Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/79/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému C. E., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX v

rozhodol:

Obžalovaný C. E., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom P., C. XXX/XX-XX, rozvedený, živnostník, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v P. a všade tam, kde sa zdržiaval, v období od X.X.XXXX do X.X.XXXX, ako otec maloletých detí D. E., nar. X.XX.XXXX a E. E., nar. XX.X.XXXX, ktoré boli zverené do výchovy a starostlivosti matky W. E. , nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., X. XXXX/XX, okr. P., si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na uvedené maloleté deti tak, ako mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XP/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX a to prispievať na výživu maloletej D. E., nar. X.XX.XXXX sumou 150 € mesačne a maloletého E. E., nar. XX.X.XXXX sumou 110 € mesačne vopred k rukám matky maloletých detí W. E., s výnimkou mesiaca október 2012, kedy zaplatil sumu 200 € a mesiaca november 2012, kedy zaplatil sumu 200 €, mesiaca júl 2013 kedy zaplatil sumu 260 €, a mesiacov február 2013 a júl 2013, kedy bola v rámci exekúcie vyplatená oprávnenej celková suma na výživnom vo výške 1.055,59 €, čím mu takto za obdobie od 1.8.2012 do 1.8.2013 vznikol dlh na výživnom vo výške 1284,41 €, voči oprávnenej osobe W. E., pričom v uvedenom období, keď neplatil výživné na deti mal príjem zo zamestnania, nakoľko pracoval v spoločnosti G., spol. s. r. o. so sídlom P. a tiež pri ukončení pracovného pomeru mu bolo dňa XX.X.XXXX zamestnávateľom vyplatené odstupné vo výške 1.799,47 €,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného t ý m s p á ch a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36písm. j/ Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo dňa XX.XX.XXXXX podal na C. E. tunajšiemu súdu obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa . Predmetnú obžalobu okresný súd prejednal na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX. XXXX (v neprítomnosti obžalovaného), dňa 5.12.2003 a dňa 27.2.2014.

Na hlavnom pojednávaní dňa X.XX.XXXX a dňa XX.X.XXXX po zákonnom poučení, obžalovaný vypovedal, že si je vedomý vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom D. a E. v celkovej výške 260 € mesačne. V rozhodnom období platil výživné nasledovne: v mesiaci august a september 2012 uhradil výživné vo výške 200 € mesačne, ale nemá žiaden doklad. Tiež uhradil výživné v mesiaci október vo výške 200 € a v novembri 2012 tiež vo výške 200 €. V mesiaci december 2012 už bolo z podnetu jeho bývalej manželky voči nemu začaté exekučné konanie pre neplatenie výživného a v decembri 2012 mu zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy. Zamestnaný bol vo firme G., s.r.o. a zrážky mu boli vykonané nasledovne: v decembri 2012 vo výške 180 €, v januári 2013 vo výške 150 € a vo februári 2013 vo výške 150 €. Vo firme G., s.r.o. bol zamestnaný do konca apríla 2013, pracovný pomer ukončil dohodou, dôvodom rozviazania pracovného pomeru bol jeho zdravotný stav, bol na operácii žalúdka, bol PN a po operácii nemohol dvíhať ťažšie veci a tak sa so zamestnávateľom dohodli na rozviazaní pracovného pomeru s tým, že mu bolo vyplatené odstupné cez 1.000 €, ale nakoľko mal voči zamestnávateľovi finančné záväzky, po dohode o započítaní mu bola v skutočnosti vyplatená len suma okolo 200,- €. V mesiaci máj 2013 bol evidovaný na úrade práce, za mesiace apríl a máj 2013 výživné nezaplatil. V júni 2013 si vybavil živnosť a zamestnal a vo firme K., kde je zamestnaný doposiaľ. Jeho príjem je cca 1.200 - 1.300,- € mesačne, závisí od počtu odpracovaných hodín. Od júla 2013 si vyživovaciu povinnosť platí riadne, každý mesiac o čom predložil výpisy z účtu. Ďalej sa vyjadril, že pokiaľ ide o platby po 200,- € z októbra a novembra 2012, tieto platby poukázal z titulu úhrady výživného, pričom exekútor tieto platby za výživné nepovažoval. Momentálne žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, s ktorou sa mu v mesiaci apríl 2013 narodila dcéra a pribudla mu vyživovacia povinnosť. Bývajú v podnájme od konca októbra 2012, platia nájom vo výške 180,- € mesačne. Tiež spláca pôžičku vo výške 250,- € mesačne, ale keďže mal exekútorom zablokované účty, pôžičku nesplácal a preto má teraz finančné problémy. S deťmi sa nestretáva, staršia dcéra ho odmieta a synovi sa nemôže dovolať.

