Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoPr/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcu L.. R.. V. X., I.. XX. XX. XXXX, Z. N., G. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Martinecom, advokátom so sídlom v Košiciach, Werferova 1, proti žalovanému Správa katastra Košice, Južná trieda 82, Košice, v konaní o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -112 zo dňa 17.10.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 02.03. 2012 domáhal neplatnosti výpovede danej mu listom žalovaného zo dňa 17.10.2011 podľa ustanovenia z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol v štátnej službe od 01.04.2004 do 15.01.2012 a v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru pracoval v pozícii štátneho zamestnanca s miestom výkonu štátnej služby Správa katastra Košice - okolie na oddelení dokumentácie a poskytovania informácii, v pozícii samostatného radcu. Listom zo dňa 17.10.2011 mu bola daná výpoveď podľa o štátnej službe z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta na oddelení dokumentácie a poskytovania informácií na Správe katastra Košice - okolie s tým, že služobný úrad nemá iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Podľa podpisu na uvedenej listine žalovaný výpoveď prevzal dňa 18.10.2011. Podľa potvrdenia o dočasnej práceneschopností bol žalovaný práceneschopný v čase od 13.12.2011 do 15.01.2012. Výpoveď daná žalobcovi spĺňala formálne podmienky platnosti tohto právneho úkonu, vyžadovaného zákonom, čo do zákonom určenej písomnej formy tohto právneho úkonu, skutkového vymedzenia dôvodov pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, ako i predpokladov riadneho doručenia do vlastných rúk zamestnanca ( , ). Žalobca uplatnil neplatnosť skončenia zamestnaneckého pomeru v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od času, keď sa mal pracovný pomer skončiť, . Vzhľadom na námietky žalobcu sa súd prvého stupňa zaoberal splnením hmotnoprávnych podmienok pre ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalovaným, teda či reálne došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta a služobný úrad nedisponoval vhodným štátnozamestnaneckým miestom v čase dania výpovede žalovanému, teda či bol jeho štátnozamestnanecký pomer skončený zo zákonom vymedzených dôvodov

