Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-39-2023.pdf
PDF · 106.09 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/39/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa Mgr. Jana Fandáková, LL.M, v právnej veci maloletého dieťaťa C. D., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X, D., toho času bytom u navrhovateľky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka C. I., nar. XX.XX.XXXX a zomr. 09.02.2023, a otec D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. L..X, D. L. E., toho času K. XX, D. L. E., o návrhu navrhovateľky E. I., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X, D. L. E., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Maloletý C. D., L.. XX.XX.XXXX, sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti E. I., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X, D. L. E., ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia a má právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. II. Určuje sa otcovi D. D., L.. XX.XX.XXXX, povinnosť platiť na výživu maloletého C. D., L.. XX.XX.XXXX, sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, do rúk Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves a to vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. III. Zrušujú sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 13P/101/2011 - 12 z 26.05.2011 a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 4P/176/2020 - 22 z 29. októbra 2020. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka E. I., L.. XX.XX.XXXX (ďalej len „navrhovateľka“ alebo „sestra maloletého“) sa návrhom doručeným súdu 14. februára 2023 domáhala, aby jej bol maloletý C. D., L.. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“) zverený do náhradnej osobnej starostlivosti a aby bol otec maloletého zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne do rúk Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves. 2. Svoj návrh odôvodnila s poukázaním na to, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13P/101/2011 z 26.05.2011, právoplatným 23.06.2011, zverený do osobnej starostlivosti matky C. I. narodenej XX.XX.XXXX (ďalej len „matka maloletého“) a otec maloletého D. D., narodený XX.XX.XXXX (ďalej len „otec maloletého“) bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 50,- eur. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4P/176/2020 z 29.10.2020, právoplatným 29.10.2020 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 50,- eur na sumu 100,- eur mesačne. Matka maloletého zomrela dňa 09.02.2023, pre náhle zdravotné problémy. Maloletý sa k nej do domácnosti, ktorú obýva spoločne s priateľom I. E., narodeným XX.XX.XXXX, nasťahoval po úmrtí matky. Je žiakom 9. ročníka Základnej školy B., D. L. E.. Ona pracuje ako pracovník pri plnení medu do fliaš, pracovnú zmluvu má na dobu neurčitú. Jej priateľ je zamestnaný ako CNC operátor v D. L. E. a pracovnú zmluvu má taktiež na dobu neurčitú. Jej priateľ, s ktorým spolu obýva
dvojizbový byt, je oboznámený a súhlasí s tým, aby bol jej brat - maloletý zverený do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Poukázala na to, že matkine úmrtie sa ich hlboko dotklo. Maloletý je v súčasnej starostlivosti v jej výhradnej osobnej starostlivosti. Je presvedčená, že je v najlepšom záujme a na prospech maloletého aby bol zverený do jej starostlivosti, nakoľko v súčasnosti nemá nikoho iného, kto by sa o neho adekvátne postaral, a na koho je zvyknutý. Otec maloletého je nezamestnaný, nežili v spoločnej domácnosti. Toho času je hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v B.. V minulosti bol asi osemkrát na protialkoholickom liečení v zariadení G. Y. S. G.. Maloletého nenavštevuje, ani sa s ním nijako nekontaktuje. Ich spoločný posledný kontakt bol pred troma rokmi. 3. Otec maloletého sa k návrhu vyjadril podaním z 08.03.2023. Vyjadril súhlas so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ale nesúhlasil s určením jeho vyživovacej povinnosti v sume 100,- eur mesačne. Poukázal na to, že toho času je nezamestnaný, bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v B.. Toho času je liečený v psychiatrickej ambulancii C.. Y.. Poberá nemocenskú dávku vo výške 14,- eur na deň. Už desať rokov býva v jednoizbovom byte v D.D. L. E., kde mesačne za nájom uhrádza sumu 250,- eur a za internet sumu 30,- eur. Navrhol, aby bol zaviazaný platiť minimálne zákonné výživné. Uviedol, že s maloletým je v sporadickom telefonickom kontakte. Maloletého nenavštevuje. 