Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-81-2013.pdf
PDF · 93.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/81/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou vo veci starostlivosti o maloletú U. S., K.. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky I. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. XXXX a otca A. D., K.. XX.X.XXXX, O. W. XXX, t.č. Ú. K. B. B. Ž., v konaní o úpravu rodičovských práv takto
rozhodol:
I. Matke u k l a d á povinnosť na vyžiadanie otca poskytovať o maloletej U. S.K., K.. X.X.XXXX informácie o zdravotnom stave, študijných výsledkoch v predškolskom zariadení, v škole, o voľnočasových aktivitách jedenkrát mesačne písomne alebo telefonicky na náklady otca.
II. Matke u k l a d á povinnosť na vyžiadanie otca a na náklady otca doručiť mu fotografiu maloletej U. S., K.. X.X.XXXX jedenkrát do roka rozmerov 13 x 9 cm.
III. Súd z a m i e t a návrh otca na úpravu styku otca s maloletou U., K.. X.X.XXXX jedenkrát za 3 mesiace vo výkone trestu odňatia slobody.
IV. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 18.9.2013 navrhovateľ podal návrh. Žiadal:
1) aby ho matka maloletej U. S., K.. X.X.XXXX informovala o zdravotnom stave, aktivitách a školskom prospechu maloletej,
2) aby mu zaslala aktuálnu fotografiu rozmerov 13 x 9 cm maloletého dieťaťa jedenkrát za tri mesiace,
3) aby mu umožnila osobný styk s maloletou 1-krát za 3 mesiace vo výkone trestu odňatia slobody.
Uviedol, že v spoločnej domácnosti s matkou a dcérou žil do leta 2010. Od uvedeného obdobia matka odmieta s ním komunikovať a informovať ho o zdravotnom stave, aktivitách spoločnej dcéry.
Matka dňa 12.12.2013 na čl. 13 spisu uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť a neprejavoval doteraz záujem o maloleté dieťa. Nie je v záujme zdravého vývinu dieťaťa, aby otca navštevovalo vo výkone trestu odňatia slobody. Dieťa videlo otca v roku 2010 ako páchal trestný čin a nie je v záujme dieťaťa, aby mu bola spôsobená trauma pri kontakte s otcom. Nesúhlasila ani s povinnosťou informovať otca a zasielať mu fotografie, pretože má zato, že aj v budúcnosti bude páchať
trestné činy. Žiadala návrh zamietnuť. Na pojednávaní svoj prednes doplnila v tom zmysle, že otec sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví. Napadol matku maloletého dieťaťa, ťahal ju odzadu s nožom pod krkom. Prítomný bol krstný otec, ktorý ho motykou buchol po ruke a z toho dôvodu bol krstný otec trikrát bodnutý nožom od otca maloletého dieťaťa. Taktiež sa dopustil trestného činu vydierania voči matke maloletého dieťaťa. Matka išla na poštu pre materské dávky, zaviezol ju tam priateľ. Tam ju otec maloletej napadol, zmlátil, na schodoch ju kopal a trval na tom, aby sa vrátila. Ťahal ju po schodoch. Hneď ho vzali do väzby. V roku 2009 bolo určené výživné 50 € a ani to neplatil. Neplní si vyživovaciu povinnosť, preto nemá právo na rodičovské práva.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 2.12.2013 na čl. 12 spisu uviedol, že matka si nepamätá, že by si otec žiadal správy o zdravotnom stave, aktivitách dieťaťa. Vyjadrila sa, že mu ich nebude poskytovať. Za posledné dva roky poslal dcére dve pohľadnice. Výživné na dcéru neplatí, z tohto dôvodu matka poberá na maloletú náhradné výživné. Kolízny opatrovník podal matke komplexné poradenstvo v tom smere, že matka je povinná podávať otcovi správy o zdravotnom stave a celkovom vývine maloletej dcéry. Kolízny opatrovník neodporučil návštevy maloletej vo výkone trestu odňatia slobody. Prostredie nepovažoval za vhodné pre zdravý vývin dieťaťa. Rovnaké tvrdenia produkovala kolízna opatrovníčka i na pojednávaní. Mala zato, že otec má právo vedieť o zdravotnom stave dieťaťa, vývoji, výsledkoch, aké dosahuje, má právo poznať svoje dieťa z fotografie, avšak je nevhodné, aby osobný kontakt bol realizovaný vo výkone trestu odňatia slobody. Pokiaľ sa otec vráti z výkonu trestu odňatia slobody, má možnosť nadviazať kontakt s dieťaťom, pretože dieťa s ním nemá doteraz vytvorený žiadny kontakt.