podľa Žalobca vykonal svoju činnosť na úseku štátnej správy geodézie, kartografie a katastra. Ústredným orgánom štátnej správy v tejto oblasti je podľa o ministerstvách a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a katastrálneho zákona () geodézie, kartografie a katastra (ďalej len „“). Služobným úradom žalovaného bol podľa ust. v spojení s ust. , Katastrálny v Košiciach. Vedúcim služobného je podľa prednosta katastrálneho . Rozhodnutím vedúcej služobného Ing. Vajdovej zo dňa 26.09.2011 č. Osú-362/2011 došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckých miest z dôvodov úsporných opatrení na úseku Geodézie, kartografie a katastra. Uvedeným rozhodnutím sa okrem iného k 31.12.2011 zrušilo tiež jedno štátnozamestnanecké miesto na oddelení dokumentácie a poskytovania informácii na Správe katastra Košice - okolie, na ktorom pôsobil žalobca. Z vyjadrenia geodézie, kartografie a katastra SR vyplynulo, že je vo výlučnej kompetencii katastrálnych úradov ako služobných úradov štátnych zamestnancom vytváranie a rušenie štátnozamestnaneckých miest v ich územnej pôsobnosti. Tento ústredný orgán štátnej správy neposudzuje počet štátnozamestnaneckých miest, ani ich funkčné zaradenie. V konkrétnom prípade katastrálny v Košiciach pristúpil k zníženiu štátnozamestnaneckých miest v dôsledku znižovania finančných prostriedkov pridelených rezortu Geodézie, kartografie a katastra zo štátneho rozpočtu po prehodnotení vlastných kapacít, ktorý postup zvolili aj ostatné katastrálne . V súlade s ust. a , o štátnej službe námietky žalobcu proti právomoci prednostky Katastrálneho ako vedúcej služobného rozhodovať o znižovaní počtu zamestnancov na katastrálnom , nepovažoval súd prvého stupňa za opodstatnené. Vedúca tohto služobného bola oprávnená konať vo vzťahoch vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých pomerov a katastrálny , ako samostatný právny subjekt v medziach jemu zverených kompetencií oprávnený rozhodovať o štruktúre zamestnaneckých miest. Schválený počet štátnozamestnaneckých miest predstavuje maximálny limit počtu zamestnancov pre tú ktorú oblasť štátnej správy, čo však neznamená, že orgány štátnej správy nemôžu vyvíjať činnosť smerujúcu k znižovaniu nákladov na chod svojej činnosti, čo je možné aj cestou znižovania počtu zamestnancov bez ohrozenia plnenia úloh plynúcich so zákonom im zverenej pôsobnosti. Rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta nemá zákonom predpísané náležitosti, musí byť z tohto úkonu zrejmé, akého štátnozamestnaneckého miesta sa týka, a na jeho základe musí dôjsť reálne k zrušeniu takéhoto miesta, ak majú byť naplnené výpovedné dôvody podľa ust. . Služobný je oprávnený rozhodnúť o štruktúre a počte miest, ktoré zruší a tiež na výbere služobného , s ktorým zamestnancom ukončí štátnozamestnanecký pomer, ak sa zrušujú len niektoré z viacerých štátnozamestnaneckých miest obsadených zamestnancami v rovnakej funkcii a v zhodnom odbore pracovnej pôsobnosti. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade vedúca Katastrálneho v súlade so zákonom preukázateľne rozhodla o zrušení štátnozamestnaneckého miesta žalobcu a následne služobný pristúpil k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom podľa ust. , v zmysle ktorého služobný môže dať zamestnancovi výpoveď ak sa zrušuje, alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom a nedohodne sa so služobným inak. Pokiaľ ide o existenciu vhodného štátnozamestnaneckého miesta, ktoré malo byť k dispozícii žalovanému a nebolo ponúknuté žalobcovi, takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Naopak z predložených listín vyplynulo, že v čase skončenia pracovného pomeru so žalobcom žalovaný nedisponoval vhodným štátnozamestnaneckým miestom, ktoré by mohol ponúknuť žalobcovi. Novoprijatí zamestnanci boli prijatí na iné pracovné pozície a na základe pracovnej zmluvy keďže sa jednalo o výkon práce vo verejnom záujme a nie o štátnozamestnanecké miesta. Pokiaľ by sa aj jednalo o štátnozamestnanecké miesta vzhľadom na druh pracovnej činnosti (vrátnik, upratovačka, ekonóm - účtovník) by nebolo možné ich považovať za vhodné miesto pre žalobcu zohľadňujúc jeho vzdelanie, prax a doterajší charakter vykonávanej práce. Nový štátnozamestnanecký pomer nevznikol ani v prípade R. M., ktorá bola štátnym zamestnancom žalovaného od 21.06.2010. V jej prípade došlo k zmene miesta výkonu štátnozamestnaneckého pomeru, a to trvalým preložením do 15.11.2011 zo Správy katastra Košice - okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou na Správu katastra Košice - okolie, Južná trieda 82 na oddelenie dokumentácie a poskytovania informácii. Zo služobnej zmluvy a opisu štátnozamestnaneckého miesta vyplýva, že menovaná pôsobila v inej funkcii (referent) v nižšej (štvrtej) platovej triede a s nižším rozsahom kompetencií ako vykonával pôvodne žalobca. V porovnaní so žalobcom, ktorý bol ako samostatný radca oprávnený na samostatné odborné činnosti na úseku poskytovania informácii z katastra, vyžadujúce ovládanie predchádzajúcich evidencií, a bol oprávnený na rozhodovanie v prvom stupni správneho konania, poskytovanie informácii z katastrálneho operátu, prešetrovanie vlastníckych

