Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cpr-3-2013.pdf
PDF · 129.67 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-5Cpr/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľa: J.P. W., B.. XX. X. XXXX, X. Č., T.. G.. Š. XXXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., proti odporcovi: Y. V., N.: XX XXX XXX, O., L. XXX, právne zastúpený Mgr. Branislavom Samcom, advokátom, Žilina, Sad SNP 8, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 27. 3. 2013 medzi navrhovateľom a odporcom je neplatné.
Súd u r č u j e , že pracovný pomer navrhovateľa k odporcovi založený pracovnou zmluvou zo dňa 27. 3. 2013 trvá.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 518,60 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., vedený v ČSOB, a.s., pobočka Čadca, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 55813, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojím návrhom podaným na súd dňa 23. 7. 2013 žiadal súd, aby určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 27. 3. 2013 medzi navrhovateľom a odporcom je neplatné. Zároveň určil, že pracovný pomer navrhovateľa k odporcovi založený pracovnou zmluvou zo dňa 27. 3. 2013 trvá, a nahradil odporca navrhovateľovi trovy konania.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že odporca je živnostníkom, s ktorým uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 27. 3. 2013 s nástupom do zamestnania od 2. 4. 2013. Odporca mu doručil okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 24. 6. 2013. Okamžité skončenie pracovného pomeru je však nejasné, nepreskúmateľné, a nie je zrejmé, akého previnenia sa mal navrhovateľ dopustiť, kedy sa takéhoto konania mal dopustiť, a nie je zrejmé žiadne konkrétne hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ odporcovi prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil žiadosť zo dňa 8. 7. 2013, ktorou mu oznámil, že ním podané okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, a žiada o ďalšie prideľovanie práce a určenie dňa, kedy môže nastúpiť do práce. Odporca na túto žiadosť nereagoval. Pracovný pomer medzi ním a odporcom bol skončený neplatne, v rozpore so Zákonníkom práce, pričom odporca žiadnym relevantným spôsobom nedefinoval dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, nezadefinoval, o aké hrubé porušenie pracovnej disciplíny sa malo jednať, kedy sa ho mal dopustiť, kedy sa o ňom zamestnávateľ dozvedel, teda ide o úplne zmätočný úkon, z ktorého nie je nič zrejmé. Pre zamestnávateľa vykonával práce v Nemecku v Baden-Baden po dobu dva a pol mesiaca. Do dňa podania návrhu nemal vyplatenú
ani mzdu, ani diéty, nemal žiadne finančné prostriedky na ďalší život v Nemecku. Zamestnanie svojvoľne neopustil, vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu spôsobenú nevyplatením mzdy a diét zo strany zamestnávateľa nemal inú možnosť, iba opustiť pracovisko a vrátiť sa na Slovensko, keďže si nemal už ani za čo kúpiť potraviny. Na základe dohody mu mal zamestnávateľ platiť aj ubytovanie, čo však neplnil. Z tohto dôvodu nemal kde s kolegami ani bývať. On, ani ostatní kolegovia zo Slovenska už nemali ani finančné prostriedky na návrat na Slovensko, preto im nemeckí kolegovia natankovali naftu do auta, aby sa mohli dostať domov. Pracovné povinnosti, ktoré vyplývali z pracovnej zmluvy, si plnil riadne, poctivo, zodpovedne. Zo strany odporcu ide len o schválnosti, on sa nedopustil žiadneho závažného disciplinárneho previnenia. Okamžité skončenie pracovného pomeru postráda jasné a zreteľné skutkové vymedzenie hrubého porušenia pracovnej disciplíny zo strany odporcu, ktorý im nevyplatil žiadnu mzdu, diéty, ani ubytovanie, nechal ich bez akýchkoľvek finančných prostriedkov v cudzej krajine a zaslal im okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je nepreskúmateľné.