Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-45-2013.pdf
PDF · 112.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/45/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa H. F., X.. XX.X.XXXX, L. E. XXXX/X, Č. proti odporkyni C. F., X.. X.XX.XXXX, L. K. XXXX, Č., za účasti maloletý detí Y. F., X.. XX.X.XXXX, G. F., X.. X.XX.XXXX a J. F., X.. X.XX.XXXX, všetky bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania navrhovateľa H. F., X.. XX.X.XXXX a C. F.T., K.. F., X.. X.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Č., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X, r o z v á d z a .
II. Maloleté deti Y. F., X.. XX.X.XXXX, G. F., X.. X.XX.XXXX, J. F., X.. X.XX.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky, ktorú p o v e r u j e zastupovaním maloletých a správou majetku maloletých v bežných veciach.
III. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú Y., X.. XX.X.XXXX vo výške 100 € mesačne, maloletú G., X.. X.XX.XXXX vo výške 90 € mesačne, maloletého J., X.. X.XX.XXXX vo výške 70 € mesačne vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
IV. Styk otca s maloletými deťmi Y., X.. XX.X.XXXX, G., X.. X.XX.XXXX, J., X.. X.XX.XXXX p o n e c h á v a na dohodu rodičov a detí.
V. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 26.4.2013 navrhovateľ H. F. podal návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom Y., X.. XX.X.XXXX, G., X.. X.XX.XXXX, J., X.. X.XX.XXXX. Deti na čas po rozvode navrhol zveriť do výchovy a starostlivosti matky. Výživné žiadal určiť vo výške 50 € maloletej Y., 40 € maloletej G. a J. 33 €. Dôvody rozvodu videl v tom, že manželstvo bolo síce uzavreté z lásky, ale do ich manželstva zasahovala matka. Bol ponižovaný, nemal kľúč od rodinného domu, viackrát ho vyhodila z domu, vždy sa vrátil kvôli deťom. Odsťahoval sa 3.10.2006, odvtedy spolu nežijú, intímne sa nestýkajú, nehospodária. Otec sa stretáva s deťmi, ktoré si k sebe berie cez víkendy. Už v roku 2009 podal návrh na rozvod manželstva, vzal ho späť, lebo chcel udržať manželstvo. Citové vzťahy ochladli.
Z procesného hľadiska súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, pretože navrhovateľ bol ten účastník konania, ktorý podal návrh na rozvod manželstva a bolo jeho povinnosťou dostaviť sa na pojednávanie, produkovať tvrdenia a dôkazy proti označenej odporkyni. Podľa lustrácie v registri obyvateľov H. F., navrhovateľ, má trvalý pobyt E. XXXX/X, Č., teda tak, ako uviedol v návrhu. Na túto adresu, ktorá je nezmenená a na ktorej sa navrhovateľ zdržiava, doručoval súd zásielku, termín pojednávania na deň 27.2.2014, procesné poučenia vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 205a OSP. Zásielka sa vrátila Okresnému súdu v Čadci s reláciou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Z poznámky doručovateľa vyplýva, že doručovateľka nezastihla navrhovateľa dňa 5.2.2014. Deň 5.2.2014 je dňom uloženia zásielky. Od uloženia zásielky, od 5.2.2014, do doručenia zásielky Okresnému súdu v Čadci 26.2.2014, si navrhovateľ napriek výzve pošty zásielku na pošte neprevzal. Súd má zato, že zásielka sa považuje za doručenú náhradným spôsobom podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pri tom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Navrhovateľ bol na termín pojednávania predvolaný riadne a včas náhradným spôsobom v súlade so zákonom, a preto súd vychádzal zo záveru podľa § 101 ods. 2 OSP, že bol nečinný a o možnosť byť prítomný na pojednávaní, produkovať tvrdenia a dôkazy sa obral sám svojou nečinnosťou. Neoznámil dôležitý dôvod neprítomnosti, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Preto súd vec rozhodol a prejednal v jeho neprítomnosti. Prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté pred 7 rokmi, kedy na maloletú Y. bolo určené výživné vo výške 49,79 €, na maloletú G. vo výške 39,83 €, na maloletého J. vo výške 33,19 €. Za 7 rokov však došlo k takej podstatnej zmene pomerov, že toto výživné pri aplikácii § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine nemôže pokryť odôvodnené potreby maloletých detí. Maloletá Y. je študentkou 1. ročníka strednej školy obchodu a služieb a bude mať birmovku, maloletá G. je žiačkou 7. triedy Základnej školy Ž., maloletý J. je žiakom 3. triedy základnej školy a očakávajú, že pôjde na prijímanie, s čím sú taktiež spojené zvýšené výdavky. Uplynutím doby 7 rokov sa niekoľkokrát zmenili pomery na strane maloletých detí a matka nežiadala o zvýšenie výživného. Súd preto dospel k záveru, že ide o podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktorá súvisí s časovým odstupom, s vyššou vekovou kategóriou, so zvýšením ekonomickej relácie cien na trhu, s väčšími nákladmi v súvislosti so štúdiom, rastom, oblečením, hygienou, športom, kultúrou a zdravotným stavom maloletých detí v porovnaní s obdobím pred 7 rokmi.
