Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/258/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobkyne B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Ul. S. č. X, zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom v Prešove, Ul. Sládkovičova č. 8, proti žalovanému Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX K. Q. R X., F., G., zastúpenému JUDr. Jánom Garajom, advokátom v Prešove, Ul. Floriánova č. 2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 304 z 23.09.2013 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie okrem výroku o trovách konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobkyňa je vlastníčkou dvojizbového bytu č. XX s prísl. na ulici S. č. X v S., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. S.. Určil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Vychádzal zo zistenia, že základnou otázkou tejto určovacej žaloby je vyporiadanie sa s trvaním alebo ukončením zabezpečenia záväzku prevodom vlastníckeho práva k predmetnému bytu. V predchádzajúcom konaní pod sp. zn. Okresného súdu Prešov o vypratanie bytu a taktiež ani v predmetnom konaní existencia ďalšieho záväzku nebola preukázaná.

Aj z výpovede svedkov nevyplýva nespochybniteľne existencia ďalšieho záväzku. Samotný fakt, že syn žalobkyne mal finančné problémy a pôžičky, čo bolo známe, nie je dôkazom, ktorý by bol žalovanému v prospech v tejto veci. Ak žalovaný požičal žalobkyni alebo jej synovi peniaze riadnou zmluvou o pôžičke, ktorú si zabezpečil prevodom práva, je vysoko nepravdepodobné, aby vyššiu sumu peňazí, s ktorou operoval žalovaný vo svojich vyjadreniach, požičal bez akejkoľvek zmluvy alebo podpisu o prebratí peňazí. Ak žalovaný tvrdil, že zmluvu nepotreboval, pretože mal zabezpečovací prevod práva k bytu žalobkyne, je potrebné uviesť, že to postráda právnu logiku, lebo tento zabezpečovací prevod bol zabezpečením záväzku so žalobkyňou, nie s jej synom a na pôžičku vo výške podloženej znaleckým posudkom. Tvrdenia žalovaného o ďalšej existujúcej pôžičke sú účelové a nijakým spôsobom nepreukázateľné. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na predchádzajúce rozhodnutie vo veci , kde prvostupňový súd, ako aj krajský súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku jednoznačne uzavreli, že iný dlh neexistoval.

Po splnení zabezpečovacieho záväzku veriteľ je povinný opäť dlžníkovi umožniť výkon práva v rozsahu jeho prevodu a vydať dlžníkovi všetko, čo z prevedeného práva získal. Nie je relevantné, či splatenie pôžičky bolo v stanovenom termíne, v tomto prípade do 28.05.2003. Ak došlo k splneniu dlhu zo strany žalobkyne, mal žalovaný urobiť všetky úkony, aby opätovne bolo vyznačené vlastnícke právo pre žalobkyňu v katastri nehnuteľností k predmetnému bytu.

Absencia listinných dôkazov zmluvy o pôžičke medzi žalovaným a žalobkyňou alebo Z. E. bola v rozhodnutí súdu kľúčová. Súd mal preukázanú a nespochybniteľnú existenciu dlhu na základe zmluvy z 28.02.2003. V konaní bolo preukázané, že žalovaný prevzal 610.000,- Sk, pričom 450.000,- Sk bolo zdokladovaných v písomných potvrdeniach a 160.000,- Sk bez dokladu. Sám žalovaný však prevzatie platby 100.000,- Sk bez dokladu priznal. Je teda preukázané, že dlh zabezpečený prevodom práva bol zaplatený. Zabezpečený záväzok zanikol. Žalobkyňa vstúpila do svojich pôvodných práv vlastníka bytu a teda sa stala zaplatením dlhu jeho vlastníčkou. Výpočty žalovaného, ktoré predkladal, sa opierali o viac pôžičiek, takže neboli vierohodné. Naopak, zdokladovaných 450.000,- Sk, odovzdaných 100.000,- Sk sú platby nespochybniteľné oboma stranami.

Zabezpečovací prevod práva pokrýval pôžičku z 28.02.2003, len túto jedinú - uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným a hoci existencia iných pôžičiek nebola preukázaná, zabezpečenie sa týkalo iba záväzku z 28.02.2003.

