Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5C-22-2023.pdf
PDF · 88.05 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/22/2023
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne: I. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Š. B. Č.. X/X, XXX XX W., právne zastúpená MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: P. Y., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Š. B.T. Č.. X/ X, XXX XX W., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému P. Y., B.. XX.XX.XXXX aby sa nepribližoval k žalobkyni I. T., B..XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
II. Súd žalovaného p o u č u j e, že neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
III. Súd žalovaného p o u č u j e, že môže na príslušný súd proti I. T., B.. XX.XX.XXXX ako žalovanej podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v pomere 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.03.2023 doručila žalobkyňa Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) prostredníctvom právneho zástupcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
2. Žalobkyňa (ďalej aj „navrhovateľka“) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že sa so žalovaným spoznala v roku 2007 v čase keď mala len 16 rokov. V roku 2015 sa nasťahovala k žalovanému na jeho želanie a odvtedy s ním žije. Ich vzťah sa však len zhoršoval a nech sa žalobkyňa akokoľvek snažila žalovanému vyhovieť, ten si vždy našiel dôvod na hádky, pri ktorých sa neštítil použiť aj fyzické násilie. Žalobkyňa hocikedy dostávala bezdôvodne údery, mala aj podliatiny okolo očí alebo aj zlomený nos. Nikdy nešla na lekárske ošetrenie, pretože jej žalovaný nahovoril, že za jeho správanie sa k nej si môže sama, a to tým, že ho vyprovokovala.
3. Takto vyhrotené správanie žalovaného však eskalovalo v období od novembra 2021, kedy sa po jednej z mnohých hádok medzi nimi žalobkyňa zobudila s množstvom poranení, avšak do dnešného dňa si nie je istá čo sa udialo. Vzhľadom na bolesť v oblasti hrudníka, vyhľadala žalobkyňa lekársku pomoc a RTG vyšetrenie potvrdilo, že má narazené rebrá. Situácia bola najhoršia dňa 04.01.2023, vo večerných hodinách bola tak psychicky vyčerpaná až sa rozplakala a povedala, že už nevládze a končí. Reakciou žalovaného na celú situáciu bola otázka či chce žalobkyňa zomrieť, a zároveň žalovaný vytiahol zo stolíka v obývačke puzdro, v ktorom bola zbraň. Žalovaný túto zbraň vytiahol z puzdra a položil ju pred žalobkyňu so slovami, aby sa zastrelila, ale on odíde, aby nebol podozrivým z jej smrti. Žalobkyňa reagovala racionálne a snažila sa upokojiť nielen seba, ale aj žalovaného až nakoniec žalovaný zbraň odložil.
4. Žalobkyňa v návrhu doplnila, že nikdy nebola reálne zamestnaná, bola úplne finančne závislá od žalovaného, ktorý túto situáciu využíval vo svoj prospech a vedel, že keď bude žalobkyňu psychicky a fyzický týrať, tak pri ňom ostane lebo si myslel, že žalobkyňa nemá v živote inú možnosť len s ním ostať.
5. Žalobkyňa nebola zo strany žalovaného len pravidelne fyzicky napádaná, ale rovnako ju žalovaný aj slovne ponižoval, nadával jej, znevažoval ju ako ženu a osobu, pričom sa neštítil ju ani hocikedy opľuť. Približne v lete 2021 si pri návštevách na Slovensku syn žalovaného všimol zvláštne správanie žalobkyne a občas sa mu aj zdalo, že má známky fyzického útoku. Varoval ju pred svojím otcom - žalovaným, nakoľko aj matka syna žalovaného, bývalá manželka žalovaného bola psychicky a fyzicky týraná práve žalovaným. Od leta 2021 bol s ňou syn žalovaného v relatívne pravidelnom kontakte, a žalobkyňa mu občas povedala, čo sa u nich doma deje a že ju žalovaný fyzicky napáda. Syn žalovaného odmietol túto skutočnosť tolerovať, a rozhodol sa preto podať na vlastného otca trestné oznámenie pre týranie blízkej a zverenej osoby. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiari nad Hronom, odbor kriminálnej polície vyšetruje danú vec (ČVS: ORP-89/1-VYS-ZH-2023), pričom bolo aj vznesené obvinenie voči osobe žalovaného, a to pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, pričom v tejto veci bol Okresným súdom Žiar nad Hronom žalovaný aj vzatý do väzby, ale následne ho Krajský súd v Banskej Bystrici prepustil z väzby. Zároveň sa voči žalovanému vedie aj ďalšie trestné konanie za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami.