Matka k tvrdeniam otca uviedla, že sú vo väčšine nepravdivé. Matka do ich vzťahu nezasahovala. Vyhodila navrhovateľa jedenkrát, keď bol opitý, dorezal chladničku a vylial mlieko, ktoré mala odložené pre malú. Nie je pravdou, že ho viackrát vyhodila. Viackrát mu dohovárala, aby sa spamätal, nespamätal sa. Základným problémom je to, že navrhovateľ mal známosti s inými ženami. V roku 2006 mal vzťah s H. Š., narodila sa im dcéra F.Í.. Neskôr však toto otcovstvo zrušili, pretože H. Š. sa vydala a za vydata je F.. Ale v tom čase uznal otcovstvo. Neskôr, keď odporkyňa chcela v byte, v ktorom žije navrhovateľ, prechodne nechať dcéru, kým vybaví v meste nejaké záležitosti, našli tam otca, mal tam frajerku doma. Má stále frajerky. Z tohto dôvodu sa Y. a G. za otca hanbia a nechcú tam chodiť, a to napriek tomu, že matka pozitívne na deti vplýva a vysvetľuje im, že ide o ich otca. J. za otcom chodí, aj tam prespí. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že všetky deti ho navštevujú a venuje sa všetkým deťom. Odporkyňa uviedla, že pred uzavretím manželstva nebol taký navrhovateľ. Taktiež uviedla, že s rodičmi navrhovateľa vychádza odporkyňa veľmi dobre, aj deti. Rodičia navrhovateľa jej veľmi pomáhajú ako-takou korunou, resp. zoberú deti k sebe do J., telefonujú spoločne. Stretnú sa aj so svokrou, ale nie u nich doma, pretože odporkyňa má pocit, že svokra je ponížená, hanbí sa za navrhovateľa, ako sa zachoval, a preto k ním nechce ísť. Navrhovateľ nie je zrelý muž, nemá zodpovednosť voči žene ani voči deťom. Pokiaľ ide o matku odporkyne, nezasahovala do ich vzťahu, pomáhala im ako mohla. Prizrela deti, dávala im mlieko, keďže chovali statok, kal, uhlie zaplatila, mohli jej to postupne splácať. Pokiaľ ide o kľúč, je pravdou, že navrhovateľ nemal kľúč od domu, ale kľúč od domu nemala ani odporkyňa. Vždy v dome niekto bol, buď matka, alebo sestry, ktoré tam taktiež bývali alebo odporkyňa, ktorá bola dlhodobo na
materskej dovolenke. Odporkyňa taktiež uviedla, že navrhovateľ pracoval v taxislužbe, pomohol okolo domu, pokosil, pomohol pri sušení sena, dával rodine peniaze. Nemôže uviesť, že by sa nebol starať a nedával finančné prostriedky. Je však pravdou aj to, že návrh na zvýšenie výživného nepodala z toho dôvodu, že sa jej vyhrážal, že pokiaľ podá návrh na zvýšenie výživného, v takom prípade prestane pracovať a odporkyňa nedostane na deti žiadne výživné.
