Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-261-2007.pdf
PDF · 78.4 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/261/2007
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Bratislava, Pribinova 25 proti povinnému neb. U. B., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. O. o vymoženie 1.243,74 eur (37.469,- Sk) s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie vo výške 60,46 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Podaním návrhu na začatie exekúcie oprávneným u súdneho exekútora dňa 19.06.2007 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 1.243,74 eur (37.469,- Sk) s prísl. na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 0996/07 zo dňa 27.02.2007. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 *012615 dňa 06.08.2007.
Súd z vlastnej činnosti zistil, že povinný dňa 11.06.2012 zomrel a dedičské konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 20D/164/2012 bolo skončené vydaním uznesenia o zastavení dedičského konania pre nemajetnosť poručiteľa, právoplatným dňa 29.09.2012.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 254 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Povinný zomrel dňa 11.06.2012, tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a keďže niet jeho právneho nástupcu, musel súd exekúciu v zmysle citovanej právnej úpravy zastaviť.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný, dedičské konanie bolo zastavené, a z tohto dôvodu nie je možné ani pokračovať v exekučnom konaní voči dedičom povinného. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhl. 288/1995 Z.z.“).
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. 288/1995 Z.z. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl. 288/1995 Z.z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za 9 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie majetku povinného 5 x) v sume 29,88 eur (3,32 eur a jeden úkon exekučnej činnosti) + 20 % DPH t.j. 35,86 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 20,50 eur + 20% DPH t.j. 24,60 eur. Pri rozhodovaní o dani z pridanej hodnoty z hotových výdavkov uplatnenej súdnym exekútorom súd aplikoval ustanovenie § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, hoci exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 19.06.2007. Rozhodujúcim okamihom pre určenie výšky trov súdneho exekútora je totiž okamih priznania ich náhrady rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie (II. ÚS 142/08-14 Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.). Súd preto priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z náhrady hotových výdavkov.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani paušálnu odmenu za každé ďalšie doručenie príkazu na začatie exekúcie a každé ďalšie doručenie exekučného príkazu, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b), d) vyhl. 288/1995 Z.z. sa paušálnou sumou odmeňuje doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu ako jeden úkon a nie každé ich doručenie. Odmeňovanie paušálnou sumou za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti sa líši v prípade úkonov uvedených v písm. a) až f) § 15 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. od úkonov uvedených pod písm. g) až j). Kým v prípade písm. a) až f) sa priznáva paušálna suma za zrealizovanie tam uvedeného úkonu exekučnej činnosti, v prípade písm. g) až j) sa priznáva takáto paušálna suma za každé zisťovanie skutočností (zisťovanie údajov o povinnom) uvedených v týchto ustanoveniach. Preto sa odmena paušálnou sumou za doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu priznáva len raz, napriek tomu, že tieto sa doručujú viacerým subjektom. Pokiaľ by chcel zákonodarca priznávať paušálnu odmenu za každé doručenie upovedomenia, vyjadril by to výslovne, tak ako to urobil pri iných úkonoch exekučnej činnosti, napr. každé zisťovanie majetku povinného. Výdaje, ktoré vzniknú súdnemu exekútorovi tým, že úkon exekučnej činnosti uvedený v písm. a) až f) je fakticky doručovaný viacerým účastníkom, sa hradia v rámci náhrady podľa § 22 vyhl. č. 288/1995 Z.z. a preto skutočnosť, že súdny exekútor doručil písomnosť viacerým osobám, súd zohľadnil pri náhrade hotových výdavkov poštovného.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 60,46 eur.
Poučenie:
Proti prvému výroku uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Napadnutý výrok sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti druhému výroku uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.