práv k nehnuteľnostiam, i konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte a dokumentačnú činnosť v pozemkovej knihe, rozsah pôsobností R.. M. ako hlavného referenta sa dotýkala len zisťovania a prešetrovania údajov katastra nehnuteľnosti bez oprávnenia na samostatné konanie. Preto vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa ustálil, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, keďže na základe rozhodnutia o zrušení štátnozamestnaneckého miesta žalobcu bol jeho štátnozamestnanecký pomer skončený so zákonom uvedených dôvodov podľa ust. a žalovaný ako služobný nemal pre žalobcu vhodné štátnozamestnanecké miesto. Aplikujúc na právne vzťahy účastníkov konania okrem o štátnej službe aj ustanovenia vymedzené v ust. vzhľadom k dočasnej práceneschopnosti žalovaného v čase od 13.12.2011 do 15.01.2012 v súlade s ust. došlo k predĺženiu dvojmesačnej výpovednej doby ( Podľa ust. , keďže zamestnancovi bola daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (v tomto prípade práceneschopnosť) tak, že výpovedná doba by mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby, okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. , podľa ktorého procesne úspešný účastník má právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v konaní proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. Pretože procesne úspešnému žalovanému preukázateľné trovy konania nevznikli, neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov, súd prvého stupňa vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , a V dôvodoch odvolania akcentoval na to, že súd prvého stupňa listom č. 18Cpr/2/12 zo dňa 29.05.2012 žiadal žalovaný Katastrálny v Košiciach predložiť doklady o voľných štátnozamestnaneckých miestach. V predložených dokladoch ako organizačná štruktúra Katastrálneho , zrušenie štátnozamestnaneckých miest, výpoveď a opis štátnozamestnaneckého miesta, ktoré žalovaný dodal súdu, nie je uvedený počet obsadených a ani voľných štátnozamestnaneckých miest. Tiež súd prvého stupňa listom 18Cpr/2/12 zo dňa 24.07.2012 žiadal žalovaného nadriadený Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o informáciu aj o počte štátnozamestnaneckých miest. V odpovedi zo dňa 02.08.2012 takúto informáciu neuviedol, hoci podľa o štátnej službe takúto informáciu mal, keď vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov koordinuje činnosť podriadeného miestnej štátnej správy. Navrhovateľ predložil súdu ako nový dôkaz Výročnú správu o činnosti Katastrálneho v Košiciach na rok 2011 ( zdroj na adrese www.geodesy.gov.sk /kontakty a výročné správy za rok 2011/ katastrálne / v Košiciach), kde v kapitole 6.l „Plán zamestnancov a jeho plnenie“ sa uvádza, že plánovaný počet zamestnancov stanovil geodézie, kartografie a katastra SR na 307 zamestnancov. Z toho teda vyplýva, že v roku 2011 bolo v Katastrálnom v Košiciach voľných 13 štátnozamestnaneckých miest. Odvolateľ tiež namietal, že na súde prvého stupňa už tvrdil, že v organizačnej štruktúre Správy katastra Košice - okolie na oddelení dokumentácie a poskytovania informácií, kde vykonával štátnu službu, bol dňa 31.10.2011 ukončený štátnozamestnanecký pomer s Z. W.. Uvedené štátnozamestnanecké miesto zrušené nebolo, bolo voľné a Katastrálny v Košiciach na splnenie hmotnoprávnej podmienky z dôvodu výpovede uvedené voľné miesto žalobcovi neponúkol. Od 01.11.2011 bola na oddelenie dokumentácie a poskytovania informácii, kde žalobca pracoval, preložená R. M. z pracoviska Moldava nad Bodvou. Štátnozamestnanecké miesto v Moldave nad Bodvou bolo voľné, nebolo zrušené a Katastrálny v Košiciach znovu uvedené miesto žalobcovi neponúkol. Dňa 31.12.2011 na oddelení dokumentácie a poskytovania informácií bol ukončený štátnozamestnanecký pomer s W. Y.. Jej štátnozamestnanecké miesto ostalo voľné, nebolo zrušené a Katastrálny ani toto uvedené miesto žalobcovi neponúkol. Teda to sú jasné dôkazy o tom, že Katastrálny v Košiciach klamal súdu, že nemá pre žalobcu vhodné štátnozamestnanecké miesto. V odvolaní žalobca zopakoval právnu argumentáciu namietanú v konaní pred súdom prvého stupňa, že právo vytvárať nové alebo rušiť štátnozamestnanecké miesta o organizácii činnosti vlády a organizácii Ústrednej štátnej správy patrí Vláde Slovenskej republiky, ktorá schvaľuje limity počty zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Toto právo zo zákona nemá Katastrálny Košice, ako iba miestnej štátnej správy. Vláda Slovenskej republiky v