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení sa k návrhu žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že obsah predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru je potrebné vykladať v nadväznosti na svojvoľný odchod z miesta výkonu práce, z Nemecka, a ktorý dôvod bol navrhovateľovi dostatočne zrejmý a skutkovo vymedzený tak, že tento dôvod nie je možné zameniť s iným dôvodom. V okamžitom skončení pracovného pomeru odporca vymedzil dôvod skončenia pracovného pomeru, a to pre porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom z dôvodu neplnenia si pracovných povinností, svojvoľného odchodu zo zamestnania a nezodpovedným prístupom k zaobchádzaniu s majetkom spoločnosti. Rovnako priložil aj rozpis pracovnej doby podľa kalendára za obdobie 6/2013. Taktiež v čase svojvoľného opustenia pracoviska odporca nemal splatnú mzdu. Navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na podanie žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru, z ktorého dôvodu je tiež potrebné žalobu zamietnuť.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení sa k vyjadreniu odporcu uviedol, že ak odporca tvrdí, že svojvoľne opustil zamestnanie, on pracovisko v Nemecku opustiť nechcel, chcel si zarobiť finančné prostriedky pre svoju rodinu, aby mohli viesť aký taký dôstojný život, avšak odporca voči nemu , ako aj ostatným kolegom, ktorí pracovali v Nemecku, zvolil postup, že im nevyplatil riadne mzdu, diéty, ani iné náhrady, ktoré im prináležali, z tohto dôvodu nemali finančné prostriedky na základné potreby pre život. Z tohto dôvodu jeho odchod z pracoviska nemožno považovať za svojvoľný, ale vynútený nepriaznivými životnými okolnosťami, ktoré ohrozovali jeho dôstojný život, čo bolo zavinené výlučne konaním odporcu. Odporca taktiež žiadnym relevantným spôsobom nevymedzil, kedy, ako, v akom rozsahu a za akých okolností si on ako navrhovateľ neplnil pracovné povinnosti, resp. v čom vidí jeho údajný nezodpovedný prístup k zaobchádzaniu s majetkom spoločnosti. Odporca, pokiaľ tvrdí, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 24. 6. 2013 bol priložený aj rozpis pracovnej doby podľa kalendára za obdobie 6/2013, toto tvrdenie nie je v súlade so skutočnosťou, pretože rozpis pracovnej doby mu nebol doručený, čo je deklarované aj v listine „okamžité skončenie pracovného pomeru“, kde nie je uvedená žiadna príloha. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 21Cdo 478/99, kde, pokiaľ ide o žaloby týkajúce sa neplatného skončenia pracovného pomeru a nároky z neho vyplývajúce, neprichádza do úvahy skúmanie naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pracoval u odporcu asi tri mesiace v roku 2013, pracoval v Nemecku na trojtýždňové turnusy. Počas týchto turnusov mu nikdy nebolo vytknuté nejaké previnenie, alebo porušenie pracovnej disciplíny, nič mu nebolo doručené alebo spísaný nejaký záznam, že vykonával v Nemecku nekvalitnú prácu alebo vykonali spolu s kolegami nejakú prácu zle, neodborne. Okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené poštou, ale príloha, ktorá sa mala týkať absencií, sa tam nenachádzala. Našiel si právnika, nakoľko si nebol vedomý, že by nejakým spôsobom odporcovi nejako poškodil. Do Nemecka išiel ako dláždič, robil všetky ostatné stavebné práce. Nemali dohodnuté žiadne výkony alebo objemy prác. Počas práce v Nemecku mu boli vyplatené nejaké zálohy, za celý čas asi 700,-- €. On používal len nástroje, napríklad kladivo, vodováhu, vibračné dúsadlá, žiadne auto nepoužíval. Dňa 18. 6. 