Ak teda žalobkyňa podala žalobu o určenie vlastníckeho práva, súd musel takejto žalobe vyhovieť poukazujúc na to, že zabezpečovací prevod práva medzi žalobkyňou a žalovaným zanikol, dlh bol splatený, čo bolo preukázané a žalobkyňa je od momentu splatenia dlhu vlastníčkou nehnuteľnosti. Preto bolo potrebné žalobe vyhovieť.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.

Poukázal na to, že sporným v predmetnom konaní ostal celkový počet splátok uhradených žalobkyňou spolu s dohodnutým úrokom z omeškania a z toho vyplývajúci fakt existencie alebo zániku dlhu, čo má priamo za následok určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zabezpečovacieho práva k zmluve o pôžičke.

Ustanovenie vo vzťahu k úrokom z omeškania nemá povahu kogentného ustanovenia, pretože inak by nemohlo byť o úrokoch z omeškania v inej než zákonnej výške rozhodované. Vzhľadom na tieto okolnosti je treba považovať ustanovenie o dojednanom úroku z omeškania vo výške 18 % ročne za ustanovenie plne v súlade so zákonom a teda za ustanovenie platné. Najdôležitejšia okolnosť vo vzťahu k úrokom je tá, že Okresný súd Prešov už posudzoval platnosť zmluvy o pôžičke, ako aj zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z 28.02.2003 v konaní pod sp. zn. , pričom vyslovil názor, že na zmluvu ako celok, teda aj na dohodnutý úrok z omeškania, sa musí nahliadať ako na platné ustanovenia.

V predmetnom konaní (teda pod sp. zn. ) súd prvého stupňa vychádzal iba z dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. .

Z dôvodu odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku preto zároveň žalovaný vzniesol námietku zaujatosti konajúcej sudkyne, o ktorej sa dozvedel 02.10.2013 - doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia a dôvodom zaujatosti je okolnosť dogmatického poukazovania konajúcej sudkyne na dokazovanie vo veci Okresného súdu Prešov.

Tvrdenia súdu prvého stupňa v predmetnom konaní nevychádza ani z vykonaného dokazovania, pretože žalobkyňa preukázala, že dňa 14.05.2004 zaplatila žalovanému 30.000,- Sk, 24.07.2007 105.000,- Sk, 09.08.2007 160.000,- Sk - všetky tieto platby vo výške 295.000,- Sk boli vykonané na účet žalovaného bez akýchkoľvek dôvetkov a boli len vložené samotnou žalobkyňou na účet žalovaného. Žalobkyňa ďalej dňa 03.12.2005 vložila na účet žalovaného sumu 10.000,- Sk, dňa 31.01.2006 sumu 10.000,- Sk, 30.10.2006 sumu 10.000,- Sk, 07.11.2006 sumu 60.000,- Sk, 07.02.2007 25.000,- Sk, 12.03.2007 20.000,- Sk - všetky tieto platby vo výške 150.000,- Sk boli vykonané žalobkyňou taktiež vkladom na účet žalovaného s dôvetkom, že ide o dlh Z. E.. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa osobne vložila na účet žalovaného celkovú sumu 450.000,- Sk.

V konaní bolo ďalej preukázané, že syn žalobkyne zaplatil žalovanému v máji 2004 sumu 100.000,- Sk. Táto suma nebola nijakým spôsobom preukázaná ako suma, ktorá mala pokrývať dlh zo zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretej 28.02.2003. Okolnosť, že prevzatie tejto sumy

žalovaný nezaprel pred súdom, svedčí o pravdivosti jeho tvrdení v tom slova zmysle, že pôžička medzi žalovaným a synom žalobkyne bola uzavretá ústne a takým istým spôsobom bolo prevzaté aj plnenie zo strany syna žalobkyne. Prevzatie týchto peňazí považuje žalovaný za čiastočné plnenie dlhu syna žalobkyne, ktorý mal voči žalovanému na základe samostatnej zmluvy o pôžičke z obdobia roku 2003. Preto nemôže mať súd za preukázané, že by suma 100.000,- Sk, ktorú odovzdal syn žalobkyne žalovanému, bola suma rovnajúca sa čiastočnému plneniu žalobkyne z pôžičke z 28.02.2003. Naviac, pokiaľ by súd prvého stupňa vychádzal zo správneho súčtu súm, teda 450.000,- Sk a 100.000,- Sk, mal by dospieť k sume 550.000,- Sk a nie k sume 610.000,- Sk, ako to tvrdí súd prvého stupňa.

