Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-255-2011.pdf
PDF · 97.26 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/255/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. V.J. K., Z.. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: I. K., Z.. XX.X.XXXX, B. Š., Z. XXX/X, v konaní zastúpená: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 17, Šaľa, a otca: T. T.Q. K., Z.. XX.X.XXXX, B. Q.. O. XX/X, F., B. F., Rumunsko, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletú B. V. K., Z.. X.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zatupovať a spravovať jeho majetok, otcovi sa ukladá povinnosť prispievať na výživu maloletej B. V. K. sumou 70,- Eur mesačne, počnúc dňom 7.10.2011, pričom výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou B. V. K. každú tretiu sobotu a nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky maloletej.
Zročné výživné za obdobie od 7.10.2011 do 27.2.2014 vo výške 1.521,45 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.10.2011 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi by uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- Eur mesačne a určil by, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý druhý víkend v trvaní 1 hodiny za prítomnosti matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti od augusta 2010 do 4.10.2011, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. Otec sa o maloleté dieťa nezaujíma a na jeho výživu neprispieva. Súd súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s p. prejednal vec v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý pri výsluchu dňa 13.9.2013 prostredníctvom dožiadaného súdu v Rumunsku súhlasil s tým, aby súd prejednal vec bez jeho prítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca prostredníctvom dožiadaného súdu v Rumunsku a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletej, potvrdeniami a správami ohľadne matky, otca a maloletého dieťaťa, zápisnicou z výsluchu otca, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Maloletá B. V. K., Z.. X.X.XXXX pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ súdom upravené neboli.
Matka vypočutá na pojednávaní ako účastníčka konania dňa 27.2.2014, sa v plnom rozsahu pridržiavala svojho návrhu. Matka je rozvedená, okrem maloletej Barbary má vyživovaciu povinnosť na maloletú T. K.Č., Z.. XX.X.XXXX, ktorá pochádza z rozvedeného manželstva matky s T. K.M., Z.. XX.X.XXXX, ktoré dieťa bolo po rozvode zverené matke a otec bol zaviazaný prispievať na maloletú Alexandru sumou 100,- Eur mesačne. Matka pracuje na základe živnostenského oprávnenia v oblasti opatery osôb s priemerným čistým mesačným príjmom 432,66 Eur a zároveň poberá prídavky na dve maloleté deti z Rakúska a zo Slovenskej republiky spolu vo výške 374,20 Eur mesačne. V mesiaci júl 2013 bol matke spätne za obdobie 13 mesiacov vyplatený v Rakúsku rodičovský príspevok vo výške 10.400,- Eur. Matka žije so svojimi dvomi maloletými deťmi v spoločnej domácnosti so svojou matkou (starou matkou maloletých detí), starobnou dôchodkyňou, v trojizbovom byte v Š., ktorý je v osobnom vlastníctve matky maloletých detí, pričom náklady na bývanie hradí výlučne matka maloletých detí, a to vo výške 261,76 Eur. Okrem bytu a osobného motorového vozidla zn. Ford Focus, r. v. 2007 iný majetok matka nevlastní. Výdavky na maloletú B. predstavujú mesačne sumu približne 200 - 220,- Eur, a to najmä na mlieko, strava a ošatenie, maloletá je zdravá, výdavky na maloletú T. predstavujú pre matku mesačne sumu vo výše približne 200,- Eur. Matka uviedla, že otec sa s maloletou nestretáva, videl ju naposledy v mesiaci júl 2012, následne sa pokúsil o styk s dieťaťom v mesiaci január 2013, avšak styk sa nezrealizoval. Na maloletú prispel v období od 8.11.2011 do 10.12.2012 sumou v celkovej výške 495,- Eur, inak na maloletú neprispieva, ani na Vianoce a ani na iné sviatky v roku. Matka k pomerom otca uviedla, že aj napriek skutočnosti, že je dobrovoľne nezamestnaný viac ako 10 rokov, má vedomosť, že pravidelne pracuje a jeho príjmy sú určite vyššie ako deklaruje v súdu predložených dokladoch, a teda nie je pravdou, že nemá žiaden príjem.