Lustráciou v sociálnej poisťovni za obdobie od 1.1.2012 do 27.2.2014, teda ku dňu rozhodovania, súd zistil, že v čase od 27.5.2011 do 6.3.2012 pracoval navrhovateľ u H. J., R., Č. a v čase od 29.6.2012 do 27.2.2014 u spoločnosti H. R., R..K..S.., S., IČO: XX XXX XXX. Jeho príjem v roku 2013 predstavuje pre účely vymeriavacieho základu, poistného za január 2013 413,89 €, február 2013 424,20 €, marec 2013 509,02 €, apríl 2013 418,83 €, máj 2013 407,69 €, jún 2013 405,72 €, júl 2013 579,58 €, august 2013 600,68 €, september 2013 539,77 €, október 2013 457,57 €, november 2013 441,88 €, december 2013 466,86 €, január 2014 499,30 €.
Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na čl. 12 spisu mal súd preukázané po prešetrení pomerov, že matka sa vzorne stará o deti. Navrhujú deti zveriť matke. Otec deti navštevuje, keď má čas. Citový vzťah medzi otcom a dcérami je horší ako so synom. Kolízny opatrovník nesúhlasil s návrhom na výživné len vo výške 50 € na Y., 40 € na G. a 33 € na J., ako navrhoval otec. Matka maloletých s troma deťmi býva v rodičovskom dome na adrese Č., K. XXXX. Obýva 2 izby, kuchyňu a hygienické zariadenie. Od 8.1.2012 poberá čiastočný invalidný dôchodok 116,90 €, dávku v hmotnej núdzi, prídavky na tri deti a náhradné výživné. Otec si vyživovaciu povinnosť neplnil, v minulosti mal exekúciu. Posledného pol roka si vyživovaciu povinnosť plní pravidelne. Otec mal určené výživné aj na matku vo výške 33,19 €, túto povinnosť si však neplní vôbec. Matka má zdravotné problémy s chrbticou. Nájom rodičov 100 €, elektrina 50 €, vodné a stočné 85 € ročne, tuhé palivo, uhlie 175 € ročne, drevo 150 € ročne, mobilné telefóny deťom 9 € mesačne, matka si dobíja kredit 10 € mesačne, hygienické potreby 10 € mesačne. Otec H. F. býva v byte na E. XXXX/X. Na predvolanie sa ku kolíznemu opatrovníkovi nedostavil, ani sa telefonicky nekontaktoval. Maloletá Y. má 15 rokov, navštevuje 1. ročník SOU obchodu a služieb, učí sa priemerne, má zdravotné problémy s chrbticou, často navštevuje kožnú lekárku. Výchovné problémy nemá. Maloletá G. má 13 rokov, je žiačkou 7. ročníka základnej školy, má problémy s chrbticou, výchovné problémy s ňou nie sú. Maloletý J. má 9 rokov, navštevuje 3. ročník základnej školy, učí sa dobre, navštevuje psychologičku aj logopédiu, má poruchy správania, je nepozorný, nevie sa sústrediť, zapára do spolužiakov. Na oddelení sociálnej kurately nebol riešený. Matka nemá dostatok finančných prostriedkov, deti si nemôžu dovoliť navštevovať záujmové krúžky, nemôžu navštevovať rehabilitačné zariadenie, plaváreň, čo je doporučené kvôli ich zdravotnému stavu lekárom. Mesto Č. odpustilo aj poplatky za komunálne služby, platí deťom školský klub. Matka zo svojho príjmu nestačí pokryť všetky náklady na deti, školu, bývanie. Občas jej vypomáhajú rodičia, zapožičané peniaze však musí vrátiť.
Lustráciou živých sporov na čl. 22 spisu súd mal zistené, že prebiehalo konanie 5P/13/2007 o určenie výživného a zverenie do osobnej starostlivosti a konanie 10Er/276/2008, kde oprávnenou bola matka F. C. a vymáhala výživné voči otcovi. Z čl. 23 spisu mal súd preukázané, že prebiehalo konanie 5P/13/2007 o určenie výživného a zverenie do osobnej starostlivosti, 10Er/276/2008 exekúcia, 15P/2/2010 určenie výživného a zverenie do starostlivosti matky, 16Er/413/2012 exekúcia, 1T/111/2012 prečin zanedbania povinnej výživy voči otcovi - navrhovateľovi.