Žalobkyňa v návrhu zdôraznila, že o podaní tohto trestného oznámenia nevedela až do dňa 22.02.2023, keď ju kontaktovala polícia, bola vypočutá dňa 23.02.2023 na oddelení kriminálnej polície a domov už nešla, pretože jej to neodporúčala polícia. Bola ubytovaná v hoteli vo Zvolene, až kým nedošlo k zadržaniu žalovaného, t. č. býva v W.. Keď sa dozvedela, že žalovaný bol z väzby prepustený veľmi sa zľakla, stále sa bojí, a od tej doby vychádza z domu len v sprievode iných osôb, nakoľko sa bojí vyjsť na ulicu len preto, aby nestretla žalovaného, ktorý sa medzitým ubytoval vo svojom dome, ktorý sa nachádza hneď oproti domu, v ktorom býva. V súčasnej dobe preto často sleduje ulicu, či nie je žalovaný nablízku, pretože videla, že žalovaný stále chodí okolo domu, v ktorom býva, najmä po tme a používa baterku. Taktiež z toho domu, v ktorom sa žalovaný zdržiava si ju natáča z okna na mobil alebo ju fotí, čo videl aj jej švagor, ktorý ju sprevádzal, keď bola nahliadnuť do trestného spisu. Z uvedeného dôvodu trpí úzkosťou, problematickým prežívaním, pretože žalovaného vidí, ako otáča tvár do okna, doslova sa na ňu vyškiera neprirodzeným úsmevom, preto má strach či sa žalovaný nedostane k nej do bytu.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 332 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Uvedené neodkladné opatrenie je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
14. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h), CSP preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity, čo v konaní bolo jednoznačne osvedčené práve predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobkyne. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
15. Okresný súd má za osvedčené, že voči osobe žalovaného bolo vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby v zmysle § 208 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) a b) Trestného zákona uznesením zo dňa 24.02.2023, a to práve pre podozrenie z týrania žalobkyne. Rovnako má okresný súd za osvedčené, že sa voči žalovanému vedie aj ďalšie trestné konanie za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona.
16. Okresný súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a priloženými listinnými dôkazmi konštatuje, že v danom prípade existuje dôvodná obava, že žalovaný môže vo svojich fyzických a slovných atakoch na žalobkyňu pokračovať, a preto je nutný okamžitý zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia. Z predložených listinných dôkazov v danom prípade možno konštatovať, že u žalovaného existuje dôvodné podozrenie z násilia a ohrozovania telesnej a duševnej integrity žalobkyne. Je zrejmé, že správanie žalovaného voči žalobkyni je značne nepredvídateľné a násilného charakteru a existuje tu preto naliehavosť poskytnutia jej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia. Podľa názoru okresného súdu existuje dôvodné podozrenie, že žalovaný aj v dôsledku prebiehajúcich trestných konaní a s nimi súvisiacimi procesnými úkonmi orgánov činných v trestnom konaní môže mať zámer pokračovať vo svojich atakoch na žalobkyňu a situácia medzi nimi môže ďalej eskalovať.
17. Žalobkyňa dostatočne osvedčila nielen potrebu dočasne upraviť pomery strán sporu (dôvodnú obavu z násilného správania žalovaného), ale aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadením neodkladného opatrenia sa zabráni prípadným atakom žalovaného na žalobkyňu, ktoré vzhľadom na žalobkyňou opísané doterajšie správanie je dôvodne možné očakávať. Žalobkyňa podľa názoru súdu osvedčila, že zo strany žalovaného dochádza k takému správaniu sa, ktoré žalobkyňu ohrozuje.
18. Okresný súd je tiež názoru, že v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi a zásah do práv dotknutého žalovaného je primeraný žalobkyňou osvedčenému porušeniu jej práv a právom chránených záujmov. Povinnosťou uloženou žalovanému nariadeným neodkladným opatrením je žalobkyni poskytnutá ochrana proti
ohrozeniu jej duševnej a telesnej integrity v dostatočnom rozsahu. Súdu je z úradnej činnosti je známe, že prebieha trestné konanie, preto rozhodol tak, že pre účely trestného konania a v rozsahu zodpovedajúcom účelu tohto konania platí pre žalovaného výnimka zo zákazu priblíženia sa k žalobkyni z dôvodu, aby nebol ohrozený priebeh týchto konaní
19. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladného opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
20. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
21. Vyššie citované ustanovenie stanovuje postup okresného súdu v prípade, že navrhovateľovi neodkladného opatrenia neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej. V súlade s citovaným ustanovením preto okresný súd poučil žalovaného, t. j. tú stranu sporu, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť, že môže podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a tiež, že môže podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
22. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
23. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, na základe ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na úspech žalobkyne, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.