Otec vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v Rumunsku dňa 13.9.2013 s návrhom matky v časti vyživovacej povinnosti otca nesúhlasil, nakoľko uviedol, že nie je v jeho finančných možnostiach platiť viac ako 50,- Eur mesačne na maloleté dieťa a taktiež žiadal upraviť styk s maloletým dieťaťom tak, aby mu bola umožnená možnosť dlhšej návštevy maloletej ako len jedna hodina a žiadal, aby mohol maloleté dieťa priniesť na 30 kalendárnych dná v roku do jeho domácnosti do Rumunska. Otec ďalej uviedol, že je nezamestnaný, nepoberá dávky v nezamestnanosti, je slobodný, v súčasnosti nemá žiaden vzťah, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, dôchodkyňou, v dvojizbovom byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve otca a jeho matky, každý vlastní 1 nehnuteľnosti, inak je zdravý, iné vyživovacie povinnosti nemá, vyštudoval strednú odbornú školu a lýceum. Dožiadanému súdu predložil otec listiny o svojich majetkových pomeroch, z ktorých bolo zistené, že otec sa nenachádza v databáze osôb so zdaniteľným príjmom, ani v databáze osôb s platnou pracovnou zmluvou, nie je v daňovej evidencii osôb so zdaniteľným príjmom, má výdavky v súvislosti s mobilným telefónom vo výške 7,95 Eur mesačne, na vodu 6,79 Eur, za internetové a televízne služby platí mesačne 14,22 Eur, na plyn 13,77 Eur mesačne, na elektrinu 10,63 Eur mesačne. Otcova matka je na predčasnom starobnom dôchodku a poberá dôchodok vo výške 109,08 Eur mesačne. Otec predložil aj doklady o úhradách výživného na maloleté dieťa za obdobie od 8.11.2011 do 10.12.2012 v celkovej výške 495,- Eur.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa na pojednávaní s poukazom na vykonané dokazovanie navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a vzhľadom k potrebám maloletej určiť výživné vo výške 70,- Eur mesačne od podania návrhu, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že otec maloletej je dobrovoľne nezamestnaný, bez evidencie na príslušnom úrade práce v zahraničí ako uchádzač o zamestnanie, pričom ohľadom styku navrhla vyhovieť návrhu matky, vzhľadom na nízky vek maloletej a ako i skutočnosť, že maloletá nemá s otcom vybudovaný žiaden vzťah, prakticky svojho otca ani nepozná.
Podľa § 24 ods. 1 a 3 zákona č. 97/1963Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu. Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Podľa prvej vety § 24a vyššie citovaného zákona sa vyživovacia povinnosť rodičov k deťom spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.
Podľa § 38a vyššie citovaného zákona právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 a 5 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 28 ods.1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 38 ods. 2 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a c) povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 38 ods. 3 ZR v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 uvedenie súd rozsahu práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
Podľa § 65 ods.1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo k dieťaťu otec dobrovoľne uznal. Maloletá B. V. má v súčasnosti 2 roky a 7 mesiacov, nachádza sa v osobnej starostlivosti matky, je zdravá, jej potreby sú bežné, veku primerané. Rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú od októbra 2011, pričom od januára 2013 si otec svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej neplní žiadnym spôsobom, s maloletou dcérou neudržiava žiaden kontakt, ani sa ohľadom jej potrieb a vývinu prostredníctvom matky neinformuje. Matka má, okrem maloletej B. V. vyživovaciu povinnosť na maloletú 13 ročnú Alexandru, matka pracuje na základe živnostenského oprávnenia v Rakúsku ako opatrovateľka, spolu s dvomi maloletými deťmi a svojou matkou žije v trojizbovom byte v Š., ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Otec maloletej je slobodný, okrem maloletej B. V. inú vyživovaciu povinnosť nemá, žije spolu so svojou matkou v dvojizbovom byte v Rumunsku, ktorý je v jeho podielovom spoluvlastníctve spolu s jeho matkou, otec je dobrovoľne nezamestnaný, bez evidencie na príslušnom úrade ako uchádzač o zamestnanie. Obaja rodičia si hradia náklady na bývanie a ďalšie náklady v súvislosti so zabezpečovaním svojich osobných potrieb, ako aj v ďalších oblastiach svojho života.
Vzhľadom na to, že o maloletú B. V. sa stará výlučne matka, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom rozhodnutie o zverení maloletej súd založil na výpovedi matky ohľadom zabezpečovania osobnej starostlivosti, podporenej odporúčaním kolízneho opatrovníka, ako aj zohľadnením vyjadrenia otca dieťaťa, ktorý zverenie maloletej do starostlivosti matky nenamietal, zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko v danom prípade nevzhliadol dôvod na obmedzenie rodičovských práv rodičom v uvedených zložkách.
Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, a výživné zo strany otca na maloleté dieťa určil sumou 70,- Eur mesačne, a to počnúc dňom podania návrhu dňa 7.10.2011, a teda čiastočne v súlade s návrhom matky, nakoľko súd nemal dostatočne preukázané zárobkové a majetkové pomery otca a pri posudzovaní výšky výživného vychádzal najmä z návrhu otca, ktorý súhlasil s výživným vo výške 50,- Eur mesačne a tiež z tvrdení matky ohľadom otcových pracovných aktivít, ktorý bol dobrovoľne nezamestnaný v posledných 10 rokoch, pričom si vždy pracovne privyrábal na živobytie a tiež aj s prihliadnutím na otcom vydokladované pravidelné mesačné výdavky, ktoré by pri nulovom zárobku nemohol uhrádzať z dôchodku jeho matky, čím sa jeho výdavky dostávajú do výrazného nepomeru s jeho oficiálnym nulovým príjmom. Zároveň súd pri rozhodovaní vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, keď zohľadnil, že matka, ktorá sa o maloletú stará výlučne sama, kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, a u otca, ako výživou povinného rodiča zohľadnil najmä tú skutočnosť, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť v období od 8.11.2011 do 10.12.2012, keď maloletej uhradil v celkovej výške 495,- Eur, dobrovoľne plnil, avšak od januára 2013 si svoju vyživovaciu povinnosť neplní vôbec a z dôvodu neúspešného stretnutia v januári sa už o maloletú ani nezaujíma, nekontaktuje ju na sviatky, neprispieva jej žiadnymi darmi, pričom inú vyživovaciu povinnosť nemá, je zdravý a práceschopný. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa sumou 70,- Eur a matka prispeje sumou 35,- Eur, nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavkov na dieťa, ktoré poberá na jedno maloleté dieťa vo výške 187,10 Eur mesačne, teda spolu 292,10 Eur mesačne (187,10 Eur + 70,- Eur + 35,- Eur), vytvorí sa tak dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
Súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom čiastočne v súlade s návrhom matky, nakoľko matka otcovi v stretávaní sa s dcérou brániť nemieni, avšak súd pri rozhodovaní prihliadal najmä na útly vek dieťaťa a tiež aj na skutočnosť, že citové väzby medzi maloletým dieťaťom a otcom absentujú, keďže sa dieťa od narodenia so svojím octom pravidelne nestretávalo, pričom je nutné tento vzťah od začiatku postupne rozvíjať a formovať. Súd určil styk otca s dieťaťom na každú tretiu sobotu a nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 15:00 hod do 18:00 hod, pri určení ktorého prihliadol aj na vzdialenosť bydliska otca od bydliska maloletého dieťaťa, avšak vzhľadom na nízky vek dieťaťa a absenciu citovej väzby dieťaťa s otcom, je potrebné, aby sa realizoval styk za prítomnosti matky maloletej. Takto upravený styk umožní otcovi lepší prístup k maloletému dieťaťu, vyhovujúcejšie podmienky pre dieťa a jednoduchšie formovanie vzťahu dcéry s octom, pričom pri pozitívnom prehlbovaní vzťahu otca s maloletým dieťaťom bude možné v budúcnosti tento styk rozšíriť.
Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom na maloletú B. V. za obdobie od 7.10.2011 do 27.2.2014 vo výške 1.521,45 Eur (za 10/2011 alikvótna časť 70:31= 2,258 x 25 dní = 56,45 Eur plus 70,- Eur/mes. x 28 mesiacov = 1.960,- Eur /za 11,12/2011; 1-12/2012; 1-12,/2013 a 1,2/2014/, t.j. spolu 2.016,45 Eur mínus výživné zaplatené otcom vo výške 495,- Eur = 1.521,45 Eur), súd mu v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť tento dlh zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,-Eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, pričom výšku mesačných splátok súd s poukazom na to, že ide o výživné na maloleté dieťa určil tak, aby dlh bol zaplatený najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku matka, právny zástupca matky a kolízny opatrovník nemajú právo podať odvolanie, nakoľko sa tohto svojho práva účinne svojím vlastnoručným podpisom do zápisnice súdu v súlade s § 207 ods. 1 O.s.p. vzdali.
Proti tomuto rozsudku má otec právo podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na tunajší súd.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.