Svedkyňa W. E. vypovedala, že obžalovaný je jej bývalý manžel a otec dvoch maloletých detí, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť uloženú mu aj rozhodnutím súdu. Obžalovaný výživné riadne neplatil od augusta 2012, výživne vôbec neuhradil v auguste a v septembri 2012. V mesiaci október a november 2012 jej poslal sumu po 200 €, ale išlo o splátky na vyporiadanie BSM, čo jej potvrdil telefonicky. V decembri jej výživné obžalovaný nezaplatil a od januára 2013 poberala náhradné výživné, ktoré jej bola vyplácané úradom práce, sociálnych vecí a rodiny namiesto obžalovaného. Keďže podala podnet na vykonanie exekúcie, exekútor jej zaslal z vymoženého výživného niekedy vo februári 2013 sumu viac ako 500,- € a potom po niekoľkých mesiacoch sumu 510,42 €. Obžalovaný od júla 2013 (vrátene) jej zasiela na účet výživné každý mesiac vo výške 260,- Eur.

Svedkyňa I.. R. E. vypovedala, že na základe žiadosti oprávnenej bolo rozhodnutím Úradu práce, sociálnych veci rodiny Námestovo č. X/O./SOC/XXXXXXXXXX-002 zo dňa XX.X.XXXX priznané náhradné výživné počnúc dňom 1. XX. XXXX v celkovej sume 213,16 €. Výplata náhradného výživného bola zastavená rozhodnutím č. X/RPHN/SOC/XXXXXXXXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX od X.X. XXXX z dôvodu, že poberateľka náhradného výživného oznámila, že obžalovaný si v júli 2013 splnil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti vo výške 260 €. Úrad práce poskytol náhradné výživné za obdobie od 1.10.2012 do 30.6.2013 v celkovej výške 1. 918,44€. Rozhodnutím zo dňa 29.10.2013 bolo rozhodnuté o zániku nároku na náhradné výživné od 1.7.2013 z dôvodu, že poberateľka náhradného výživného oznámila že obžalovaný poukázal na výživu oprávnených osôb dňa 29.7.2013 sumu 260 €, 13.8.2013 sumu 260 € a dňa 16.9.2013 sumu 270 €, čím si splnil vyživovaciu povinnosť v plnej výške. Z vyžiadaného potvrdenia exekútora úrad zistil, že v prospech oprávnených osôb boli vykonané úhrady v celkovej výške 1. 055,59 €, ktoré zarátali za február v plnej výške 260 € a na zameškanom výživnom vo výške 795,59 €. Po prepočte úrad práce rozhodol o povinnosti p. E. vrátiť výživné za obdobie od 1.10.2012 do 28.2.2013 a od 1.6.2013 do 30.6.2013 v celkovej výške 878,23 €.

Súd oboznámil listinné dôkazy rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo sp.zn. L a X/RPHN/SOC/XXXXXXXXXX- XXX, potvrdenie o poberaní náhradného výživného za neplatené výživné za roky 2012, 2013, výdavkový pokladničný doklad vystavený exekútorským úradom vo výške 480,- Eur, oznámenie k exekučnému konaniu R správy G., s.r.o. P., pracovná zmluva z XX.X.XXXX, dodatok č. 2 a č. 6 k pracovnej zmluve z XX.XX.XXXX a z XX.XX.XXXX, mzdový list obžalovaného za rok 2012 a za rok 2013, dohoda o rozviazaní pracovného pomeru z 30.4.2013, doklad o vyplatení odstupného obžalovanému, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo z XX.X.XXXX a z XX.XX.XXXXX, výpis zo živnostenského registra, správy mobilných operátorov, výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. P., potvrdenie Sociálnej poisťovne o vyplácaní nemocenských dávok v marci až júni 2013, výpisy VÚB, a.s. o platení výživného obžalovaným v rozhodnom období.

Súd sumarizujúc výsledky mal za preukázané, že obžalovaný v rozhodnom čase vymedzenom v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný výživné riadne neplatil v období od 1.8.2012 do 1.8.2013 (neplatil riadne t.j. neplatil ho vôbec, alebo v plnej výške a načas) s výnimkou mesiacov október 2012, kedy zaplatil sumu 200,- € , mesiaca november 2012, kedy zaplatil sumu 200,- € ( za uvedené mesiace mal však už platiť zvýšené výživné vo výške po 260,- €), mesiaca júl 2013, kedy zaplatil (až 29.7.) sumu 260 €. Keďže voči obžalovanému sa v rozhodnom období viedlo exekučné konanie z dôvodu neplatenia výživného, v mesiacoch február 2013 a júl 2013 bola v rámci exekúcie vyplatená oprávnenej celková suma na výživnom vo výške 1.055,59 €. Neplatením výživného tak obžalovanému vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1.8.2012 do 1.8.2013 vo výške 1284,41 €. Ďalej bolo výsluchom obžalovaného, svedkyne W. E. a predložených listinných dôkazov (výpisy VÚB, a.s. o platení výživného obžalovaným) zistené, že od mesiaca august 2013 obžalovaný platí výživné riadne, každý mesiac vo výške 260,-Eur.