4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení z 28.02.2023 poukázal na to, že po smrti matky prevzala starostlivosť o maloletého navrhovateľka, bez ktorej starostlivosti by bol maloletý ohrozený na svojom živote a zdraví. Zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti je podľa jeho názoru v záujme maloletého a zároveň v súlade s voľou maloletého a preto odporučil návrhu navrhovateľky vyhovieť. Na uvedenom vyjadrení zotrval aj po vykonanom dokazovaní na pojednávaní konanom 31.03.2023, pričom navrhol, aby s ohľadom na zistené pomery, súd otca zaviazal minimálnou vyživovacou povinnosťou. 5. Prokurátor v záverečnom prednese uviedol, že neidentifikoval žiadne prekážky, ktoré by bránili návrhu vyhovieť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti jeho sestre je v jeho záujme. 6. Maloletý, ktorý sa bez predvolania dostavil na nariadené pojednávanie, vyjadril po vypočutí navrhovateľky svoj súhlas s tým, aby bol zverený do jej starostlivosti. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pripojenými spismi Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13P/101/2011 a sp. zn. 4P/176/2020, výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s názorom maloletého a zistil tento skutkový stav: 8. Z rodného listu maloletého a úmrtného listu matky súd zistil, že matkou maloletého bola C. I., L.. XX.XX.XXXX, ktorá dňa 09.02.2023 zomrela a otcom je D. D., L.. XX.XX.XXXX. 9. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovne zo 17.02.2023 vyplynulo, že otec bol naposledy a to v období od 01.08.2021 do 31.03.2022 zamestnaný v spoločnosti P. D., D..O..M.., W.: XXXXXXXX, so sídlom D. XX, D. L. E., pričom v mesiaci február 2023 mu bola vyplatená nemocenská dávka v sume 434,60 eur. 10. Z odpisu z Registra trestov Slovenskej republiky z 21.02.2023 mal súd za preukázané, že navrhovateľka nemá v uvedenom registri žiaden zápis. 11. Z odpovede na dožiadanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z 23.02.2023 súd zistil, že otec maloletého je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.04.2022 a jeho evidencia trvá, nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a nie je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok ani príspevkov. 12. Zo správy o povesti mesta Spišská Nová Ves z 27.02.2023 vyplynulo, že navrhovateľka má evidovaný trvalý pobyt na N. X E. D. L. E.. Na uvedenej adrese žije v dvojizbovom byte so svojím priateľom. Je zamestnaná a pracuje vo firme C., D..O..M.. D. L. E.. Spolunažívanie rodiny v mieste bydliska je bezproblémové. Doposiaľ neboli z ich strany na navrhovateľku podávané žiadne správy o povesti. 13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z 28.02.2023 súd nad rámec uvedených skutočností zistil, že matka maloletého po náhlych zdravotných problémoch, ktoré sa začali v decembri 2022, dňa 09.02.2023 zomrela, pričom navrhovateľka bola v stálom kontakte s ňou i s maloletým. V čase nemoci matky ako aj po jej úmrtí celkovú starostlivosť o maloletého zabezpečovala navrhovateľka. Vždy si boli a naďalej si aj sú veľmi blízky. Maloletý sa často zdržiaval v jej domácnosti. Taktiež sú v kontakte s bratom C. I., L.. XX.XX.XXXX, ktorý sa taktiež vyjadril, že súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do starostlivosti navrhovateľky, s ktorou sú si veľmi blízky a ktorá je s ním v stálom kontakte od malička. Dňa 23.02.2023 v čase sociálneho zisťovania navrhovateľka uviedla, že obýva spoločnú domácnosť s jej priateľom I. E., L.. XX.XX.XXXX. Po úmrtí matky sa k nim nasťahoval maloletý, ktorému uvoľnili jednu izbu. Je žiakom 9. ročníka základnej školy. Hrá basketbal za školu. V domácnosti bol prítomný aj priateľ navrhovateľky, ktorý vyjadril súhlas so zverením maloletého do