Z uvedeného mal súd preukázané, že naposledy bolo výživné určené pred 7 rokmi v minimálnej výške na Y. 49,79 €, G. 39,83 €, J. 33,19 € a ani takéto minimálne výživné otec pravidelne neplatil, bola nevyhnutná exekúcia a trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy. Okrem tohto výživného sa s deťmi okrem maloletého J. pravidelne nestýka, nekupuje im nič naviac, nestará sa o spoločnú domácnosť a o deti.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa prihliadne vždy na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Súd manželstvo rozviedol ako trvalo a hlboko rozvrátené. Súd rozhodoval podľa svetského práva, zákona o rodine. Nešlo o cirkevný rozsobáš, preto z tohto pohľadu argument odporkyne, že sa nechce rozvádzať z náboženského presvedčenia, bol právne irelevantný. Súd musel rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva v súlade so zákonom o rodine. Manželia od roku 2006 spolu fakticky nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú, nevychovávajú spoločne deti, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Nefunguje ani jedna funkcia manželstva, manželstvo je len formálne, preto súd toto manželstvo rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v osobe navrhovateľa. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, a preto nepreukázal dôkazmi svoje tvrdenia uvedené v návrhu čo do príčin rozvratu manželstva. Nepreukázal teda, že príčinou toho, že opustil spoločnú domácnosť, bola skutočnosť, že ho odporkyňa vyhodila z domu. Súd vychádzal len z toho, čo priznala samotná odporkyňa, pretože ostatné tvrdenia navrhovateľ nepreukázal dôkazmi. Odporkyňa priznala, že navrhovateľa vyhodila zo spoločnej domácnosti jedenkrát, pretože bol nadmerne pod vplyvom alkoholických nápojov, dorezal chladničku, vylial mlieko pre maličkú, pričom nemala ďalšie. Následne však obnovili spolužitie a odporkyňa uviedla, že ho viackrát nevyhodila z domu, odišiel sám. Z tohto dôvodu súd bez dôkazov zo strany navrhovateľa musel dospieť k záveru, že 3.10.2006 sa natrvalo navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti, porušil povinnosť manželov žiť spolu, spoločne vychovávať deti, vzájomne si pomáhať, pretože nepreukázal pravú príčinu odchodu zo spoločnej domácnosti. Faktom je len to, že spoločnú domácnosť opustil, a preto zodpovednosť za rozvrat manželstva je na jeho strane. Súd sa domnieva, že porušil aj manželskú povinnosť byť si verní. Tvrdenia odporkyne sú v tej rovine, že mal nie jednu mimomanželskú známosť aj mimomanželské dieťa, a to uviedla, že aj v roku 2006, čo zodpovedá aj jeho odchodu zo spoločnej domácnosti 3.10.2006. Súd preto ustálil, že spoločnú domácnosť opustil pre intímny vzťah s inou ženou, čím zapríčinil rozvrat manželstva a nie z dôvodu, že by ho odporkyňa vyhodila zo spoločnej domácnosti.
Od posledného určenia výživného uplynulo 8 rokov. Súd to považoval za podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí. Z toho dôvodu mal zato, že zmena je v rozsahu 100 % vzhľadom k veľkému časovému odstupu, zvýšeným cenám, zvýšenému veku, biologickým potrebám, oblečeniu, ošateniu, školským potrebám, v súvislosti s vekovou kategóriou, návštevou školy, kultúrnymi potrebami, športovými a hygienou. Preto zvýšil výživné o 100 %, u maloletej Y. zo sumy 49,79 € na sumu 100 € mesačne, u maloletej G. zo sumy 39,83 € na 90 € mesačne, u maloletého J. zo sumy 33,19 € na 70 € mesačne. Súd dospel k záveru, že táto suma je minimálnou sumou, ktorá pokryje potreby maloletých detí, ktoré t.