Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci navrhovateľky U. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na A. ulici č. XX zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Krivej ulici č. 23 proti povinnému A. H. nar. X.X.XXXX prihlásenému k trvalému pobytu v G. na A. ulici č. XX toho času bývajúceho v Z. č. XXX v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. - 87 zo dňa 23.4.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. - 117 zo dňa 12.10.2021 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. - 87 zo dňa 23.4.2021 určil, že A. H. je povinný prispievať na výživu navrhovateľky mesačným výživným v sume 100 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 19.10.2018. Dlžné výživné za obdobie od 19.10.2018 do 30.4.2021 v sume 2.950 Eur ho zaviazal zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Dopĺňacím rozsudkom č.k. - 117 zo dňa 12.10.2021 návrh na určenie výživného v prevyšujúcej časti zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka bola v čase rozhodovania študentkou strednej odbornej školy a pripravovala sa na svoje budúce povolanie. Povinný si svoju vyživovaciu povinnosti voči nej neplnil žiadnou formou. Mal preukázané, že povinný je samostatne zárobkovo činná osoba, podnikajúca pod obchodným menom A. H., miesto podnikania 040 11 G. - R., S. XXX/XX, L. XX XXX XXX. Podnikateľskú činnosť údajne nevykonáva, ale živnostenské oprávnenie zatiaľ nezrušil. V predchádzajúcom konaní súd prvej inštancie zistil, že v priebehu konania vykonával stavebné práce s denným príjmov 25 až 30 Eur, čo potvrdil Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Košiciach, na súdnom pojednávaní to následne poprel. Tvrdil, že v čase rozhodovania nemá okrem invalidného dôchodku iný príjem, štátne sociálne dávky nepoberá. Má priznanú invaliditu v rozsahu 45%, poberá invalidný dôchodok 130 Eur mesačne. Uviedol, že si intenzívne prácu hľadá, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Má ďalšie 3 vyživovacie povinnosti voči maloletým súrodencom navrhovateľky. Súd prvej inštancie pripomenul, že v predchádzajúcom konaní pre posúdenie výživného aplikoval ustanovenia § 63 zákona o rodine, z dôvodu pasivity povinného, ktorý napriek opakovaným výzvam súdu prvej inštancie svoje majetkové pomery nepreukázal. V tomto konaní povinný tvrdil, že podnikateľské aktivity nevykonáva, avšak živnostenské oprávnenie nezrušil ani neprerušil. Nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, štátne sociálne nepoberá. Uvedené okolnosti súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že povinný nevyvíja žiadnu aktivitu na to, aby upravil svoje majetkové pomery tak, aby bol schopný plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, z uvedeného dôvodu aplikoval zásadu potenciality

príjmu. Pri stanovení konkrétnej sumy výživného vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľky, ktoré vyčíslila v rozsahu nevyhnutných potrieb. Konštatoval, že suma 100 Eur, vzhľadom k veku a odôvodneným potrebám navrhovateľky, napĺňa len spotrebný charakter výživného. Dlžné výživné vypočítal na sumu 2.950 Eur, ktorú ho zaviazal zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, aby povinnému vznikol priestor na zabezpečenie potrebných prostriedkov. O trovách konania rozhodol podľa . Keďže sa navrhovateľka domáhala určenia výživného v sume 150 Eur mesačne a súd jej priznal výživné v sume 100 Eur mesačne, v prevyšujúcej časti dopĺňacím rozsudkom návrh zamietol.

3. Po vyhlásení rozsudku, ešte pred jeho písomným vyhotovením a doručením, podal proti nemu odvolanie povinný z dôvodu, že žiadal o výmenu sudkyne, ktorá je voči nemu zaujatá. Ona mu len napísala, že nie je dôvod na jej výmenu. Ďalej uviedol, že živnosť si založil na základe ústnej dohody s jedným podnikateľom, no po nejakej dobe z ich dohody vzišlo. Živnosť si na istý čas ponechal, pretože si hľadal prácu a väčšina zamestnávateľov vyžadovala živnostenské oprávnenie. Keďže dlhšiu dobu bol neúspešný, živnosť bola nakoniec zrušená. Požiadal o preverenie vkladných knižiek vedených na meno jeho svokry O. W. z dôvodu, že manželka už počas ich manželstva peniaze ukladala u nej. Zároveň aj peniaze z prenájmu pozemkov, ako aj zdedené peniaze. Nie je podľa neho možné, aby dôchodkyňa mala také vysoké zostatky na vkladných knižkách, keď jej príjem je iba z dôchodku. Poukázal na to, že on sa nemôže dostať do bytu, spoločné peniaze sú na vkladných knižkách vedených na svokrine meno, má nevysporiadaný rodinný dom v Rimavskej Sobote, z ktorého by mal dostať podiel a taktiež mali dostať ústny prísľub, že byt na H. ulici v G. im mal zostať s manželkou. Preto manželka robí všetko preto, aby ho vylúčila z majetku a všetko bolo iba jej.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola študentkou strednej školy a býva v spoločnej domácnosti s matkou a jej troma mladšími súrodencami. Povinný jej dlhodobo starostlivosť neposkytuje. Rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp. zn. bol pre násilné správanie sa k jej matke vylúčený z užívania bytu, v ktorom bývajú. Poukázala na to, že povinný v odvolaní tvrdí, že jeho obvinenie z týrania a požívania alkoholu je klamstvo, avšak právoplatné rozhodnutia súdov aj v trestnom konaní svedčia o opaku. Má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil aj schopnosti a možnosti povinného prispievať na jej výživu. Určené výživné je primerané jej potrebám a schopnostiam ako aj možnostiam povinného. Skutočnosť, že povinný nemá trvalé zamestnanie kvôli jeho záhaľčivému spôsobu života a nadmernému požívaniu alkoholu, nemôže byť na jej ujmu. Podľa jej názoru súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri určení výživného aplikoval zásadu potenciality príjmu v súlade s § 75 Zákona o rodine. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

5. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa , sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

8. Podľa , dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

9. Podľa , strana má právo z dôvodov uvedených v uplatniť námietku zaujatosti.

10. Podľa , v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa , námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

12. Podľa , na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

13. Podľa , ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

19. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s dopĺňacím rozsudkom ako aj s konaním, ktoré im predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľke. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

22. Odvolací súd sa najskôr zaoberal posúdením odvolacieho dôvodu povinného, že konajúca sudkyňa JUDr. Glezgo je voči nemu zaujatá a má podozrenie, že predmetnú vec si úmyselne vzala, aby mohla svojou zaujatosťou voči nemu ďalej pokračovať. Aj keď žiadal o jej výmenu, odpísala mu, že nie je dôvod na jej výmenu. Odvolací súd posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ust. , , v zmysle ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

23. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to: 1/ k veci, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia rozhodnutia vo veci alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom vzťahu (pozitívnom alebo negatívnom) k nim, alebo 3/ k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2/. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci, alebo taký osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

24. Odvolací súd konštatuje, že povinný v odvolacom konaní ani v konaní na súde prvej inštancie neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska relevantná pre vylúčenie sudkyne JUDr. Glezgo z prejednania a rozhodovania v posudzovanej veci. Nebolo preukázané ani namietané, že by konajúca sudkyňa mala akýkoľvek vzťah k účastníkom konania či k právnej zástupkyni navrhovateľky. Nebolo preukázané ani namietané, že by mala akýkoľvek záujem na určitom spôsobe skončenia rozhodnutia vo veci. Je potrebné zdôrazniť, že prideľovanie vecí na súde sa realizuje počítačovým systémom v zmysle platného rozvrhu práce na konkrétnom súde. Preto neobstojí námietka účastníka konania, že konkrétny sudca si môže vyberať konkrétnu vec, ktorá je podaná na súde. Odvolací súd preto konštatuje, že konajúca sudkyňa postupovala procesne správne a v súlade s ust. , keď na vznesenú námietku povinného neprihliadala a nepredložila ju nadriadenému súdu. O prípadných pochybeniach konajúcej sudkyne spočívajúcich v jej nesprávnom procesnom postupe alebo jej rozhodovacej činnosti rozhoduje odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Posúdením relevantných skutočností pre rozhodnutie o vylúčení sudkyne z prejednávania a rozhodovania vo veci odvolací súd uvádza, že v posudzovanej veci nerozhodovala vylúčená sudkyňa.

25. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, ďalej hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vzdelávania sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne odkazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vzdelávania. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady

a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

26. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka sa v čase rozhodovania súdu prvej inštancie pripravovala na budúce povolanie štúdiom na strednej odbornej škole obchodu a služieb Jána Boccatia v Košiciach, preto bola odkázaná svojou výživou na rodičov, a teda ich vyživovacia povinnosť k nej naďalej trvá. Navrhovateľka v konaní neprezentovala žiadne nadštandardné potreby, ktoré by vybočovali z rámca potrieb iných študentov stredoškolského štúdia, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Navyše je nutné konštatovať, že výživné určené sumou 100 Eur mesačne (t.j. 3,33 Eur denne) nezabezpečuje ani celkové náklady a všetky potreby plnoletej osoby a deklarované odôvodnené potreby navrhovateľky by odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu, avšak vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sú odôvodnené potreby dieťaťa limitované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča, súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne zohľadnil uvedené kritérium vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb navrhovateľky ako aj tú skutočnosť, že povinný má ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti (na mal. V., nar. XX.X.XXXX v sume 90 Eur mesačne, na mal. M., nar. XX.X.XXXX v sume 70 Eur mesačne a na mal. O., nar. XX.X.XXXX v sume 50 Eur mesačne). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje životné a pracovné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov, tieto sa týkali vyporiadania majetku patriaceho do BSM povinného s matkou navrhovateľky, a teda neboli predmetom tohto konania. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody tvorili obranu povinného už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal. Po správnom rozhodnutí o určení sumy výživného, súd prvej inštancie následne správne a zákonne rozhodol o dlžnom výživnom od podania návrhu, t.j. od 19.10.2018 do 30.4.2021, t.j. do konca mesiaca v ktorom rozhodol, ktorého splatnosť mu odložil do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, čím mu aj vzhľadom na jeho finančnú situáciu poskytol dostatočne dlhú lehotu na zabezpečenie dlžnej sumy. Odvolací súd poznamenáva, že povinný v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o jeho odvolaní, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa ust. ako vecne správny a podľa ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

27. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).