Svedok K. na pojednávaní 05.11.2012 uviedol presne, že bol svedkom uzatvorenia ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalovaným a Z. E. v roku 2003, kde žalovaný odovzdal Z. E. na ich druhom stretnutí sumu 200.000,- Sk a na treťom sumu 95.000,- Sk. Žalovaný si túto pôžičku zabezpečil účasťou osoby pána K., ktorý pri tomto úkone bol. Všeobecne je možné z hľadiska tradície vnímať ako tradičné zabezpečenie pri úkonoch pôžičky svedkov, ktorí existenciu takýchto úkonov potvrdzujú.

Svedok O. potvrdil odovzdanie sumy 100.000,- Sk Z. E., ktorý mu povedal, že si nenechal od žalovaného vystaviť žiadne písomné potvrdenie, pretože je to niečo iné. Tento svedok potvrdil, že pán E. mal veľa veriteľov. Treba teda vychádzať z toho, že svedok O. potvrdil, že ide o niečo iné ako pôžičku medzi žalovaným a žalobkyňou a mohla to byť teda len pôžička, ktorú stále uvádza žalovaný. Samotný Z. E. potvrdil v konaní, že mal viacero pôžičiek a niektoré z nich boli ústne, čo neodporuje tvrdeniu žalovaného. Súd prvého stupňa len odkopíroval skutočnosti z odôvodnenia rozsudku pod sp. zn. Okresného súdu Prešov.

Vychádzajúc z ustanovenia , bolo potrebné sa zaoberať aj príslušenstvom pohľadávky, teda úrokmi z omeškania v predmetnej veci. Je potrebné vychádzať z 18 % -ného úroku z omeškania, ktorý bol medzi účastníkmi dohodnutý a po prepočítaní vykonaných platieb, je potrebné konštatovať, že na istine by mala žalobkyňa žalovanému uhradiť sumu 155.000,- Sk a na úrokoch z omeškania 494.349,04 Sk, čo spolu predstavuje sumu 649.349,04 Sk, t.j. 21.554,44 Eur.

Ďalším dôvodom odvolania je okolnosť, že zákonnou sudkyňou v predmetnej veci by mala byť JUDr. N., ktorej vec bola na začiatku konania zákonným spôsobom pridelená a vygenerovaná. Súd bol teda nesprávne obsadený sudkyňou JUDr. U. a došlo k porušeniu článku 48 ods. 1 . Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na to, že v zmluve o pôžičke bolo uvedených 420.000,- Sk, pričom žalovaný jej synovi dal sumu 300.000,- Sk a 120.000,- Sk si zobral ako úrok za tri roky, pokiaľ mu syn pôžičku nevráti. Preto na všetkých platbách žalobkyňa uvádzala, že ide o dlh za Z. E., nakoľko žalovaný dal synovi peniaze, tieto peniaze syn žalobkyne aj vracal, posielal ich žalobkyni cez tzv. Western Union a žalobkyňa ich následne poukazovala na účet žalovaného. Žiadnu inú pôžičku jej syn od žalovaného nemal. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Žalovaný v doplňujúcom vyjadrení zo 16.10.2013 poukázal na to, že súd prvého stupňa sa v konaní nevyporiadal s hlavnou otázkou v prípade zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, a to aká bola skutočná výška dlhu a kedy došlo k jeho splateniu a takto k naplneniu rozväzovacej podmienky zabezpečovacej zmluvy.

