o cestnej doprave), cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.
Podľa § 14 ods. 1 Zákona o cestnej doprave, tarifa upravuje sadzby základného cestovného, príplatkov a zliav z neho a ďalších úhrad spojených s prepravou cestujúcich, ich batožiny a domácich zvierat a s prepravou autobusových zásielok, ako aj podmienky, za ktorých sa sadzby uplatňujú. Tarifa obsahuje všetky úhrady, ktoré súvisia s podnikaním dopravcu.
Podľa § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa Tarify mestskej hromadnej dopravy v Košiciach, vydanej navrhovateľom, je výška úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka 55,- eura.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou má súd za to, že návrh na začatie konania je dôvodný. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa, pričom sa na výzvu osoby oprávnenej kontrolovať prepravné doklady nepreukázala platným prepravným dokladom tak, ako to bola povinná (§ 11 ods. 1 písm. d) Zákona o cestnej doprave). Súd preto návrhu vyhovel a zaviazal odporkyňu na zaplatenie cestovného vo výške 0,55 eura a sankčnej úhrady vo výške 55 eur, ktorú možno vyrubiť až do výšky stonásobku základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav podľa § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave.
Súd mal preukázané, že odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením cestovného a sankčnej úhrady, pretože nesplnila svoj záväzok riadne a včas v deň kontroly, t. j. 18.02.2011. Uplatnenie úroku z omeškania navrhovateľom z istiny 55,55 eura vo výške 9 % ročne od 19.02.2011 je v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou § 517 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, preto súd nároku navrhovateľa ohľadne uplatneného úroku z omeškania zo žalovanej a priznanej istiny (cestovného a sankčnej úhrady) taktiež vyhovel.
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 140 ods. 1 OSP každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 OSP, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 8 OSP vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 (ďalej aj „vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura.
Podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
Podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.
Podľa § 15 písm. a) cit. vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.
Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení).
O náhrade trov konania súd rozhodol na návrh navrhovateľa podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko návrhu na začatie konania bolo vyhovené v plnom rozsahu. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania v ním požadovanej výške 64,52 eura pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z
návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 48,02 eura (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia a 2. písomné podanie na súd vo veci samej (návrh na začatie konania) po 16,60 eura a 2 x režijný paušál á 7,41 eura).
Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa súd uložil odporkyni v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinná (odporkyňa) dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (navrhovateľ) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).