Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-61-2013.pdf
PDF · 94.39 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/61/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti T. Š., nar. XX.X.XXXX a T. Š., nar. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky T. Š., bytom T. XX, X. a otca Y. Š., t.č. XX S. L., I., P. X., zastúpeného Advokátska kancelária Beňová, s.r.o., Blumentálska 8, Bratislava, o návrhu matky na úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom takto
rozhodol:
Súd zveruje maloleté deti T. Š., nar. XX.X.XXXX a T. Š., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej T. Š. sumou 90,- eur mesačne a na výživu maloletej T. Š. sumou 90,- eur mesačne od 5.4.2013, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 5.4.2013 do 28.2.2014 k maloletej T. vo výške 428,- eur a k maloletej T. vo výške 428,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur za každé maloleté dieťa, spolu s bežným výživným počnúc mesiacom marec 2013 pod následkom straty výhody splátok.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny rok od 1.7.2014 od 10.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. Otec si deti vyzdvihne v miesta bydliska maloletých detí a po ukončení styku ich na tom istom mieste odovzdá.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 5.4.2013 žiadala matka, aby súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 250,- eur na obidve dcéry. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletých detí žije momentálne v zahraničí, od roku 2010 sa o deti nezaujímal, neprispieval na ich výživu. Matkina finančná situácia je veľmi zlá, deti nemôžu navštevovať krúžky a žiadne spoločenské podujatia, nemá na to finančné prostriedky. Matka je na rodičovskej dovolenke, jej príjem nepostačuje na výživu a výchovu detí.
Otec s návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že v roku 2009 a 2010 žili rodičia aj s maloletými deťmi vo Veľkej Británii kde maloleté deti navštevovali tamojšiu školu a kde rodičia mali zamestnanie. Uvedená skutočnosť sa zmenila v lete v roku 2010, kedy sa matka rozhodla vycestovať s maloletými deťmi na 2- týždňovú dovolenku na Slovensko, čo aj zrealizovala. Po uplynutí dvoch týždňov sa navrhovateľka odmlčala a otec stratil kontakt s deťmi. Matka sa aj napriek predošlej dohode do Veľkej Británie už nevrátila. Otcovi sa podarilo skontaktovať s deťmi až po 3 mesiacoch od ich odchodu. Otec odmietal tvrdenia matky že na výživu deti neprispieva. Od februára 2013 prispieva sumou 100,- eur mesačne. Otec má ukončené základné vzdelanie, je zamestnaný, dosahuje mesačný príjem 700,- libier. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou novou partnerkou a ich spoločným maloletým dieťaťom. Partnerka je vo vysokom štádiu tehotenstva. Otcove mesačné výdavky dosahujú výšku 839,16 eur a pozostávajú z týchto položiek : výživné na deti 100,- eur, nájomné 208,39 eur, strava 151,38 eur, vykurovanie a teplá voda 96,88 eur. Poistenie motorového vozidla 85,98 eur, daň za motorové vozidlo 25,43 eur, pohonné hmoty 121,10 eur, zabezpečenie výživy na ďalšie dieťa 50,- eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletých detí, oboznámil sa s rodnými listami maloletých detí, s príjmom matky, príjmom otca ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav vo veci.
Maloleté deti sa narodili z manželského vzťahu. Na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie o rozvode manželstva rodičov a úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Rodičia maloletých deti nežijú v spoločnej domácnosti dlhodobo.
Maloletá T. navštevuje X. ročník základnej školy, maloletá T. X. ročník základnej školy. Deti sa v škole, nestravujú, mladšia dcéra nenavštevuje školský klub, nechodia na záujmové krúžky. Škole sa uhrádza poplatok ZRPŠ vo výške 20,- eur a poistné vo výške 8,- eur. Tieto platby sú rovnaké pre obidve deti, matka ich tento školský rok neuhradila s odôvodnením, že na to nemala. Matka nesúhlasila s výživným, ktoré navrhol otec. Uviedla, že mesačne vynaloží na deti 700,-800,- eur. Matka je na rodičovskej dovolenke, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, nar. XX.X. XXXX. Poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti vo výške 268,- eur mesačne. Uviedla, že pracuje, chodí upratovať, za čo má mesačne príjem 460,- eur (210,- eur + 250,- eur. ). Býva v prenajatom byte, za čo uhrádza 260,- eur mesačne. V byte býva aj priateľ matky, ten je nezamestnaný. Matka nevedela preukázať príjem z brigád, nakoľko zmluva je údajne uzatvorená s jej synovcom. Nemá ani žiadny doklad o tom, že mesačne uhrádza nájomné, pretože majiteľ im nedáva žiadny doklad.