2013 opustili svoje pracovisko, zanechali dúsadlá na parkovisku, ktoré bolo voľne prístupné, nemali peniaze na ubytovanie, preto museli z Nemecka odísť. Nemali ani finančné prostriedky na cestu z Nemecka na Slovensko, tieto si odpracovali, a Nemci im natankovali na firme na sklade naftu do auta. Nástroje nechali preto na parkovisku, lebo Nemci kázali všetko vypratať, preto ich nemohli nechať v budove. Boli ubytovaní na ubytovni, kde za nimi majiteľka neustále chodila, že ubytovňa nie je zaplatená. Nie je pravdou, že by 3. 6. 2013 svojvoľne opustil práce v Nemecku, a potom podľa dohody nastúpil do práce 11. 6. 2013, v tomto období išli domov z turnusu.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že žiadajú, aby súd ich návrhu v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je výnimočným ustanovením, na základe ktorého môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky okolnosti rozhodnutia považovať za také závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť hlavne na osobu zamestnanca, a nie zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu, a podobne. V konaní nebolo preukázané, že by bol navrhovateľ nejakým spôsobom kárne alebo inak disciplinárne riešený zo strany zamestnávateľa, nemal žiadne upovedomenie, či už písomné alebo ústne, týkajúce sa porušenia pracovnej disciplíny, práve naopak, prácu vykonával svedomite, podľa svojich schopností a možností. Išlo o zamestnanca v pracovnom pomere, nie živnostníka, ktorý by bol viazaný úkolovou prácou alebo odmenou, čo nevyplývalo ani z pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol úplne všeobecné označenia dôvodov skončenia pracovného pomeru, všeobecne nezrozumiteľné formulácie, pod ktoré možno subsumovať prakticky všetko. Judikatúra Najvyššieho súdu SR však hovorí, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné dodatočne rozšíriť, alebo nejakým spôsobom poskytnúť ich výklad. Nie je zrejmé, kedy mal navrhovateľ opustiť pracovisko, poškodiť majetok, alebo sa mal akýmkoľvek spôsobom správať, pričom oni tvrdia, že nikdy svojvoľne navrhovateľ pracovisko neopustil, bolo to z dôvodov a zo zavinenia odporcu, ktorý si neplnil svoje povinnosti zamestnávateľa. Snahou odporcu bolo vyhnúť sa svojím splatným záväzkom voči zamestnancom, nevyplatiť im mzdy. Nijaká absencia nikdy nebola doručená navrhovateľovi ako príloha listu, čo nevyplýva ani z okamžitého skončenia pracovného pomeru, a už vôbec nie absencia pred inkriminovaným dátumom, ako to tvrdí odporca. Ide o vyfabrikované tvrdenia, listinné dôkazy, ktoré boli predložené do tohto súdneho konania. Odporca v konaní 6Cpr/2/2013 uviedol, že mu to finančne nevychádzalo, preto nevyplácal mzdy, ale navrhovateľ bol v pracovnoprávnom pomere. V tomto konaní aj potvrdil, že medzi účastníkmi bola dohodnutá 8,-- € hodinová mzda. Odchod zamestnancov z Nemecka nebol svojvoľný, ale zamestnávateľ si voči nim neplnil povinnosti, nehradil za ubytovanie, nemali kde bývať, nemali vyplatené mzdy, odporca platil iba zálohy, ktoré boli iba na tzv. prežitie, nemali ani na pohonné hmoty. Rozpis pracovnej doby podľa kalendára po zamestnancoch za obdobie 6/2013 nebol súčasťou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tento doklad je absolútny výmysel a nezmysel, pretože zamestnanec nemôže mať absenciu vtedy, keď nebol v práci. Absencia je za dni, kedy im pán odporca nedal pokyn k práci, a kedy boli na Slovensku doma. Výpoveď odporcu v tomto smere je v rozpore so všetkými jeho ostatnými výpoveďami, pretože nikdy nepovedal, že by táto partia opakovane opúšťala pracovisko. On bol vždy prítomný na všetkých konaniach týkajúcich sa odporcu, a nie je pravdou, že by bol v konaní pred JUDr. Hozákovou 6Cpr/2/2013 predkladaný listinný dôkaz, a to rozpis pracovnej doby podľa kalendára po zamestnancoch za obdobie 6/2013.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s navrhovateľom uzatvoril pracovnú zmluvu 27. 3. 