starostlivosti navrhovateľky, nakoľko sú na seba zvyknutý, keďže k nim chodieval pravidelne a sú si veľmi blízky. Otec maloletého je nezamestnaný a v čase sociálneho zisťovania uviedol, že bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v B., odkiaľ ho len teraz prepustili. Uviedol, že má dosť veľké psychické zdravotné problémy a nie je schopný sa o maloletého postarať. Preto súhlasí s jeho zverením do starostlivosti navrhovateľky. 14. Z potvrdenia o zárobku zo 06.03.2022 mal súd za preukázané, že otcova priemerná mesačná čistá mzda za obdobie 01/2022-03/2022 bola 554,- eur. 15. Z oznámenia Sociálnej poisťovne z 02.01.2023 súd zistil, že otcovi dňom 18.03.2023 uplynulo podporné obdobie a týmto dňom mu zanikol nárok na nemocenské. 16. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že pred smrťou ich mamky žila ona so svojím priateľom vo vlastnej domácnosti a jej matka s maloletým žili taktiež vo svojej vlastnej domácnosti. Od 23.01.2023, odkedy bola matka v nemocnici, žije maloletý s ňou a jej priateľom v ich spoločnej domácnosti. Žijú vo vlastnom byte s priateľom, ktorí majú v podielovom vlastníctve a na ktorí si vzali hypotéku hypotekárny úver. Nikdy nebola súdne trestaná. Pracuje vo firme C., D..O..M.., D. L. E., kde má pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a jej pracovná doba je od 06,00 hod. do 14,30 hod. Cez víkendy pracuje len výnimočne, keď je veľa práce a aj to len do 13,00 hod. Maloletý ju rešpektuje, nemá s ním žiadne výchovné problémy. Pravidelne navštevuje školu, ani tam s ním nie sú žiadne problémy. Jej priateľ je uzrozumený s tým, že maloletý bude zverený do jej starostlivosti. Ich vzájomný vzťah je veľmi dobrý, spolu sa aj učia, aj keď maloletý niečo potrebuje, ide za jej priateľom. Je zdravá, maloletý je taktiež zdravý, nemajú žiadne vážne zdravotné problémy. 17. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13P/101/2011 súd zistil, že rozsudkom č. k. 13P/101/2011 - 12 z 26. mája 2011, právoplatným 23. júna 2011, bol maloletý zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prospievať na jeho výživu sumou 50,- eur mesačne. 18. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/176/2020 súd zistil, že rozsudkom č. k. 4P/176/2020 - 20 z 29.10.2020, právoplatným 29.10.2020, bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého zo sumy 50,- eur na sumu 100,- eur mesačne. 19. Súd na zistený skutkový stav aplikoval tieto právne predpisy a vec takto posúdil: 20. Podľa § 44 ods. 1 a 2 zákona č. č. 36/2005 Z. z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. 21. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. 22. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. 23. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. 24. Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. 25. Podľa § 45 ods. 5 zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. 26. Podľa § 45 ods. 6 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. 27. Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. 28. Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. 29. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 30. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 31. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 32. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 33. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 34. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 35. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 36. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti jeho sestry, keďže v konaní bolo preukázané, že jeho matka zomrela a otec starostlivosť o maloletého nie je schopný aktuálne zabezpečovať. 37. V prípade posudzovania splnenia podmienok pre nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti je konajúci súd povinný vziať do úvahy len dve skutočnosti - záujem maloletého dieťaťa a to, či sa skutočne žiadny z rodičov nemôže alebo nechce o svoje dieťa starať (t. j. nevyhnutnosť náhradnej osobnej starostlivosti), pričom záver svedčiaci o tom, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa musí vychádzať zo starostlivého a spoľahlivého objasnenia týchto okolností v konaní. Súd akcentuje, že neschopnosť alebo neochota rodiča postarať sa o maloleté dieťa pritom musí byť pretrvávajúca (aktuálna) v čase rozhodovania konajúcich súdov o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti, pretože jej cieľom je len dočasné riešenie vzniknutej rodinnej situácie a v prípade, ak to okolnosti na strane rodiča opätovne dovolia a bude to v záujme maloletého dieťaťa,