Lustráciou živých sporov na čl. 11 spisu mal súd preukázané, že otec dieťaťa A. D., W. XXX je účastníkom konania vo veci 3T/99/2009 - prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, a to v procesnej pozícii obžalovaný, vo veci 2T/121/2009 - zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 Trestného zákona v procesnej pozícii obžalovaný, vo veci 3T/47/2010 - prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona v procesnej pozícii obžalovaný, spisová značka 3T/24/2011 - zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v procesnej pozícii obžalovaný, vo veci spisová značka 3T/68/2011 - zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v procesnej pozícii obžalovaný, spisová značka 3T/11/2012 - zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 Trestného zákona v procesnej pozícii obžalovaný.
Uvedenou lustráciou mal súd preukázané tvrdenie matky i kolíznej opatrovníčky, že otec maloletého dieťaťa je osobou, ktorá je trestne stíhaná a t.č. je odsúdená za závažné trestné činy. T.č. sa teda zdržiava vo výkone trestu odňatia slobody. V rámci trestného konania bolo preukázané, že jeho konanie je nebezpečné pre spoločnosť, pričom intenzita je veľmi vysoká, pretože dokázal ublížiť na zdraví aj matke maloletého dieťaťa, ďalšiemu príbuznému v prítomnosti maloletého dieťaťa, na výživu dieťaťa dobrovoľne neplatí a dopustil sa i zločinu vydierania. Vzhľadom k počtu trestnej činnosti a závažnosti trestnej činnosti súd po skutkovej stránke dospel k záveru o pravdivosti tvrdení matky a kolíznej opatrovníčky, že za týchto okolností a pri páchaní tejto trestnej činnosti nie je vhodný kontakt maloletého dieťaťa s osobou, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie takých závažných trestných činov. Samotné prostredie výkonu trestu odňatia slobody nie je vhodné pre maloleté dieťa. Skutočnosť, že sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nie je odňatím jeho rodičovských práv, pretože do tejto situácie sa dostal sám, svojou trestnou činnosťou. Do tejto situácie ho nedostala ani matka, ani maloleté dieťa. Je len na otcovi, aký spôsob života zvolí po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, či prehodnotí svoj život tak, aby bol zodpovednou osobou, ktorá si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a aby bol aj vzorom pre maloleté dieťa. V tomto štádiu nie je pozitívnym vzorom pre maloleté dieťa. Ide o negatívny vzor, ktorý by mohol negatívne vplývať na ďalší zdravý vývin dieťaťa. Nielenže nie je vhodné ani prostredie väznice na to, aby sa dieťa s otcom stretávalo, nie je vhodné ani to, aby dieťa v tomto štádiu malo vedomosť, že jeho otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, a to aj s poukazom na reakcie okolia, najmä rovesníkov maloletých, ktorí by nekriticky mohli maloleté dieťa z tohto dôvodu urážať, ponižovať, ubližovať s poukazom na tú skutočnosť, že jej otec je trestanec. V tomto štádiu nie je vhodné, aby sa dieťa stretávalo s otcom a naviac v uvedenom nevhodnom prostredí. Mohlo by to mať na dieťa celoživotné dôsledky negatívneho charakteru. Preto súd zamietol návrh v časti na povolenie úpravy styku s maloletým dieťaťom vo výkone trestu odňatia slobody.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže i bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Súd teda prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný v porovnaní so záujmom otca, ktorý je druhoradý. Prihliadol aj na vývinové potreby maloletého dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
V danom prípade nejde o bezdôvodné a zámerné neumožňovanie styku otca s maloletým dieťaťom. Ide o dôvodné a závažné okolnosti, s ktorými sa stotožnil aj súd, pre ktoré nie je možné, aby sa v tomto štádiu dieťa s otcom stýkalo a v takom prostredí, v akom sa otec nachádza. V nadväznosti na § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Ak sa otec vráti z výkonu trestu odňatia slobody a zmení svoj prístup k životu, nebude páchať trestnú činnosť, bude pre dieťa pozitívnym vzorom, nebude ohrozovať matku a dieťa, možno takéto rozhodnutie zmeniť a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom. V tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec má nielen práva, ale aj povinnosti a je povinný sa starať aj o plnenie povinností voči maloletému dieťaťu a nezameriavať sa len na svoje práva. V danom smere je zrejmé, že si neplnil a ani neplní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej, o čom svedčí aj trestné stíhanie za zanedbávanie povinnej výživy. Preto otec by mal prehodnotiť celkovo svoj postoj k životu, snažiť sa po návrate zamestnať tak, aby zabezpečil výživu a zdravý vývoj dieťaťa tak, ako iní otcovia a bol pre dieťa pozitívnym vzorom a nie negatívnym.