č. majú, a to aj s pripočítaním vyživovacej povinnosti matky, ktorú súd stanovil v rozsahu 1/3-iny, pretože sa osobne stará o deti len ona a taktiež aj o domácnosť maloletých detí, učí sa s deťmi a tým fyzicky, naturálnym spôsobom spláca svoju vyživovaciu povinnosť. Celkové náklady na maloletú Y. nevyhnutné preto ustálil vo výške 100 € (2/3-iny) + 50 € (1/3-ina) = 150 €, u maloletej G. 90 € (2/3- iny) + 45 € (1/3-ina) = 135 €, u maloletého J. 70 € (2/3-iny) + 35 € (1/3-ina) = 105 € mesačne. Ide o nevyhnutné náklady na výživu maloletých detí. Súd vychádzal aj z princípu potencionality, že nie všetky náklady môže matka a maloleté deti preukázať, a to vzhľadom ku skutočnosti, že žijú nadmieru skromným spôsobom života a veci, ktoré si môžu dovoliť iné deti ich vekovej kategórie, si nemôžu dovoliť oni, pretože majú nedostatok finančných prostriedkov, a preto ani nemôžu preukázať účtovné doklady na vynaloženie takýchto nákladov, napríklad si nemôžu dovoliť navštevovať záujmové krúžky, hoci iné deti ich vekovej kategórie ich navštevujú, nemôžu navštevovať rehabilitačné zariadenia, hoci majú maloletá Y. aj G. problémy s chrbticou, nemôžu navštevovať plaváreň, hoci si to vyžaduje ich zdravotný stav. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka je zrejmé aj to, že Mesto Č. im odpustilo aj poplatky za komunálne služby a platí deťom školský klub, pretože matka nestačí pokryť všetky náklady na deti, školu a bývanie. Rodičia jej vypomáhajú, ale finančné prostriedky musí vrátiť. Vychádzajúc z tohto princípu potencionality nákladov potom súd dospel k záveru, že nevyhnutné náklady na deti sú vyššie než mohla matka preukázať účtovnými dokladmi a tieto nevyhnutné náklady zodpovedajú priemernej úrovni detí vo veku maloletej Y., G. a J.. Zároveň súd dospel k záveru, že je v otcových možnostiach, aby takéto výživné na deti platil. Záujem maloletých detí je prvoradý v porovnaní so záujmom otca a matky. Celková vyživovacia povinnosť otca je tak stanovená sumou 260 € (100 € + 90 € + 70 €). Príjem otca je od 450 € do 600 € mesačne. Je zrejmé, že otcovi ostane k dispozícii 200 €. Otec však nemá vo svojej osobnej starostlivosti maloleté deti a môže si naviac prácou zvýšiť príjem do rodiny tak, aby dokázal uživiť deti,
za ktoré má právnu i morálnu zodpovednosť. Otec sa podľa názoru súdu zachoval nezodpovedne, keď opustil matku, nadviazal intímnu známosť a celú ťarchu výživy a výchovy za tri maloleté deti presunul na matku, resp. v podstatnom rozsahu, keďže výživné, ktoré platil v pôvodnej výške, je minimálne a nepokrýva potreby maloletých detí a bolo zistené aj to, že ani takéto výživné dobrovoľne neplatil, bolo nevyhnutné ho vymáhať exekučne a v rámci trestného stíhania. Vzhľadom k tomu, že otec sa matke vyhrážal, že pri zvýšení výživného jej nebude platiť žiadne výživné, súd poukazuje v tomto smere na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého v takom prípade by súd vychádzal z tohto ustanovenia a mal by zato, že sa sám otec obral o príjem, ktorý by mohol mať, ak by rozviazal pracovný pomer z vlastnej iniciatívy dohodou bez vážnych dôvodov. V takom prípade by výživné bolo určované z príjmu, ktorý by mohol dosahovať a nie, ktorý v skutočnosti má. Takýto prístup k plneniu vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom súd vyhodnotil ako sebecký, bezohľadný voči deťom.
Maloleté deti zveril do výchovy a starostlivosti matky, pretože nezistil závady v starostlivosti matky o maloleté deti. Fakticky sa o deti stará len ona od času, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. Otec ani neprejavil záujem o zverenie detí do svojej starostlivosti. Nebolo by vhodné meniť výchovné prostredie z týchto dôvodov, ale aj z toho dôvodu, že dcéry sa za správanie otca hanbia vzhľadom k tomu, že jedna z nich mala možnosť ho vidieť s frajerkou pri návšteve bytu. Starostlivosť otca o deti, dcéry spočíva len v platení minimálneho výživného, syna si berie sporadicky. V žiadnom prípade sa však nepodieľa na mimoriadnych výdavkoch, ktoré sú spojené napríklad s návštevou školy a nárazovým nákupom oblečenia, školských potrieb, lyžiarskych potrieb, plaveckých potrieb a podobne. V tomto smere matka poukázala aj na tú skutočnosť, že Y. pôjde na birmovku a J. na prijímanie. Matka uviedla, že nebude brániť otcovi v styku s maloletými deťmi, ani mu nikdy nebránila, práve naopak, a preto súd upravil styk s maloletými deťmi tak, že ho ponechal na dohodu rodičov a detí.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (§ 144 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.