Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/127/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcu : Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Michalovce, Farská č. 3 v Michalovciach, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, so sídlom na Fejovej č. 4 v Košiciach, proti žalovanému: Mestu Michalovce, so sídlom na Námestí osloboditeľov č. 30 v Michalovciach, v konaní o vydanie nehnuteľnosti podľa , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Michalovciach č.k. -39 zo dňa 7.1.2013 t a k t o

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 10 kat.úz.Z., ktoré boli odňaté katolíckej cirkvi v Z. podľa zák. o novej pozemkovej reforme pre Československý štát. Súd prvého stupňa z predložených listov vlastníctva, ktoré cituje vo svojom rozhodnutí a z identifikácie parciel č.k 809/2006 zistil, že nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobca domáha sú v registri C katastra nehnuteľnosti vedené ako zastavané plochy, resp. ostatné plochy. Potom vychádzal z výmeru č. 4701/60 Okresného národného výboru odboru pôdohospodárstva v Z., z ktorého zistil, že štát vykupuje podľa z pozemkového vlastníctva Rímskokatolíckej cirkvi obce Z., nehnuteľnosti ležiace v kat. úz. Obce Z., zapísané vo vložke 10. V dôvodoch rozhodnutia je uvedené, že o náhrade za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne.

Potom citoval ust. , a zákona , ďalej zákona a skonštatoval, že žalobca svoj nárok o navrátenie vlastníckeho práva opiera o o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam, ale podľa súdu prvého stupňa nárok žalobcu v tomto zákone nemá oporu. Na prinavrátenie vlastníctva k pôvodnému vlastníkovi musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, a to 1/ musí ísť o poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy, aj iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, lesný fond, hospodárske stavby a ostatné stavby s ním súvisiace a podiely spoločnej nehnuteľnosti. 2. Žalovaný musel nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam spôsobom uvedeným v zákona a po 3/ nesmie ísť o prípady uvedené v . Keďže z predložených listov vlastníctva aj z identifikácie vyplynulo, že nehnuteľnosti o ktorých vydanie žalobca žiada sú zastavané plochy a iné plochy. Podľa mal zákonodarca na mysli podľa žalobcu, že sa vydávajú nehnuteľnosti, ktoré v čase odňatia tvorili poľnohospodársku pôdu. Súd sa s týmto výkladom žalobcu nestotožnil z dôvodu, že v § 2 sa jednoznačne uvádza, že vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu. Vzhľadom na túto skutočnosť, keďže zákonodarca neuviedol, že malo ísť o nehnuteľnosti, ktoré tvorili, ale ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu v čase vydania a tieto konkrétne nehnuteľnosti netvoria poľnohospodársku pôdu, ale sú v zastavanom území obce, pričom v zmysle kódu zodpovedajúceho druhu pozemku podľa jednotlivých listov vlastníctva im zodpovedá v registri C kód 13, resp. kód 14, teda zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, nemožno ich vydať Ďalej mal súd prvého stupňa za to, že vydaniu bráni aj prekážka uvedená v zákona, teda ide o pozemky, ktoré boli po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavané. V danom prípade preto nie sú splnené zákonné podmienky pre navrátenie vlastníckeho práva žalobcovi podľa zákona , preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania s rozhodol podľa a náhradu trov žiadnemu účastníkovi nepriznal, pretože úspešný žalovaný trovy nežiadal a neúspešnému žalobcovi náhrada trov nepatrí.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že sa nestotožňuje s výkladom § súdom prvého stupňa, v čom vidí nesprávne právne posúdenie, rovnako aj pri rozhodovaní, že je daná prekážka nevydania veci podľa § 6 písm. b/ uvedeného zákona. Na tieto skutočnosti nevykonal súd žiadne dokazovanie navrhované žalobcom, na rozsah tvrdených prekážok vydania pre zastavanosť a spresnenie vydávaných výmer, čo už bolo navrhované v žalobe. Odvolateľ tvrdí, že nie je podstatné, či ide v súčasnosti o poľnohospodársku pôdu, ale podstatné je, či v čase odňatia o takúto poľnohospodársku pôdu išlo. Preto nie je podstatný ani druh teraz evidovaného pozemku a podstatné je, či je preukázaná prekážka vydania z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v . V rozsahu v akom sa žalobca domáha vydania týchto pozemkov, resp. ich časti niet prekážky nevydania v zmysle citovaného zákona. Potom citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a zdôraznil, že na prekážku vydania podľa zákona 219/1991 musí ísť o stavbu legálnu, trvalú, postavenú do účinnosti zákona. Tieto skutočnosti súd napriek návrhu žalobcu neskúmal.

Žalovaný navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Odvolací súd podľa v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v tomto prípade stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti a k odvolaniu žalobcu udáva, že aj podľa odvolacieho súdu je rozhodujúce podľa zák. , akú nehnuteľnosť žiada navrhovateľ vydať.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu. V tomto prípade sa navrhovateľ nedomáha vydania poľnohospodárskej pôdy. Pozemky, ktorých vydania sa domáha žalobca sú uvedené v operáte „C“ katastra nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria a iné plochy. V operáte teda nie je uvedené, že by išlo o poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej udalosti, lesný pôdny fond, prípadne podiely spoločnej nehnuteľnosti. Len k takýmto nehnuteľnostiam sa môže oprávnená osoba domáhať vydania podľa zákona . Preto už odvolací súd ani neriešil otázku, ktoré nehnuteľnosti sa nevracajú v zmysle uvedeného zákona, pretože základnou podmienkou pre vydanie bolo určenie druhu pozemku ako poľnohospodárskej pôdy, čo sa v tomto prípade nestalo, preto odvolací súd podľa potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

V odvolacom konaní odvolateľ nemal úspech a žalovanému trovy nevznikli, preto odvolací súd podľa v spojení s ust. rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.