uznesení č. 667 zo dňa 06.10.2010 (dôkaz č. 13) na rok 2011 stanovila pre geodézie, kartografie a katastra 2487 štátnozamestnaneckých miest. Nadriadený geodézie, kartografie a katastra určil Katastrálnemu v Košiciach 307 štátnozamestnaneckých miest. Oproti roku 2010 je to dokonca navýšenie o 2 miesta. Teda súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ak v dôvodoch rozsudku uviedol, že je vo výlučnej kompetencii katastrálnych úradov ako služobných úradov štátnych zamestnancov vytváranie a rušenie štátnozamestnaneckých miest v ich územnej pôsobnosti. Citované stanovisko, že katastrálne majú kompetenciu vytvárať nové štátnozamestnanecké miesta je v rozpore s kompetenciou Vlády Slovenskej republiky podľa a § 21 ods. 1 a § 23 ods. 1 zákona č. 5400/2009 Z.z. podľa ktorých na plnenie svojich úloh štátnej správy môžu prekladať štátnych zamestnancov alebo prijímať nových uchádzačov, ak je voľné štátnozamestnanecké miesto. Poukazovanie geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky na ( o rozpočtových pravidlách verejnej správy) je podľa odvolateľa irelevantné, pretože týmto pripúšťa v a na štátnozamestnanecké vzťahy použiť primerané ustanovenia iba Na podporu tvrdenia odvolateľa, že rušiť štátnozamestnanecké miesta nie je v právomoci vedúceho podľa v , žiadal žalobca informáciu o ďalších právnych normách, ktorými by sa mala riadiť štátna služba. vlády SR a Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny SR nepoukázali na žiaden právny predpis, ktorým bola prenesená kompetencia rušiť štátnozamestnanecké miesta aj na miestnej štátnej správy. Keďže podľa ( štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu po prijatí občana na voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky, jedine Vláda Slovenskej republiky má právo rušiť štátnozamestnanecké miesta, čo aj využila, keď zrušila krajské špecializovanej správy. Na základe tohto môže nástupca Katastrálneho v Košiciach dávať výpoveď štátnym zamestnancom podľa ods. b), že sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, atď. Aj podľa ( aj bývalá vedúca Katastrálneho v Košiciach R.. V. O. bola povinná dodržiavať a ďalšie právne normy. Ako vedúca mala konať v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovujú zákony a v žiadnom zákone Slovenskej republiky nie je ustanovené, že mala právo vytvárať nové alebo rušiť štátnozamestnanecké miesta. Na záver poukázal žalobca na to, že aj ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru Katastrálnym v Košiciach ku dňu 15.01.2012 je neplatné, keďže dňa 13.12.2011 bol kvôli pracovnému úrazu operovaný a práceneschopný a schopný práce až od 16.01.2012. Keďže podľa pracovný pomer končí uplynutím posledného dňa ochrannej lehoty a dňa 15.01.2012 bol ešte práceneschopný až 16.01.2012 mohol byť ukončený štátnozamestnanecký pomer žalobcu s Katastrálnym v Košiciach.