Pod neplnením vyživovacej povinnosti treba rozumieť aj stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd tak nemal pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , podľa ktorého prečinu sa dopustí, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo i len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného. Obžalovaný sa dopúšťal žalovaného prečinu úmyselnou formou (). Páchateľom trestného činu podľa môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Obžalovaný, ako rodič mal v rozhodnom období voči dcére D. a synovi E. podľa o rodine v platnom znení zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorej rozsah bol určený súdnymi rozhodnutiami, konkrétne rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX (mesiace august, september 2012 celkom vo výške 200,- Eur mesačne) a rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ( za mesiace október 2012 a násl. vo výške 260,-Eur mesačne).

Keďže obžalovaný si vyživovaciu povinnosť s výnimkou mesiacov riadne neplnil ( neplatil výživné vôbec, alebo ho platil v rozsahu nižšom ako mu to bolo určené rozhodnutím súdu) svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Obžalovaný sa bránil, že v rozhodnom období nemal finančné prostriedky, aby mohol výživné riadne platiť, pričom poukazoval na skutočnosti, že v rozhodnom období bol práceneschopný a tiež bol nezamestnaný, mal zablokovaný účet v dôsledku prebiehajúcej exekúcie, pribudla mu vyživovacia povinnosť a z vyplateného odstupného bol nútený vyplatiť dlhy a tiež nadobudnuté dedičstvo (v XX/XXXX mu mala byť vyplatená z dedičstva finančná sumu 5.000,- Eur), aj tieto finančné prostriedky boli použité na vyplatenie dlhov. Obrana obžalovaného v časti, že nemal dostatok finančných prostriedkov bola vyvrátená predovšetkým listinnými dôkazmi, obžalovaný od 25. 4. 2005 do 30.4.2013 bola zamestnaný v spol. G., s.r.o. ako stavebný robotník (na čl.. 75-81), mal teda príjem zo stáleho pracovného pomeru (čl. 52-53), pracovný pomer bol rozviazaný dohodou ku dňu 30. 4. 2013 pričom obžalovanému bolo vyplatené odstupné vo výške 1.799,47 Eur. Bolo síce zistené, že obžalovaný v rozhodnom období bol skutočne práceneschopný, ale za obdobie XX/XXXX- XX/XXXX mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 1.224,50 Eur (na čl. 175, 176). Ako uchádzač o zamestnanie bol vedený na úrade práce len v mesiaci máj 2013 (čl. 177). Pokiaľ ide o jeho obranu, že finančné prostriedky získané dedičstvom a vyplatením odstupného použil na vyplatenie pohľadávok, toto jeho tvrdenie vyznelo kontraproduktívne voči jeho obrane, pretože vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom má vždy prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Na základe uvedeného mal súd

potom za preukázané, že nielen že bolo zákonnou povinnosťou obžalovaného platiť výživné na svoje maloleté deti, ale obžalovaný v rozhodnom období mal finančné prostriedky na zaplatenie výživného a bolo len jeho rozhodnutím, že pred platením výživného na maloleté deti uprednostnil iné platby.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že v evidencii priestupkov nemá záznam, zo správy z miesta trvalého bydliska nevyplynuli na obžalovaného žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho potrestanie. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že v registri trestov nemá záznam a nemá záznam ani v registri priestupkov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. , , podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného existuje prevaha poľahčujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, nedopustil sa proti spoločenského konania. Priťažujúce okolnosti zistené neboli.

V danom prípade mal súd za to, že na prevýchovu obžalovaného postačuje vplývať uložením podmienečného trestu odňatia slobody, obžalovaný doposiaľ nebol súdom trestaný, žil bezúhonným životom a hneď potom, ako si opätovne našiel stále zamestnanie, od 1. 8. 2014 si začal riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom. Súd preto uložil obžalovanému, pri prevahe poľahčujúcich okolností trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere dva mesiace, výkon tohto trestu súd obžalovanému podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu vo výmere osemnásť mesiacov. Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, zodpovedajúci stavu veci a zákonu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ).

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2) -príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) -zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) -štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) -poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) -zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.