2013 s nástupom do práce 2. 4. 2013. Išiel pracovať s partiou do Nemecka do mesta Baden Baden. Nebola s ním dohodnutá len práca dláždiča, dohodli sa, že bude robiť všetko. Nerobil na strojoch, keďže nemal na to povolenie, vykonával pomocné práce. Pán U., ktorý tam bol stavbyvedúci, uviedol, že od začiatku mal problémy s touto partiou. Písomne neboli nikdy vytknuté. On sám bol na mieste osobne, kontroloval zamestnancov aj telefonicky, denne sa kontaktoval s pánom U., ktorého však títo zamestnanci neposlúchali, nerešpektovali, taktiež aj druhého stavbyvedúceho Y. W.. Zadávateľ úloh ho upozorňoval, že neboli dodržiavané sondy, bolo roztrhnuté telefónne vedenie, bol dohodnutý výkop 40 metrov denne, pričom jeho zamestnanci urobili len 13 až 15 metrov denne. Zamestnancov nikdy písomne nenapomínal, čo bola jeho chyba. Na odkladanie nástrojov doviezol zo Slovenska kontajner, ktorý si prenajímal. Z tohto dôvodu bolo nezodpovedné od zamestnancov, keď odchádzali z Nemecka, že nechali nástroje na parkovisku na vozíku. Aj keď bol nespokojný s prácou odporcu v Nemecku, posielal ho opätovne, nakoľko odporca vždy uviedol, že to bude lepšie. Nemecký investor mu taktiež platil práce len zálohovo. Napríklad na diesel, ubytovanie, stroje a ďalšie veci. Na výkonoch napríklad tých 40 metrov denne boli dohodnutí ústne. Ak by boli výkony dodržané, nedostali by pracovníci len minimálnu mzdu, ale 8,-- € za hodinu približne. Nevie uviesť, či konkrétne priamo zo strany navrhovateľa bolo poškodené
nejaké zariadenie, nástroj alebo podobne, boli poškodené autá, nabúraná dodávka, na ktorej chodili. Na strojoch boli porozbíjané okná, dúsadlá, keďže neboli odložené do kontajnera, došlo k ich odcudzeniu.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že každý jeden dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi je dostatočný, určitý, a zrozumiteľný. Medzi účastníkmi bolo ústne dohodnutá úkolová mzda vo výške 8,-- € na hodinu, ktorá však bola podmienená splnením určitého pracovného výkonu. Denný výkon celej partie zamestnancov vrátane navrhovateľa mal byť minimálne 40 metrov výkopu, a až po splnení tejto normy bola dohodnutá hodinová mzda vo výške 8,-- €. Navrhovateľ aj s ďalšími pracovníkmi v partii však po zistení náročnosti práce neboli schopní plniť uvedené výkony, čo malo za následok, že odporca bol na neplnenie výkonov upozorňovaný zo strany stavbyvedúceho nemeckej firmy, pre ktorú sa práce realizovali. Nezodpovedný prístup navrhovateľa k pracovným povinnostiam spočívajúci v neplnení denných výkonov, poškodzovaní majetku zamestnávateľa, používaným navrhovateľom pri práci vyvrcholil nakoniec jeho svojvoľným odchodom z miesta výkonu práce v Nemecku. Takýmto postojom navrhovateľ spolu s ďalšími pracovníkmi dostali odporcu do nepriaznivej situácie vo vzťahu k firme Lorendbau, ktorá z dôvodu neplnenia dohodnutého plánu zadržala odporcovi finančné prostriedky. Následkom tohto závažného porušenia pracovnej disciplíny bolo okamžité skončenie pracovného pomeru bezprostredne po zistení uvedených skutočností. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi riadne doručené zo strany odporcu. Tento právny úkon je možné považovať za platný, dostatočne určitý a zrozumiteľný. Obsah právneho úkonu musel byť aj navrhovateľovi dostatočne zrejmý, čo nepochybne potvrdil aj v samotnej žalobe. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 21Cdo 2596/11 zo dňa 17. 10. 2012. Svojvoľný odchod navrhovateľa z miesta výkonu práce v Nemecku bol navrhovateľovi dostatočne zrejmý, skutkovo bol vymedzený tak, že ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Súčasťou riadne doručeného písomného skončenia pracovného pomeru bol aj rozpis pracovnej doby podľa kalendára po zamestnancoch za obdobie 6/2013, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ naposledy pracoval v mieste výkonu práce v Baden Badene dňa 18. 