Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-26-2014.pdf
PDF · 68.84 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/26/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej Dr., v trestnej veci proti odsúdenému L. S., prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 14. 01. 2013 sp. zn. 3Pp/64/2013, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27. februára 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného L. S., narodeného XX. XX. XXXX
z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného L. S. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu spoločného trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/101/2010 zo dňa 11. 09. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/10/2013 zo dňa 20. 06. 2013.
Uvedené rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon polovice uloženého trestu, nesplnil však ani jednu z materiálnych podmienok. I keď správanie odsúdeného počas výkonu trestu je na požadovanej úrovni, stanovené ciele programu zaobchádzania sa plnia len v oblasti zaraďovania do práce, v ostatných oblastiach sa plnia iba čiastočne. Odsúdený nepreukázal polepšenie, i keď bol vedený k uvedomovaniu si dôsledkov páchania trestnej činnosti, neprejavil záujem, aby sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho viedli k trestným činom, je menej kritický k spáchanej trestnej činnosti a navyše je pasívny k uvedeným aktivitám pri besedách či individuálnych pohovoroch. V individuálnej práci sa s odsúdeným poradilo dosiahnuť len čiastočné zmeny v hodnotovej orientácii. Doposiaľ si nevytvoril podmienky k udeleniu disciplinárnej odmeny. Resocializačná prognóza u odsúdeného je tiež menej priaznivá, z dôvodu opakovania trestnej činnosti.
Súd I. stupňa poukázal i na jeho predchádzajúce odsúdenia vyvodiac z toho, že uložené tresty neviedli k jeho náprave a prevýchove.
S poukazom na uvedené súd I. stupňa dospel k záveru, že od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a je odôvodnený predpoklad zvýšeného rizika recidívy.
Toto uznesenie ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, sťažnosťou napadol odsúdený.
V jej písomných dôvodoch vytýkal súdu I. stupňa, že poukazoval na jeho minulosť s tým, že aktuálne dodržiava ústavný poriadok, ale len za múrmi výchovného ústavu, kde je neustále sledované jeho správanie a po prepustení sa dopúšťa trestnej činnosti. Namietal, že skutky spáchal v roku 2009, v roku 2010 vykonal časť trestu a následne bol tri roky na slobode, viedol riadny život zamestnaného občana. Do výkonu uloženého spoločného trestu ho dodali policajti, ktorí prišli pre neho do práce.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenej osoby-odsúdeného preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému mohol sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti, vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia, preskúmal postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu za prečin.
Na podklade preskúmania predloženého spisového materiálu aj nadriadený súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon polovice uloženého trestu, ku dňu 26. 11. 2013. Nesplnil však ani jednu z materiálnych podmienok - plnením povinností a svojim správaním nepreukázal dostatočné polepšenie a nemôže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Zároveň súd I. stupňa, vzhľadom na kriminálny spôsob života odsúdeného správne konštatoval, že predchádzajúce uložené tresty neviedli k náprave a prevýchove odsúdeného, preto prognóza vedenia riadneho života v skúšobnej dobe je u neho nepriaznivá. Z odpisu z registra trestov odsúdeného okrem iného vyplýva, že bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody pre majetkovú trestnú činnosť a v tomto ohľade je potrebné považovať ho za špeciálneho recidivistu. V roku 2007 (tiež v roku 2010) súd upustil u neho od uloženia súhrnného trestu, teda v konečnom dôsledku mu trest za ním spáchanú trestnú činnosť neuložil, pretože mal za to, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný. Následne sa odsúdený dopustil trestnej činnosti, pre ktorú aktuálne vykonáva spoločný trest odňatia slobody. Z uvedeného je zrejmé, že odsúdený mal možnosť preukázať, že povedie na slobode riadny život, ktorú nevyužil.
Záverom nadriadený súd pripomína, že v konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu treba hodnotiť predovšetkým stav prevýchovy a v tomto smere odsúdený, vzhľadom na podrobný obsah hodnotenia, vyhovel len čiastočne. Pre nápravu odsúdeného bude potrebné, aby vykonal celý spoločný trest, tak ako mu bol uložený, v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý zodpovedá potrebám jeho prevýchovy a možnostiam resocializácie.
Z týchto dôvodov súd I. stupňa správne rozhodol, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Pretože nariadený súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietol (§ 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný
riadny opravný prostriedok