Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-379-2011.pdf
PDF · 85.91 KB
No categories available
2Co/379/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu X. D., nar. XX. X. XXXX, bývajúceho N. C. Č.. X, zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanej Z. U., nar. X. X. XXXX, bývajúcej N. A., A. Č.. XXX, o náhradu škody, za účasti vedľajšieho účastníka Slovenskej kancelárie poisťovateľov so sídlom v Bratislave 29, Trnavská cesta č. 82, zast. Allianz- Slovenskou poisťovňou, a.s. so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 4. októbra 2011, č.k. 4C/24/2005-334 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa s preskúmavaným rozsudkom:
1/ žalobu z a m i e t o l;
2/ náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n a l a
3/ v y s l o v i l, že štát nemá právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
Na základe vykonaného dokazovania a doplneného dokazovania po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia vo veci s poukazom na ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu premlčania nároku žalobcu žalobu zamietol. Urobil tak po dôslednom výsluchu znalca, ktorý opakovane uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol ustálený 2-3 roky po úraze (ku ktorému došlo dňa 17.06.1986 pri dopravnej nehode zavinenej žalovanou), premlčacia doba teda začala plynúť týmto okamihom, pričom nie je rozhodujúci dátum vystavenia hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca nemá ďalšie poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom zo dňa 17.06.1986, ktoré by sa prejavili po 23.10.2007.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 150 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov úspešnej žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej videl v osobnej, majetkovej a sociálnej situácii žalobcu, pričom táto jeho situácia má súvis s poškodením zdravia, o ktoré
išlo v tomto konaní, aj v celkových okolnostiach prípadu. Týmto rozhodnutím nebude dotknutá majetková sféra žalovanej a vedľajšieho účastníka.
O náhrade trov konania, ktoré preddavkovo platil štát rozhodol poľa § 148 O.s.p., keď žalobca, ktorý bol v konaní neúspešný, je podľa zákona oslobodený od súdnych poplatkov.
Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania účastníkom zmeniť a zaviazať žalovanú povinnosťou zaplatiť mu sumu 16.928,90 eura do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznať mu aj náhradu trov celého konania. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p., t.j. vytýkal súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na to, že súd prvého stupňa jeho žalobe nevyhovel, vzhľadom na to, že považoval jeho nárok za premlčaný, uviedol, že v konaní bolo preukázané, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia mu bolo vydané až dňa 11.03.2004 a tiež, že o ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia požiadal MUDr. Kožára už v roku 1990 po tom, čo mu bol zo stehennej kosti odstránený klinec. Aj napriek tomu, že bol vyšetrený aj v roku 1991, o.i. aj za účelom posúdenia trvalých následkov MUDr. Celušňákom, posudok mu vydaný nebol. Nemožno mu pripísať na škodu skutočnosť, že o vydanie posudku v roku 1990 a v roku 1991, kedy podľa znaleckého posudku znalca Prof. MUDr. Miroslava Kitku, PhD. jeho zdravotný stav už bol ustálený, požiadal a tento mu lekár nevydal. Ujmu, ktorá mu vznikla bolo možné objektívne vyjadriť až dňa 11.03.2004, keď mu bolo vydané bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Premlčacia doba preto nemohla začať plynúť pre týmto dňom. Ďalej uviedol, že vyhláška o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v § 6 ods. 1 stanovuje, že pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Je nesporné, že posúdenie otázky, či je možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený z hľadiska nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí od vyjadrenia lekára v lekárskom posudku. Pokiaľ jeho zdravotný stav nebol podľa MUDr. Kožára a neskôr MUDr. Celušňáka natoľko ustálený v roku 1990, či 1991, že mu lekár posudok nevydal, nebolo v jeho možnostiach túto skutočnosť vzhľadom na chýbajúce odborné vzdelanie posúdiť. Nemožno mu teda pripísať na ťarchu skutočnosť, že mu lekár bodové ohodnotenie nevydal aj keď tak podľa záverov znaleckého posudku zo dňa 9.12.2005 urobiť mal. Osobitne poukázal na to, že v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode sa zmenil jeho spôsob života, v čase pred poškodením zdravia netrpel žiadnym zdravotným obmedzením, či už pri výkone pracovných aktivít alebo trávení voľného času a žiadnym spôsobom nebol obmedzovaný ani v pohybe, čo sa však v dôsledku úrazu zmenilo. Vzhľadom na závažnosť zásahu do jeho života, ktorý bol spôsobený utrpenými zraneniami sa domnieva, že mu prislúcha odškodnenie vo výške 20-násobku sťaženia spoločenského uplatnenia. Napokon uviedol, že z nesprávnosti rozhodnutia vo veci samej vyplýva i nesprávnosť výroku o trovách konania.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že trvá na svojich stanoviskách, ktoré uviedla v konaní.
Vedľajší účastník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, keď mal za to, že konajúci súd vec správne právne posúdil a preto nie sú dané dôvody odvolania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
Súd prvého stupňa po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia vo veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia (sp. zn. 4Co/12/2008 zo dňa 14. januára 2010) a jeho rozhodnutie dôsledne vychádza z rešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu v tomto uznesení.
Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. nie sú dané.
V posudzovanej veci išlo o žalobcom proti žalovanej uplatňovaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenie jeho odškodnenia za úraz, ktorý utrpel pri dopravnej nehode spôsobenej žalovanou dňa 17.06.1986 (čo bolo preukázané aj odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu Rožňava v trestnej veci žalovanej sp. zn. 3T 515/86). Vzhľadom na to, že žalobca svoj nárok uplatnil až žalobou podanou na súde prvého stupňa dňa 15.02.2005, žalovaná i vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania jeho práva na náhradu škody.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (§ 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
Účelom občianskoprávneho inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných lehotách uplatnili svoje práva (nároky) a tiež zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom na súde (u príslušného orgánu) svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní na za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať (§ 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka). V prejednávanej veci súd prvého stupňa s poukazom na žalovanou a vedľajším účastníkom vznesenú námietku premlčania správne uzavrel, že žalobca svoj nárok na náhradu škody na zdraví neuplatnil v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe v zmysle cit. ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto ním uplatňovaný nárok je premlčaný.
Nemožno súhlasiť s odvolaním žalobcu v tom smere, že ujmu, ktorá mu vznikla bolo možné objektívne vyjadriť až 11.03.2004, kedy mu bolo vydané bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a preto premlčacia doba nemohla začať plynúť pred týmto dňom. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 14. januára 2010, č.k. 4Co/12/2008 -186 vyslovil právny názor, že okolnosť, kedy mal poškodený po prvýkrát vystavené bodové ohodnotenie následkom poškodenia zdravia, nie je pre posúdenie plynutia premlčacej subjektívnej doby pre uplatnenie práva na náhradu škody a pre posúdenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podstatná. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, keď je možné zdravotný stav poškodeného po úraze , nemoci z povolania alebo inom poškodení zdravia, prípadne po ich zhoršení považovať za ustálený a kedy možno posúdiť, aký prípadne, či vôbec má zmenený zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné a spoločenské potreby alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. (Až) vtedy má totiž poškodený k dispozícií skutkové okolnosti, z ktorých škodu možno zistiť. Posúdenie otázky, či je možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený z hľadiska nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí od vyjadrenia lekára. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí dôsledne vychádzal z uvedeného právneho názoru a zistení nepochybne vyplývajúcich z vykonaného znaleckého dokazovania (znaleckým posudkom MUDr. Miroslava Kitku, PhD. č. 7/2005 vrátane jeho dodatkov, výpoveďou tohto znalca a znaleckým posudkom MUDr. Radoslava Morochoviča PhD. č. 3/2011), z ktorých jednoznačne vyplynulo, že škodu vyplývajúcu zo sťaženia spoločenského uplatnenia bolo možné objektívne vyjadriť dva až tri roky po úraze a z titulu neskôr nastavšieho zhoršenia zdravotného stavu (položka č. 425- trvalé poúrazové poruchy krvného a lymfatického obehu) do piatich rokov od úrazu, lebo vtedy už bol zdravotný stav žalobcu v zmysle § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. považovaný za ustálený. Keďže takto určené ustálenie zdravotného stavu žalobcu je rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie počiatku behu premlčacej doby pre uplatnenie jeho nárokov, súd prvého stupňa správne uzavrel plynutie premlčacej doby (najneskôr) v rozpätí rokov
1989 až 1991. Ak totiž žalobca utrpel úraz dňa 17.06.1986, k ustáleniu jeho zdravotného stavu došlo najneskôr v júni 1989 a k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie jeho práva najneskôr v júni 1991. Potrebné je dodať, že aj u nároku z neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu z titulu trvalých poúrazových porúch krvného a lymfatického obehu (položka 425) premlčacia doba na jeho uplatnenie začala plynúť najneskôr v roku 1991 (päť rokov po úraze), preto so zreteľom na podanie žaloby na súde až dňa 15.02.2005, žalobca si ani tento nárok neuplatnil v určenej premlčacej dobe.
Na správnosti záveru o premlčaní žalobcom uplatňovaného práva na náhradu škody nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobca požiadal o vydanie lekárskeho posudku o bodovom ohodnotení sťaženia jeho spoločenského uplatnenia v roku 1990, avšak nebol mu vydaný a rovnako mu nebol vydaný ani v roku 1991, kedy mal byť za účelom tohto lekárskeho posudku vyšetrený, keď nepreukázal (a v tomto smere ani žiadne tvrdenia neuviedol), že do roku 2004 žiadal o vydanie lekárskeho posudku a takáto skutočnosť nevyplýva ani zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Nepreukázal teda, že sa od roku 1990 (po dobu 14 rokov) zaujímal o ochranu svojich práv s dostatočnou starostlivosťou.
Za tohto stavu súd prvého stupňa správne uzavrel, že námietka premlčania uplatnená žalovanou a vedľajším účastníkom je dôvodná a správne na tom základe žalobu zamietol.
Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (v celom rozsahu, t.j. v napadnutej časti i v súvisiacom výroku o trovách konania štátu) ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol so zreteľom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnili.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.