Žalovaný Správa katastra Košice vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný má za to, že Katastrálny v Košiciach ako právny predchodca Správy katastra Košice postupoval v súlade s ust. o štátnej službe a v zmysle , keďže žalobcovi bola daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby, pracovný pomer skončil uplynutím posledného dňa ochrannej doby, t.j. posledný deň ochrannej doby bol 15.01.2012 lebo dočasná pracovná neschopnosť žalobcu bola ukončená ku dňu 15.01.2012. Ďalšie skutočnosti uvádzané odvolateľom v odvolaní nemajú podľa žalovaného žiadny právny relevantný vplyv na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní uvádza, že Katastrálny v Košiciach k odvolanému štátnemu zamestnancovi na pracovisku v Kráľovskom Chlmci ponúkol iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a ďalším 6 zamestnancom umožnil zmenu pracovisku v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolateľa, Katastrálny v Košiciach iným vhodným štátnozamestnaneckým miestom nedisponoval, čo preukázal listinami. Pokiaľ ide o údajné voľné štátnozamestnanecké miesta po zamestnancoch R. M., Z. W. F. W. Y. žalovaný uvádza, Ž. R. M. bola preložená z pracoviska Moldava nad Bodvou na pracovisko Košice - okolie, teda jej štátnozamestnanecké miesto sa neuvoľnilo, nakoľko vykonávala práce naďalej, pracovné činnosti vykonávané Z. W. F. W. Y. vykonávali ostatní zamestnanci Správy katastra bez potreby prijať na tieto činnosti nových zamestnancov.

Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa, že je len v kompetencii vlády SR vytvárať nové alebo rušiť štátnozamestnanecké miesta žalovaný uvádza, že z právnej úpravy o štátnej službe a o katastri nehnuteľností je zrejmé, že nie sú pravdivé tvrdenia odvolateľa o nedostatku právomoci prednostky katastrálneho rozhodovať o znižovaní

počtu zamestnancov na katastrálnom . Rozhodnutím vedúcej služobného R.. O. zo dňa 26.09.2011 č. Osú-362/2011 došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckých miest z dôvodu úsporných opatrení na úseku geodézie, kartografie a katastra. Uvedeným rozhodnutím sa zrušilo i štátnozamestnanecké miesto na oddelení dokumentácie a poskytovania informácii Správy katastra Košice - okolie. Vedúca služobného bola oprávnená konať vo vzťahoch vyplývajúcich o štátnozamestnaneckých pomerov a katastrálny , ako samostatný právny subjekt bol v medziach jemu zverených kompetencií oprávnený rozhodovať o štruktúre zamestnaneckých miest. Schválený počet zamestnancov, na ktorý sa odvoláva navrhovateľ, predstavuje maximálny limit počtu zamestnancov pre tú ktorú oblasť štátnej správy, neznamená však, že orgány štátnej správy nemôžu vyvíjať činnosti smerujúce k znižovaniu nákladov na chod svojej činnosti, čo je možné aj cestou znižovania počtu zamestnancov bez ohrozenia plnenia úloh plynúcich zo zákonom im zverenej pôsobnosti.

Dňa 01.01.2013 nadobudol účinnosť o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol novelizovaný okrem iných zákonov aj katastrálny zákon. Citovanou novelou došlo k zmene organizácie štátnej správy na úseku katastra. V zmysle o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zrušujú katastrálne . V zmysle o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov pôsobnosť katastrálnych úradov ustanovená osobitnými predpismi prechádza na správy katastra v sídlach krajov.

Preto v súlade s ust. pokračoval odvolací súd v konaní s právnym nástupcom Katastrálneho v Košiciach Správou katastra Košice, keďže zo zákona došlo k procesnému nástupníctvu Správy katastra Košice namiesto pôvodného žalovaného Katastrálneho v Košiciach.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote ( ) preskúmal rozsudok podľa až 3 , ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a rozsudok v súlade s ust. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust.

Žalobca uplatňuje odvolacie dôvody podľa ust. , a

Odvolací dôvod podľa spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. až 135 , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa ( ) v spojení s ust. sú odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Spoločným znakom pre nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Ustanovenie v spojení s ust. možno vykladať len tak, že tieto nové skutočnosti a dôkazy môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre účastníka. Dôkaz navrhovaný žalobcom v odvolacom konaní, informácia o počte štátnozamestnaneckých miest 307 štátnych zamestnancov a v roku 2011 bolo v Katastrálnom zamestnaných iba 294 zamestnancov,

