Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-54-2013.pdf
PDF · 72.23 KB
Case nature
Subarea
9CoE/54/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, zastúpenej riaditeľom pobočky Stará Ľubovňa, so sídlom Stará Ľubovňa 064 01, Budovateľská 42/535, proti povinnému: E. U., s miestom podnikania F. Z. XXX XX, G. XXXX/XX, IČO: 40 714 349, za účasti súdneho exekútora JUDr. Miroslava Frigu, Exekútorský úrad Stropkov, Hlavná 1737/61, Stropkov, pre vymoženie sumy 2.715,90 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 5Er/188/2012-11 zo dňa 1.3.2013, takto
rozhodol:
Vracia vec súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom exekúciu zastavil. Ďalším výrokom súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Frigovi, Exekútorský úrad Stropkov, Hlavná 1737/61, Stropkov, trovy exekúcie vo výške 33,19 eur a uložil oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Posledným výrokom uznesenia súd rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú nárok na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že dňa 6.2.2013 doručil oprávnený súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že oprávnený rozhodol o povolení obnovy konania vo veci predpísania poistného ukončenej právoplatným rozhodnutím oprávneného č. 700-3110071512-GC04/12 zo dňa 21.2.2012. Výrok o trovách súd zdôvodnil odkazom na § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. a § 14, § 15 a § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z.. Posledný výrok súd zdôvodnil tým, že v zmysle § 251 ods. 4 O. s. p. a § 146 ods. 1 písmeno c O. s. p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Napadol ním len výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie vo výške 33,19 eur. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na exekúciu bolo povinnému doručené do vlastných rúk 24.2.2012. Povinný mal možnosť napadnúť neprávoplatné rozhodnutie v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Tento inštitút právnej ochrany nevyužil a rozhodnutie 26.3.2013 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Obnova konania bol povolená na návrh povinného zo dňa 19.11.2012. Trovy exekúcie uhradil povinný, o čom súdny exekútor vydal potvrdenie. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a k jeho zastaveniu nedošlo zavinením oprávneného.
Sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie o podanom odvolaní tomuto odvolaniu nevyhovel a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Spis došiel odvolaciemu súdu dňa 7.5.2013.
Pretože odvolanie oprávneného smeruje len proti výroku o náhrade trov súdneho exekútora, nadobudli výroky uznesenia o zastavenie exekúcie a o náhrade trov oprávneného a povinného právoplatnosť, a tak ich nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1,3 a § 206 ods.
2 O. s. p.). Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto túto časť uznesenia preskúmal odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto časť uznesenia preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom dovolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O. s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd predložil vec odvolaciemu súdu predčasne.
Dňa 1.11.2013 nadobudla účinnosť novela zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok, ktorou bolo významne ovplyvnené rozhodovanie súdov o trovách v exekučnom konaní. Pri tejto novelizácii bolo z exekučného poriadku vypustené ust. § 58 ods. 5, podľa ktorého „proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné“. Toto ustanovenie bolo nahradené § 58 ods. 6, podľa ktorého „proti výroku o náhrade trov konania rozhodnutie podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie“.
Právnym dôsledkom novelizácie týchto ustanovení je neprípustnosť odvolania účastníkov exekučného konania proti rozhodnutiu exekučného súdu o náhrade trov exekúcie vzniklej účastníkom exekúcie v priebehu prvostupňového konania. Vyplýva to z naďalej platného ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.11.2013 uvedených v § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorou bolo podané pred 1.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013. To neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Malo by sa jednať o rozhodnutie sudcu upravené v § 374 ods. 4 veta 2 a 3. O.s.p.. Podľa týchto ustanovení, odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Možnosť napádať rozhodnutie súdnych úradníkov odvolaním je upravená tak, že každých rozhodnutí možno napadnúť odvolaním, dokonca aj také rozhodnutie, proti ktorému by inak nebolo odvolanie prípustné, ak by ho vydal sudca. Ak je podané odvolanie proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému je inak prípustné odvolanie, ak by ho vydal sudca, nemá podanie odvolania za následok zrušenie rozhodnutia zo zákona, ako je to uvedené v poslednej vete tohto ustanovenia. O podanom odvolaní sa musí rozhodnúť. Môže o ňom rozhodnúť sudca, ktorý by rozhodoval, keby nerozhodoval súdny úradník. Sudca však môže rozhodnúť o odvolaní iba vtedy, ak mu v celom rozsahu vyhovie. Rozhodnutie sudcu o odvolaní proti rozhodnutiu súdneho úradníka sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa a preto rozhodnutiu sudcu o odvolaní možno znovu napadnúť odvolaním. Ak však sudca odvolaniu nemieni vyhovieť, pretože rozhodnutie súdneho úradníka považuje za vecne správne alebo pretože odvolanie považuje za neprípustné, musí predložiť vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Takéto predloženie veci odvolaciemu súdu nie je možné považovať za rozhodnutie sudcu prvostupňového súdu.
Novelizácia účinná od 1.11.2013 mala za dôsledok, že proti výroku rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách zastavenej exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku), nie je odvolanie prípustné. V dôsledku toho sa na tento stav musí aplikovať posledná veta ust. § 374 ods. 4 O. s. p., podľa ktorej, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (prvostupňového súdu). Ak v takejto veci rozhodne súdny úradník, je proti jeho rozhodnutiu zo zásady prípustné odvolanie. Keďže sa však jedná o rozhodnutie, proti ktorému by odvolanie nebolo prípustné, ak by ho vydal sudca, dochádza v takom prípade k tomu, že rozhodnutie súdneho úradníka sa zrušuje priamo zo zákona. V takom prípade musí znova vo veci rozhodnúť sudca prvostupňového súdu, pričom po 31.10.2013 už nemôže vec odstúpiť odvolaciemu súdu.
V preskúmavanej veci rozhodol súdny úradník dňa 1.3.2013 o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie. Odvolaním oprávneného bol napadnutý len výrok o trovách exekúcie, ktoré bol zaviazaný oprávnený účastník zaplatiť súdnemu exekútorovi. Pretože sudca prvostupňového súdu nerozhodol do 31.10.2013 o podanom odvolaní tak, že by mu v plnom rozsahu vyhovel a odstúpil vec dňa 25.3.2013 odvolaciemu súdu, vzťahuje sa na preskúmanú vec výnimka uvedená v § 243 b ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku. Tá má za dôsledok, že aj na rozhodnutie v preskúmavanej veci platí Exekučný poriadok v znení účinnom od 1.11.2013. V dôsledku toho proti rozhodnutiu prvostupňového súdu zo dňa 1.3.2013 o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, by nebolo odvolanie prípustné, ak by o ňom rozhodoval sudca. Keďže išlo o rozhodnutie súdneho úradníka, bol tento výrok uznesenia súdu zo dňa 1.3.2013 zo zákony zrušený podaním odvolania oprávneného, v dôsledku čoho musí o trovách súdneho exekútora rozhodnúť s konečnou platnosťou sudca prvostupňového súdu, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie.
Z týchto dôvodov odvolací súd stratil právomoc rozhodovať o podanom odvolaní a vec vracia súdu prvého stupňa, ako predčasne predloženú.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.