Je potrebné poukázať na špekulatívnosť konania žalobkyne, kedy v priebehu konania o vypratanie bytu pod sp. zn. účelovo vyhlásila a spojila platby, ktorými dovtedy uhrádzala splátkovo svoj dlh, ako aj dlh svojho syna, ktorý pre odlíšenie platieb uvádzala ako dlh za Z. E., ako aj doplatila ďalšie splátky, domnievajúc sa, ak o tom presvedčí súd, že má dlh splatený. V tejto špekulácii však nebol ani cent zo zmluvy dohodnutých úrokov.

Odvolací súd prejednal vec podľa , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom, pretože tento minimálne v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa

So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, a preto výrok o trovách konania, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a to aj z dôvodu, že ide o výrok, ktorým sa iba upravuje vedenie konania ( ).

Podľa (platného v čase uzavretia zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným), splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju mu neprávom zadržuje.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatuje, že kľúčovou otázkou pre posúdenie dôvodnosti predmetnej žaloby je vyriešenie otázky, či došlo k splateniu dlhu, ktorý žalobkyni vznikol voči žalovanému na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania 28.02.2003, ktorá mala byť splatná 28.05.2003. Medzi účastníkmi bola dohodnutá suma 420.000,- Sk pôžičky a suma 30.000,- Sk úrokov takže k 28.05.2003 mala byť žalovanému vrátená suma 450.000,- Sk. Z bodu III. zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že pre prípad omeškania s vrátením finančných prostriedkov, si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 18 % a tak ako správne zistil súd prvého stupňa, aj zabezpečovací prevod nehnuteľnosti - bytu, ktorý je súčasne predmetom tohto konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že predmetná pôžička, ktorej na základe vyššie uvedeného výška dosiahla 450.000,- Sk (pričom túto výšku pôžičky v konaní zatiaľ nikto nespochybnil), nebola vrátená včas, ale došlo k jej splácaniu až po termíne splatnosti.

V tomto smere sú rozdielne tvrdenia žalobkyne (spolu s údajmi, ktoré poskytol ako svedok jej syn Z. E.) a tvrdenia žalovaného o splácaní pôžičky, ktoré sa opierajú o listinné dôkazy založené v spise.

Žalobkyňa totiž poukazuje (spoločne so svojim synom) na to, že boli poskytnuté splátky pôžičky už 01.10.2003 vo výške 20.000,- Sk, v mesiaci december 2003 vo výške 20.000,- Sk, 05.06.2004 vo výške 20.000,- Sk a ďalšia suma mala byť poskytnutá bez dokladu na základe spomínaného stretnutia pred bankou, a to vo výške 100.000,- Sk.

Naproti tomu žalovaný poukazuje na listinné dôkazy s tým, že prvá splátka bola uskutočnená až 14.05.2004 vo výške 30.000,- Sk a následne v ďalších termínoch počnúc 23.12.2005 (suma 10.000,- Sk) a v ďalších splátkach, ktoré sú podporené bankovými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise s tým, že posledná splátka mala byť uskutočnená 09.08.2007 v sume 160.000,- Sk.

Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval v priebehu konania i v samotnom odvolaní, že takýmto spôsobom narástli úroky z omeškania pri uvažovanej sadzbe vo výške 18 % až na spomínanú sumu 494.349,04 Sk.

Týmito okolnosťami sa však súd prvého stupňa nezaoberal, nevykonal žiadne dokazovanie smerujúce k zisteniu, či skutočne došlo k zaplateniu celého dlhu, vrátane úrokov z omeškania, prípadne s akými úrokmi z omeškania je možné v predmetnej veci uvažovať a svoje skutkové zistenia prevzal v celom rozsahu z predchádzajúceho konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. .

Tento postup rozhodne nemožno považovať za správny.

Úlohou súdu prvého stupňa bolo vykonať dokazovanie smerujúce k zisteniu, či skutočne došlo k zaplateniu dlhu, vrátane úrokov z omeškania a v odôvodnení rozhodnutia sa vyporiadať aj s tým, ktoré splátky na predmetný dlh je možné započítať a ktoré nie.