čo podľa žalobcu preukazuje, že v roku 2011 bolo v Katastrálnom v Košiciach voľných 13 štátnozamestnaneckých miest nemôže privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní síce predkladá ako nový dôkaz „výročnú správu o činnosti katastrálneho v Košiciach na rok 2011, poukazujúc na bod 6.1 výročnej správy, že plánovaný počet zamestnancov stanovil geodézie, kartografie a katastra SR na 307 zamestnancov, ale neberie zreteľ na bod 6.7 výročnej správy Očakávaný vývoj v budúcom období, kde sa uvádza: Katastrálny v Košiciach realizuje personálnu a mzdovú politiku na základe zasielaných záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok v súlade so schváleným počtom zamestnancov a výškou pridelených finančných prostriedkov. Vzhľadom na zníženie mzdových prostriedkov na rok 2011 na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, realizoval Katastrálny v Košiciach už koncom roka 2010 opatrenia na zabezpečenie dodržiavania zákona o rozpočtových pravidlách v roku 2011, ktoré spočívali najmä v znížení počtu zamestnancov Katastrálneho v Košiciach a jeho príslušných správ katastra. V týchto opatreniach pokračoval aj v priebehu roka 2011.

Odvolací súd dospel k záveru, že ani namietané odvolacie dôvody podľa ust. a nie sú dané. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia o štátnej službe, ako aj ustanovenia , pričom sa zaoberal každou okolnosťou, ktorá bola pre rozhodnutie vo veci podstatná.

Odvolací súd preto poukazuje na písomné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje ( ).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo. Jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až Súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery), takže ani tento odvolací dôvod nie je daný.

Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd dodáva:

Služobný (Krajský v Košiciach) bol oprávnený rozhodnúť o štruktúre a počte zrušených miest služobného a tiež je na výbere služobného , s ktorým zamestnancom ukončí štátnozamestnanecký pomer, ak sa zrušujú len niektoré z viacerých štátnozamestnaneckých miest obsadených zamestnancami v rovnakej funkcii a v zhodnom odbore pracovnej pôsobnosti. Vedúca služobného postupovala v súlade s ust. a , keď rozhodnutím č. Osú-362/2011 zo dňa 26.09.2011 zrušila štátnozamestnanecké miesto žalobcu. Z dôvodu, že služobný nemal k dispozícii iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, bol naplnený výpovedný dôvod v zmysle o štátnej službe v znení neskorších predpisov, pričom výpoveď daná žalobcovi spĺňala formálne podmienky platnosti tohto právneho úkonu, čo do zákonom určenej písomnej formy, skutkového vymedzenia dôvodov pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, ako i predpokladov riadneho doručenia do vlastných rúk zamestnanca ( ).

Pokiaľ ide o námietky odvolateľa o existencii vhodného štátnozamestnaneckého miesta, ktoré malo byť k dispozícii žalovanému a nebolo ponúknuté žalobcovi, odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, že v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolateľa nedisponoval Katastrálny v Košiciach iným vhodným štátnozamestnaneckým miestom, čo v konaní preukázal. R. M. bola preložená z pracoviska Moldava nad Bodvou na pracovisko Košice - okolie a jej štátnozamestnanecké miesto sa neuvoľnilo, lebo vykonávala prácu naďalej. R. M. pôsobila navyše v inej funkcii (referent) a v nižšej (4. platovej triede) a s nižším rozsahom kompetencií ako vykonával pôvodný žalobca.

Pracovné činnosti vykonávané Z. W. F. W. Y. vykonávali ostatní zamestnanci správy katastra bez potreby prijať na tieto činnosti nových zamestnancov.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým žalobu o neplatnosť výpovede zamietol ako vecne správny v súlade s ust. potvrdil.

Odvolacia námietka žalobcu, že žalovaný nesprávne vyznačil skončenie služobného pomeru žalobcu u žalovaného, nebolo predmetom konania. Odvolací súd však poukazuje na znenie ust. (), ktorý sa vzťahuje primerane aj na právne vzťahy účastníkov konania podľa zákona Pretože výpoveď bola daná žalobcovi pred začiatkom ochrannej doby, výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, preto štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím posledného dňa ochrannej doby.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil i výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. tak, že účastníkom ich náhrada nebola priznaná. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaný trovy konania neuplatnil, ani mu preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.