Z uvedených dôvodov návrh na styk otca s maloletou zamietol, a to aj v nadväznosti na § 38 ods. 2 Zákona o rodine, lebo mal zato, že je potrebné v záujme maloletého dieťaťa obmedziť otcovi výkon jeho rodičovských práv, pretože žije trvalo neusporiadaným spôsobom života, nezabezpečuje výchovu a výživu maloletého dieťaťa. V tomto konkrétnom prípade sa obmedzenie výkonu rodičovských práv týkalo len zamietnutia návrhu na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom počas výkonu trestu odňatia slobody.
Súd však poukazuje, a to adresne aj matke, aj otcovi, na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti, najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
Podľa § 39 ods. 1, 4 Zákona o rodine v takom prípade by rodičovské práva vykonával druhý rodič, pričom vyživovacia povinnosť by nezanikla.
V danom prípade nedošlo k zrušeniu rodičovských práv a povinností otca voči maloletému dieťaťu, okrem obmedzenia styku otca s dieťaťom vo výkone trestu odňatia slobody. Ku dňu rozhodovania preto súd musel vychádzať zo záveru, že za situácie, keď ani matka, ani kolízny opatrovník takýto návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv nepodali, súd musel vychádzať zo záveru, že všetky ostatné rodičovské práva a povinností voči maloletému dieťaťu otec má a nemožno mu ich uprieť.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa, pričom rodičovské práva a povinností podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine majú obidvaja rodičia. Pri výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 30 ods. 3 Zákona o rodine rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu otca o poskytovanie informácii a fotografie, avšak nie šikanóznym spôsobom tak, aby zneužíval svoje rodičovské práva na šikanovanie matky a dieťaťa. Preto nevyhovel návrhu, aby informácie a fotografie boli poskytované tak často, ako požadoval, lebo takéto časté požadovanie súd považoval za šikanózne. Okrem toho vzhľadom k ekonomickej situácii matky, ktorá je veľmi zlá, naviac s prihliadnutím na skutočnosť, že otec neplatí dobrovoľne výživné, potom sa súdu zdalo byť aj šikanózne a neprimerané určiť mu právo na poskytovanie informácii a fotografii na náklady matky. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že takéto právo má, ale ekonomickú ťarchu realizácie tohto práva nemôže prenášať na matku. Preto, pokiaľ bude chcieť informáciu od matky, doručí matke list so známkou, spätnou adresou, kde matka oznámi informáciu tak, ako je uložené v rozsudku, na náklady otca. Rovnako otec zaplatí náklady na vyhotovenie fotografie dieťaťa a jej doručenie do výkonu trestu odňatia slobody. Až následne má právo na splnenie rozsudkom stanovenej povinnosti matky.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Súd vypočul maloleté dieťa v neprítomnosti matky, v prítomnosti kolíznej opatrovníčky primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti. Dospel k záveru, že v tomto štádiu konania nie je medzi dieťaťom a otcom vytvorená citová väzba, ktorá by odlukou otca a dieťaťa mohla byť negovaná. Je len na otcovi, akú väzbu si s dieťaťom vytvorí po návrate. V tomto štádiu nehrozí žiadna ujma otcovi, pretože žiadnu väzbu s dieťaťom si nevytvoril a odlukou teda nemôže byť neexistujúca väzba medzi otcom a dieťaťom negovaná.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré sa týka starostlivosti o maloleté dieťa, kde konanie je možné začať i z úradnej moci (§ 146 ods. 1 písm. a OSP, § 81 ods. 1 OSP, § 176 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.