6. 2013. Za obdobie od 30. 4. 2013 do 11. 6. 2013 boli navrhovateľovi vyplatené zálohy vo výške 950,-- €. Ak súd rozhodol o neplatnosti podľa § 77 Zákonníka práce, je zrejmé, že pracovný pomer naďalej trvá, a preto je zároveň z aspektu § 80 písm. c) O.s.p. vylúčené, aby sa navrhovateľ z rovnakého právneho dôvodu domáhal určovacou žalobou určenia, že pracovný pomer trvá. Navrhovateľ na tom nemá naliehavý právny záujem. Navrhovateľ sa s odporcom dohodol, že miesto výkonu práce bude na stavbe v Nemecku, v Baden Badene. Odporca bol subdodávateľom, a bol povinný plniť určité výkony prác, ktoré mal dohodnuté s objednávateľom stavby. Porušovanie pracovnej disciplíny malo spočívať v tom, že navrhovateľ, keď zistil, aký rozsah prác musí každý deň vykonať, nebol toto schopný splniť, a vzhľadom na to, že si uvedomil, aká náročná je táto práca, rozhodol sa potom s ďalšími spolupracovníkmi miesto výkonu práce opustiť. Taktiež nezodpovedne nakladal s majetkom zamestnávateľa. Malo dôjsť k poškodeniu vozového parku, ako aj ďalších zariadení. Nástroje slangovo nazývané dúsadlá, ktoré boli využívané pri práci, mali byť po svojvoľnom opustení miesta výkonu práce voľne zanechané na mieste výkonu práce, pričom malo dôjsť k ich strate, resp. odcudzeniu. Od svojho kolegu, ktorý konal vo veci 6Cpr/2/2013, zistil, že on dôkaz - rozpis pracovnej doby podľa kalendára po zamestnancoch za obdobie 6/2013 predkladal na pojednávaní, ale nebolo mu umožnené zažurnalizovať ho do súdneho spisu. Takto bol informovaný svojim kolegom.
Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ako aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom.
Svedok P. U. na pojednávaní uviedol, že práce na stavbe boli zo začiatku robené chaoticky, pretože všetci nevedeli robiť všetko. Z tohto dôvodu sa nedodržiavali výkony, on bol stavbyvedúcim, a zabezpečoval chod zákazky na stavbe. Pokiaľ ide o opustenie pracoviska navrhovateľom, v ten deň šiesti odišli bez dokončenia práce, pričom mali dorobiť určité rozrobené úlohy. Samotný navrhovateľ používal dúsadlá, pílu na asfalt, iné drobné náradie, lebo nemal vodičák skupiny C, nemal oprávnenie, strojnícky preukaz. Samotný navrhovateľ tiež nechal dúsadlo na vozíku na ulici. On bol vzdialený od Baden Badenu 350 - 400 km, keď prišiel po stroje, videl, že sú opustené, na vozíku chýbali dve dúsadlá.
Svedkyňa Z. G. na pojednávaní uviedla, že vyhotovovala okamžité skončenie pracovného pomeru pre navrhovateľa, a v obálke sa nachádzala aj listina - rozpis pracovnej doby podľa kalendára pre zamestnancov za obdobie 6/2013. Táto bola zaslaná aj zamestnancovi X. W. (pozn. sudkyne: ide o konanie 6Cpr 2/2013).
Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 27. 3. 2013 súd zistil, že navrhovateľ mal vykonávať práce stavebného pracovníka na stavbách v spoločnosti V. Y. s dňom nástupu do práce dňa 2. 4. 2013 na dobu neurčitú s výkonom práce v štáte Slovenská republika, s dohodnutou mzdou minimálna mesačná mzda podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 663/2001 s rozsahom pracovného času 40 hodín týždenne.
Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 24. 6. 2013 súd zistil, že odporca skončil s navrhovateľom v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite skončil pracovný pomer, ktorý vznikol dňa 2. 4. 2013, pracovný pomer skončil dňa 24. 6. 2013 z dôvodovo: ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pre porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom z dôvodu neplnenia si pracovných povinností, svojvoľného odchodu zo zamestnania a nezodpovedným prístupom k zaobchádzaniu s majetkom spoločnosti. V tomto doklade žiadna príloha nie je uvedená.