Právny zástupca otca sa plne pridržiaval písomného vyjadrenia. Uviedol, že nie je vo finančných možnostiach otca, aby prispieval na výživu maloletých detí sumou vyššou ako 100,- eur spolu na obidve deti. Zároveň žiadal, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi a to od 1.7. do 31.8. Tento rozsah styku vyplýva z toho, že otec žije trvalo vo Veľkej Británii.
Partnerka otca má priznané sociálne dávky vo výške 251,52 L mesačne (305,6 eur).
Podľa predložených potvrdení o príjme dosahoval otec mesiaci november príjem 175 L týždenne, v mesiacoch august, september a október dosahoval príjem 227,50 L týždenne.
Matka súhlasila s úpravou styku počas letných prázdnin v rozsahu 1 mesiaca, nesúhlasila s celými letnými prázdninami, s odôvodnením, že aj ona chce byť cez prázdniny s deťmi.
Kolízny opatrovník navrhol, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej T. sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletej T. sumou 80,- eur mesačne.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, berúc do úvahy tú skutočnosť, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec žije v zahraničí a matka sa dlhodobo o deti stará.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca. Otec síce vo svojom vyjadrení uviedol, že dosahuje mesačnú mzdu 700 L, podľa výplatných listín však za obdobie pred novembrom 2013 dosahoval príjem 900 L (1.097,- eur), teda podľa názoru súdu je v možnostiach otca, aby takýto príjem dosahoval. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú tomuto príjmu ako aj potrebám maloletých detí, pričom je potrebné uviesť, že takto určené výživné je na pomyselnej priemernej až dolnej hranici. Otec sa odvolával na ďalšie vyživovacie povinnosti, je však potrebné si uvedomiť, že otec i keď má právo na rodinný
život, mal postupovať tak aby novými záväzkami neboli ohrozené už existujúce povinnosti. Súd bral do úvahy aj sociálnu dávku partnerky otca a to vo výške 305,- eur mesačne. Nie všetky výdavky uvedené otcom sú akceptovateľné. Za neprimeraný výdavok považuje súd náklad na motorové vozidlo ( pohonné hmoty, daň, postenie) cca 230 L. Pri takomto vysokom výdavku je potom na zváženie využívanie služieb verejnej hromadnej dopravy. Súd matke nevyhovel v plnom rozsahu a to z viacerých dôvodov. Výšku výdavkov na maloleté deti, ktorú uvádzala matka ( 700,- až 800,- eur) považoval súd za neprimeranú vzhľadom k tomu, že deti nenavštevujú žiadne krúžky, v škole nechodia na obedy, nemajú zaplatené poplatky. Matka nepreukázala svoj príjem, má ešte ďalšie dieťa, jej partner nepracuje, matka uhrádza za byt sumu 250,- eur mesačne, je teda na mieste otázka z akých príjmov a na aké účely matka vynakladá prostriedky v takejto výške (700,- -800,- eur), ktorá sa vzhľadom na uvedené javí nedôveryhodná.
Vyživovaciu povinnosť súd určil od podania návrhu, vzhľadom na to, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného.
Zročné výživné tvorí súčin jednotlivých súdom určených mesačných plnení za obdobie od 5.4.2013 do 28.2.2014 ( 10 mesiacov + alikvótna časť za mesiac apríl t.j. 26 dní ) a dosahuje výšku u každého z maloletých detí 978,- eur ( 10 mesiacov x90,- eur + 78 alikvótna časť za mesiac apríl), po započítaní už plneného výživného dosahuje dlžné výživné u každého dieťaťa sumu 428,- eur.
Vzhľadom na možnosti otca dovolil súd splácanie zročného výživného v primeraných splátkach spolu s bežným výživným.
Súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s prihliadnutím na právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, teda aj k otcovi, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec a súčasťou týchto práv je podieľať sa na výchove maloletých detí , aj keď len v obmedzenom rozsahu. Stretávanie maloletých detí s otcom je hlavne v ich záujme, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre ich ďalší citový vývoj. Súd nevyhovel otcovi v plnom rozsahu, nakoľko v prípade takto
určeného styku ( celé prázdniny), by matka bola úplne vylúčená z trávenia voľného času s deťmi počas letných prázdnin.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.