je návrat dieťaťa k svojej (pôvodnej) biologickej rodine dôvodný (bližšie pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 26/2021 z 19. mája 2021). 38. Rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej starostlivosti podľa § 44 zákona o rodine (bez ohľadu na konkrétny druh) nepochybne predstavuje podstatný a faktický zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, pretože týmto inštitútom sa nahrádza výkon jednej časti rodičovských práv a povinností, a to práve osobnej starostlivosti o dieťa. Ustanovenie § 44 zákona o rodine upravuje rôzne formy náhradnej osobnej starostlivosti, pričom súdy sú povinné rešpektovať ich systémovú prioritu tak sú zoradené v odseku 3 predmetného ustanovenia. Všetky formy náhradnej starostlivosti sa však vyznačujú charakteristickými znakmi, ktorými sú nevyhnutnosť, dočasnosť a ich nariadenie len na základe rozhodnutia súdu. 39. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti, ktorá má prioritné miesto pred inými jej formami (pestúnska starostlivosť, ústavná starostlivosť) je náhradná osobná starostlivosť podľa § 45 zákona o rodine, resp. spoločná náhradná starostlivosť podľa § 46 zákona o rodine, ktorú charakterizuje práve prostredie blízke dieťaťu. Zákon o rodine v § 45 neurčuje žiadne hmotnoprávne podmienky pre zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby ako rodiča, preto aj pri rozhodovaní o tejto forme náhradnej starostlivosti je súd povinný subsidiárne aplikovať § 44 zákona o rodine a z neho plynúce podmienky na prijatie takéhoto rozhodnutia. Súd teda môže dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby než rodiča, ak rodičia osobnú starostlivosť z rôznych objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa má totiž každé dieťa okrem iného právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Rodičovi bude rozhodnutím súdu o zverení jeho dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti fakticky zasiahnuté do jeho práva mať dieťa u seba (toto mu bude odňaté úplne), do jeho práva určiť miesto pobytu dieťaťa (odvodzuje sa od miesta pobytu náhradného rodiča, nie rodiča), do jeho práva rozhodovať o dieťati (môže rozhodovať len v iných než bežných veciach) a do jeho práva výchovne na dieťa pôsobiť (obmedzilo sa fakticky na čas styku). 40. Súd posudzoval okolnosti na strane otca, ktorý je jediným žijúcim rodičom maloletého s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého a dospel k záveru, že aktuálne na strane otca existujú závažné okolnosti, ktoré ho zo starostlivosti o maloletého vylučujú. 41. Konkrétne otcovi bráni v starostlivosti o maloletého závažná prekážka, ktorou je jeho nevyhovujúci zdravotný stav, ktorý sa prejavil v jeho zlom psychickom stave. Otec okrem ústavnej psychiatrickej liečby, je liečený aj v psychiatrickej ambulancii C.. Y. a ako vyplynulo z vykonaného dokazovania otec niekoľkokrát absolvoval protialkoholické liečenie na G. Y.M. S. E. G.. V dôsledku uvedeného nie je spôsobilý sa o maloletého riadne postarať. 42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj názor maloletého zistený v tomto konaní, súd zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti jeho sestre, s ktorou má vytvorené pevné väzby a citové puto a v ktorej starostlivosti sa cíti spokojne a šťastne a u ktorej súd nezistil žiadne prekážky, ktoré by jej v riadnej starostlivosti o maloletého bránili (prvý výrok rozsudku). 43. Súd určil otcovi maloletého nateraz vyživovaciu povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktorú sumu je povinný mesačne poukazovať k rukám príslušného úradu, keďže z vykonaného dokazovania ustálil, že aktuálne majetkové pomery otca mu neumožňujú prispievať na výživu maloletého vyššou sumou (druhý výrok rozsudku). 44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti stratili svoje opodstatnenie rozsudky Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 13P/101/2011-12 z 26.05.2011 a č. k. 4P/176/2020-22 z 29.10.2022, ktoré súd postupom v zmysle § 121 Civilného mimosporového poriadku zrušil. 45. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 46. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 47. O nároku na náhradu trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.