V tejto súvislosti je zaujímavá okolnosť, že listinné doklady, ktoré sa nachádzajú v spise a potvrdzujú splácanie predmetnej pôžičky žalobkyňou vo vzťahu k žalovanému, pokrývajú presne sumu 450.000,- Sk, ktorá vlastne bola dohodnutá medzi účastníkmi konania na základe pôvodnej zmluvy o pôžičke z 28.02.2003.

Táto okolnosť má význam z pohľadu náležitého zistenia skutkového stavu a vyporiadania sa so všetkými okolnosťami vzťahujúcimi sa na presné zistenie splátok, ktoré boli skutočne uhradené na predmetný dlh v prospech žalovaného, a to z toho dôvodu, že vychádzajúc z dokladov pripojených k spisu v zmysle vyššie uvedeného, k 09.08.2007 zaplatila žalobkyňa poslednou splátkou vo výške 160.000,- Sk presne sumu 450.000,- Sk, teda dlhovanú sumu bez úrokov z omeškania. Túto sumu splátkou k 09.08.2007 dosiahla práve uhradením sumy 160.000,- Sk a to za situácie, že v minulosti (v niektorom období, ktoré zatiaľ z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva) mala byť na základe zhodného tvrdenia žalobkyne i svedka Z. E. zaplatená suma 100.000,- Sk odovzdaním osobne žalovanému pred bankou. Naviac, podľa údajov poskytnutých svedkom E., 01.10.2003 mala byť zaplatená suma 20.000,- Sk, v mesiaci december 2003 ďalšia suma 20.000,- Sk a 05.06.2004 taktiež suma 20.000,- Sk, pričom tieto sumy dokladmi pokryté nie sú. S týmito okolnosťami bude musieť súd prvého stupňa sa taktiež vyporiadať pri hodnotení toho, aké splátky v skutočnosti boli na predmetný dlh zaplatené a z akých údajov je možné v tomto smere vychádzať.

Súd prvého stupňa nezaujal náležité stanovisko k ďalším splátkam, ktoré mali byť v zmysle vyššie uvedeného vykonané a nie je ani zrejmé, kedy sa uskutočnila najviac problematická splátka vo výške 100.000,- Sk, ktorej splatenie žalovaný vlastne nespochybňuje, ale poukazuje na to, že išlo o splátku inej pôžičky, a to pôžičky, ktorú mal uzavretú žalovaný so svedkom Z. E.. Aj keď súd prvého stupňa vyhodnotil, že ide o splátku predmetnej pôžičky, teda pôžičky týkajúcej sa žalobkyne voči žalovanému, neuvádza, kedy k tejto splátke malo dôjsť a z hľadiska matematického výpočtu, ako to správne naznačuje žalovaný vo svojom odvolaní, by potom mohla byť zaplatená maximálne suma 550.000,- Sk istiny, pričom rozsudok neobsahuje ani zmienku o tom, ako sa súd vyporiadal s narastajúcimi úrokmi z omeškania.

Pritom len za obdobie od 29.05.2003 do 14.05.2004, kedy bola zaplatená podľa dokladov prvá splátka vo výške 30.000,- Sk, mohli by tieto úroky z omeškania pri rešpektovaní vtedy platnej 13 % -nej sadzbe úrokov z omeškania dosiahnuť sumu 56.045,88 Sk. Ak by súd prvého stupňa vyhodnotil, že bola zaplatená aj ďalšia splátka (spomínaných 100.000,- Sk pred bankou osobne), nie je takéto hodnotenie dôkazov vylúčené, avšak muselo by byť zrejmé, kedy sa tak stalo a to z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Zároveň by však súd prvého stupňa musel brať do úvahy, že ďalšia splátka (podľa dokladov) bola urobená až 06.12.2005 a celý dlh v nasledujúcich splátkach až k 09.08.2007, pričom za celé toto obdobie museli vznikať aj úroky z omeškania, a to minimálne v zákonom stanovenej výške ().

Ako bolo vyššie naznačené, s týmito okolnosťami sa súd prvého stupňa nezaoberal, neujasnil si, kedy mala byť eventuálne zaplatená suma 100.000,- Sk a odovzdaná osobne žalovanému a ako vykonávanie jednotlivých splátok ovplyvnilo celkovú výšku úrokov z omeškania, čo v konečnom dôsledku by súd prvého stupňa priviedlo k záveru, či skutočne predmetný dlh bol zaplatený alebo nie.