Listom zo dňa 8. 7. 2013 oznámil navrhovateľ odporcovi prostredníctvom svojho pracovného pomeru, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) je v rozpore so Zákonníkom práce, je neplatné, trvá na tom, že pracovný pomer trvá, platne sa neskončil, a preto žiada o ďalšie prideľovanie práce, o určenie dňa, kedy môže do práce nastúpiť. V opačnom prípade sa bude domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru súdnou cestou.
Podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníka práce
(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. (2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práca, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 26. 3. 2013 vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú. V zmysle § 59 Zákonníka práce možno pracovný pomer skončiť len na základe taxatívne uvedených spôsobov, pričom jedným týmto spôsobom je okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b), kedy zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že tento sa skončil dňom 24. 6. 2013,
pričom návrh bol podaný na súd dňa 23. 7. 2013, teda v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce v zákonnej dvojmesačnej lehote.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na podanie žaloby o určenie trvania pracovného pomeru, pretože § 77 Zákonníka práce priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru, čím je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. vylúčené, aby sa navrhovateľ z rovnakého právneho dôvodu domáhal určovacou žalobou, že pracovný pomer trvá. Súd je toho názoru, že právny záujem na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru pri takejto žalobe vyplýva priamo z § 77 Zákonníka práce, a teda v priebehu konania tento právny záujem netreba výslovne tvrdiť, ani preukazovať. Z uvedeného dôvodu teda do úvahy neprichádza ani skúmanie naliehavého právneho záujmu, ako pri určovacích žalobách podľa § 80 písm. c) O.s.p.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je mimoriadny spôsob skončenia pracovného pomeru v prípade, ak nie je možné použiť iný, menej razantný spôsob skončenia pracovného pomeru. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Zákonník práce nevymedzuje, čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré treba vždy skúmať individuálne v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu, a podobne.
V danej veci odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom ako dôvod ukončenia pracovného pomeru uviedol porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom z dôvodu neplnenia si pracovných povinností, svojvoľného odchodu zo zamestnania a nezodpovedným prístupom k zaobchádzaniu s majetkom spoločnosti.
Pokiaľ ide o prvý dôvod, a to neplnenie si pracovných povinností, v zmysle § 47 ods. 1 písm. b) je zamestnanec povinný dodržiavať pracovnú disciplínu, pričom konkrétne základné povinnosti zamestnanca, ako aj vedúcich zamestnancov ustanovujú § 81, § 82 Zákonníka práce. Zákonník práce nedefinuje pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny, toto je vždy potrebné skúmať individuálne, v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu. Zamestnávateľ ho musí preukázať, a pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. Súd je jednoznačne toho názoru, že v danom prípade ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, neplnenie si pracovných povinností je veľmi všeobecne uvedeným a neurčitým dôvodom, nakoľko jednoznačne z tohto uvedeného dôvodu nemožno zistiť, akým spôsobom bola porušená pracovná disciplína, ktoré konkrétne pracovné povinnosti si zamestnanec nesplnil, kedy sa mal zamestnanec takéhoto konania dopustiť, a kedy sa o ňom aj zamestnávateľ dozvedel. Tieto skutočnosti súd jednoznačne z okamžitého skončenia pracovného pomeru nemohol zistiť, a stotožňuje sa s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné dodatočne rozširovať alebo nejakým spôsobom poskytovať ich výklad. Z toho teda vyplýva, že dôvody, ktoré sa snažil odporca a jeho právny zástupca preukázať, či už výsluchom samotných účastníkov, alebo svedkov, napríklad ústnu dohodu o nejakom dohodnutom výkone alebo objeme prác, ktoré sa nerealizovali, a od ktorých bola závislá celá zákazka, práve tieto konkrétne dôvody, ako porušenie pracovnej dohody, mali byť uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru.
Ako ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol uvedený svojvoľný odchod zo zamestnania. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že z jeho strany nešlo o svojvoľný odchod zo zamestnania, ale o nútený odchod z Nemecka späť na Slovensko, pretože nielen on, ale aj jeho ďalší kolegovia z dôvodu, že im odporca nevyplácal mzdu a diéty, nemali dostatok finančných prostriedkov na prežitie v zahraničí, nemali už finančné prostriedky ani na základné potreby, pretože odporca ako ich zamestnávateľ im
neplatil ani ubytovanie, z čoho vyplýva, že nemali finančné prostriedky ani na základné životné potreby, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že Slováci idú do zahraničia s cieľom zarobiť finančné prostriedky, avšak v zahraničí sú tovar a služby taktiež podstatne drahšie ako na Slovensku. Súd je toho názoru, že za tejto situácie, pokiaľ nemal navrhovateľ a jeho kolegovia finančné prostriedky na zadováženie si základných potrieb pre život, zakúpenie jedla, na ubytovanie, nemožno hovoriť o svojvoľnom opustení pracoviska z ich strany, ale z donútenia. Taktiež takéto vymedzenie tohto pojmu v okamžitom skončení pracovného pomeru je nejasné, neurčité, nevyplýva z neho, kedy k takémuto odchodu malo dôjsť, ako aj za akých okolností. Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru ako prílohu priložil aj rozpis pracovnej doby podľa kalendára za obdobie 6/2013, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ mal neoprávnene opustiť miesto výkonu práce dňa 18. 6. 2013, kedy poslednýkrát pracoval, a následne svojvoľne opustil miesto výkonu práce v Baden Badene v Nemecku. Navrhovateľ jednoznačne poprel, že by táto listina tvorila prílohu okamžitého skončenia pracovného pomeru, aj keď odporca, ako aj jeho zamestnankyňa Zuzana Rejdová, ktorá mala okamžité skončenie pracovného pomeru pre navrhovateľa vypracovať, tvrdili opak. V uvedenom rozpise má navrhovateľ absenciu aj od 3. do 7. 6. 2013, a od 10. do 11. 6. 2013, pričom odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ a jeho kolegovia dňa 3. 6. 2013 opustili Nemecko, teda mali absenciu, a po dohode sa dohodli, že nastúpia 12. 6. 2013, boli tam do 18. 6. 2013, kedy opätovne svojvoľne opustili Nemecko. Súd má za to, že tento rozpis neodstraňuje neurčitosť dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru, pretože žiadnym spôsobom na tento rozpis, resp. na absenciu navrhovateľa nepoukazuje. Pokiaľ právny zástupca odporcu uviedol, že tento dôkaz im nebol sudkyňou v konaní dovolený zažurnalizovať do spisu, súd poukazuje na to, že nič im nebránilo takýto dôkaz priložiť k písomnému vyjadreniu, a tento predložený nebol, až v ďalších konaniach.
Posledným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je uvedený nezodpovedný prístup k zaobchádzaniu majetku spoločnosti, tento dôvod súd považuje taktiež za nejasný, neurčitý, nebolo opätovne konkretizované, akým nezodpovedným prístupom k zaobchádzaniu majetku spoločnosti malo dôjsť. Až počas výsluchu účastníkov konania odporca uviedol, že navrhovateľ a jeho ďalší kolegovia používali v Nemecku rôzne nástroje, niektorí z nich, ktorí mali povolenia a vodičské preukazy, aj stroje a vozidlá, na ktorých došlo ku škode, pričom samotný odporca na pojednávaní uviedol, že nevie uviesť, či konkrétne priamo zo strany navrhovateľa bolo poškodené nejaké zariadenie, nástroj, alebo podobne. Navrhovateľ v konaní uviedol, že odložil dúsadlo do vozíka na parkovisku, keďže im Nemci kázali vypratať budovy, a aj keď došlo k odcudzeniu dvoch dúsadiel, súd má za to, že odporca nepreukázal, že by priamo navrhovateľ jemu nejakým spôsobom poškodil majetok, alebo zariadenie, že by sa viedlo trestné konanie, predmetom ktorého by bola nahlásená krádež, alebo nejaké iné konanie.
Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k rozviazaniu pracovného pomeru, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník, ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné meniť. Dôvod skončenia pracovného pomeru je potrebné konkretizovať tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. V danom prípade je súd jednoznačne toho názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neurčité, nejasné, nepreskúmateľné, z ktorého súd nemôže zistiť, akého porušenia sa mal navrhovateľ dopustiť. Teda či išlo len o bežné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by mohlo mať za následok len určité napomenutie, alebo také porušenie pracovnej disciplíny, že ďalšie zotrvanie zamestnanca na pracovisku by už bolo vylúčené. Tak, ako bolo formulované porušenie pracovnej disciplíny v okamžitom skončení pracovného pomeru, t.j. neplnení si pracovných povinností, svojvoľný odchod zo zamestnania a nezodpovedný prístup k zaobchádzaniu s majetkom spoločnosti, ide o veľmi všeobecné pojmy, z ktorých súd jednoznačne nemôže zistiť, akého vôbec porušenia pracovnej disciplíny sa zamestnanec dopustil. Ide o pojmy veľmi široké, ktoré môžu pod seba subsumovať mnohé dôvody spadajúce pod všeobecné označenie, ako neplnenie si pracovných povinností, nezodpovedený prístup k zaobchádzaniu majetku spoločnosti a svojvoľný odchod zo zamestnania. Zároveň je taktiež dôležité v okamžitom skončení pracovného pomeru uviesť, kedy malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca, pretože zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, kedy dôvod vznikol.
Z vykonaného dokazovania mal teda súd jednoznačne preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neurčité, nejasné, nepreskúmateľné, dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli
uvedené veľmi všeobecne, nebolo z nich zrejmé, akého previnenia sa mal navrhovateľ dopustiť a kedy sa ho mal dopustiť. Tieto dôvody sa snažili odporca a jeho právny zástupca rozširovať a vykladať až v rámci dokazovania výsluchom odporcu a svedkov počas konania. Z tohto dôvodu súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24. 6. 2013, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 24. 6. 2013 medzi navrhovateľom a odporcom, je neplatné.
Pokiaľ právny zástupca odporcu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17. 10. 2012 spisová značka 21Cdo/2596/2011, ktorý je aj zažurnalizovaný v súdnom spise, súd poukazuje na to, že v danom prípade v okamžitom zrušení pracovného pomeru bol konkrétne uvedený deň, kedy sa zamestnanec dopustil porušenia povinností zvlášť závažným spôsobom, taktiež bol popísaný postup, akým spôsobom sa porušenia tejto povinnosti dopustil. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že zamestnanec spôsobil úmyselne škodu svojmu zamestnávateľovi tým, že sa ráno označil, že celý deň v práci bol, pričom nebol, a poobede sa označil, že z práce odišiel, išlo o úmyselné konanie, ktorým bolo siahnuté na majetok zamestnávateľa, kým v tejto prejednávanej veci škoda zo strany navrhovateľa žiadnym spôsobom preukázaná nebola, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj samotný odporca.
Navrhovateľ dňa 8. 7. 2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil odporcovi list, ktorým mu oznámil, že ním podané okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, trvá na tom, že jeho pracovný pomer platne neskončil, a naďalej trvá. Zároveň požiadal o ďalšie prideľovanie práce, o určenie dňa, kedy bude môcť do práce nastúpiť. Nakoľko súd v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, a navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, súd určil, že pracovný pomer navrhovateľa k odporcovi založený pracovnou zmluvou dňa 23. 6. 2013 naďalej trvá.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže mal navrhovateľ v konaní plný úspech, súd mu priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 518,60 €.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z:
8. 7. 2013 Prevzatie a príprava zastúpenia 60,07 € réžijný paušál 7,81 € Výzva na ďalšie prideľovanie práce (písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej) 60,07 € réžijný paušál 7,81 € 23.7.2013 Návrh na začatie konania 60,07 € réžijný paušál 7,81 € 21.10.2013 Zastúpenie pri pojednávaní OS Čadca - nemerit. 15,02 € réžijný paušál 7,81 € 20.11.2013 Vyjadrenie 60,07 € réžijný paušál 7,81 € 28.11.2013 Zastupovanie pri pojednávaní 60,07 € réžijný paušál 7,81 € 27.2.2014 Zastupovanie na pojednávaní 61,87 € réžijný paušál 7,81 € Spolu 432,17 € 20 % DPH 86,43 €
Trovy právneho zastúpenia s DPH celkom .....................................518,60 €
Trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 518,60 € je odporca povinný nahradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa spoločnosti JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., vedený v ČSOB, a.s., pobočka Čadca, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 55813, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.