Opätovne, ako bolo vyššie naznačené, súd prvého stupňa sa spoľahol na zistenia z predchádzajúceho konania, kde údajne bolo hodnoverne zistené, že k zaplateniu dlhu došlo, pričom tento záver vo svetle argumentácie žalovaného uvedenej v jeho odvolaní, v súčasnosti nie je možné udržať bez podrobnej špecifikácie splácania dlhu a výpočtov úrokov z omeškania.

Keďže sa súd prvého stupňa s týmito okolnosťami nezaoberal, nezistil správne skutkový stav a vo svetle argumentácie žalovaného uvedenej v tomto konaní je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné a ako také muselo byť zrušené podľa

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa náležite sa vyporiadať so všetkými vyššie uvedenými okolnosťami, uzavrieť, kedy došlo k poskytnutiu jednotlivých splátok dlhu, ktoré splátky súd prvého stupňa uznáva a ako tieto splátky ovplyvnili výšku úrokov z omeškania a teda výšku celkového

dlhu, vo vzťahu ku ktorému bude musieť súd prvého stupňa na základe presných matematických postupov zaujať stanovisko, či tento dlh ešte trvá, alebo bol skutočne zaplatený. Zatiaľ na základe dokazovania, ktoré súd prvého stupňa vykonal, takýto záver nie je možné urobiť.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Pokiaľ ide o námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, touto sa nadriadený súd nezaoberal a to z toho dôvodu, že v zmysle , dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajúcu v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

V zmysle , sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Tieto okolnosti v predmetnej námietke zaujatosti, ktorá je súčasťou odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa, nie sú uvedené a pokiaľ by mal pomer konajúcej sudkyne k veci zakladajúci dôvod na jej vylúčenie z konania spočívať v tom, že sa pridržiavala právnych názorov a skutkových zistení v predchádzajúcich konaniach, musela by byť táto okolnosť podriadená pod ustanovenie v podobe postupu sudcu v konaní, pretože myšlienkový postup sudcu a ustálenie skutkového stavu a právnych záverov je taktiež procesom, ktorý ma na mysli

Keďže dôvod na vylúčenie sudkyne konajúcej v predmetnej veci za týchto okolností nebol daný, v zmysle nemá takáto námietka zaujatosti náležitosti, ktoré si námietka vyžaduje a to práve pre absenciu dôvodu na eventuálne vylúčenie sudkyne z konania, bolo potrebné uzavrieť, že podanie v tomto smere nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, a preto nadriadený súd na toto podanie neprihliadol.

Pokiaľ ide o námietku spočívajúcu v tom, že vo veci nekoná zákonná sudkyňa, pretože tou by mala mať JUDr. N., sudkyňa Okresného súdu S., je potrebné konštatovať, že na č.l. 127 spisu sa nachádza opatrenie predsedníčky Okresného súdu Prešov, na základe ktorého bola predmetná vec generátorom, teda technickým prostriedkom schváleným Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, pridelená JUDr. U., teda sudkyni, ktorá v súčasnosti vo veci koná a to z dôvodu , nakoľko sudkyňa JUDr. N. (v súčasností U. po uzavretí manželstva), ktorej vec bola pridelená zmenou Rozvrhu práce na rok 2010 Dodatkom č. 11 k tomuto Rozvrhu práce Okresného súdu Prešov, sa cítila byť vo veci zaujatá. Sudkyňa JUDr. E. (v súčasnosti N. po uzavretí manželstva) v predmetnej veci prestala konať z dôvodu, že na základe Rozvrhu práce Okresného súdu Prešov bola ustanovená na výkon funkcie na trestnom úseku tohto okresného súdu, čo bolo riešené práve týmto Dodatkom č. 11 k Rozvrhu práce na rok 2010 Okresného súdu Prešov. Preto nemožno mať pochybnosti, že v súčasnosti konajúca sudkyňa je zákonnou sudkyňou.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.