Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-83-2010.pdf
PDF · 151.89 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/83/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľa: Z. J., X.. XX.X.XXXX, L. F., L. Č.. X, zast. advokátom JUDr. Martin Fabián, Advokátska kancelária Košice, Štúrova č. 20, Košice proti odporkyni: B. Z., K.. Š., X.. XX.X.XXXX, L. F., V. Č.. XX, zast. advokátom JUDr. Rudolf Manik, PhD, Advokátska kancelária, Jantárová č. 30, Košice, za účasti mal. detí: S. Z., X.. XX.X.XXXX a U. Z., X.. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice v konaní o rozvod manželstva s príslušenstvom takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa X.X.XXXX pred Mestskou časťou F. - R. H., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti F. - R. H. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Pre čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloletého S. Z., X.. XX.X.XXXX a maloletú U. Z., X.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
Navrhovateľ je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého S. Z. sumou 100 EUR mesačne a na výživu maloletej U. Z. sumou 80 EUR mesačne, ktoré výživné je povinný platiť do rúk odporkyne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
U p r a v u j e styk navrhovateľa s maloletými deťmi, S. Z. a U. Z. tak, že navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu v roku od 9.00 hod. do 16.00 hod. v priestoroch neziskovej organizácie Miesto pod slnkom na ul. Hlavnej č. 68 v Košiciach za prítomnosti odborného pracovníka tejto neziskovej organizácie a pri prvých troch stykoch aj za prítomnosti navrhovateľky.
Súd u k l a d á navrhovateľovi a odporkyni výchovné opatrenie, v zmysle ktorého sú povinní realizovať tento styk prostredníctvom neziskovej organizácie Miesto pod slnkom s tým, že matka je povinná maloleté deti na tento styk riadne pripraviť, dopraviť maloleté deti v určenom čase do tejto neziskovej organizácie, zúčastniť sa prvých troch stykov, a odporca je povinný dostaviť sa na toto miesto za účelom realizácie styku, rešpektovať prítomnosť odborného pracovníka uvedenej neziskovej organizácie a prítomnosť navrhovateľky pri prvých troch stykoch s mal. deťmi.
O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 1.4.2010 domáhal rozvodu svojho manželstva s odporkyňou z toho dôvodu, že v dôsledku opakovaných hádok stratil postupne k odporkyni citový vzťah, vzájomne sa odcudzili, nežijú spoločným intímnym životom, majú oddelené spálne, takmer spolu nekomunikujú a k odporkyni nemá žiadnu dôveru, ktorá je podľa neho nevyhnutným predpokladom manželstva. Keďže manželské spolužitie už nie je možné obnoviť, manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, je vážne narušené, trvalo a hlboko rozvrátené, žiada toto manželstvo rozviesť. Pre čas po rozvode manželstva navrhol mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne a jeho zaviazať platením výživného na mal. S. 60 EUR mesačne a na mal. U. 40 EUR mesačne, styk upraviť bez časového obmedzenia.
Písomným podaním zo dňa 16.9.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd upravil jeho styk s mal. deťmi, každý nepárny týždeň v roku od piatka 17.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každú stredu od 17.00 hod. do 19.30 hod.. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa spolu s mal. deťmi sa v priebehu konania odsťahovala zo spoločného bydliska do nového bytu, ktorý si sama kúpila a zrenovovala. Od doby, kedy sa odporkyňa odsťahovala, pod rôznymi zámienkami bráni mu stýkať sa s mal. deťmi a jeho opakované pokusy o uzavretie dohody s odporkyňou boli bezvýsledné. Od doby jej odchodu zo spoločnej domácnosti mal. deti nevidel, ani s nimi netelefonoval, čo veľmi zle znáša, pretože do toho času s nimi pravidelne trávil svoj voľný čas.
Odporkyňa sa písomne vo veci nevyjadrila, na pojednávaní súdu uviedla, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, ako aj so zverením detí do jej osobnej starostlivosti, ale výživné zo strany navrhovateľa požadovala 150 EUR a 100 EUR. Čo sa týka úpravy styku, navrhla nariadiť vo veci znalecké dokazovanie pedopsychológom z toho dôvodu, že odkedy odišli zo spoločnej domácnosti navrhovateľ sa s deťmi nestretol z toho dôvodu, že deti ho odmietajú, dokonca sa s ním nechcú rozprávať ani telefonicky a keď volá, tak si zakrývajú uši. Nakoniec vyjadrila podozrenie, že navrhovateľ, otec mal. detí sexuálne zneužíval mal. U..
Zo správy kolízneho opatrovníka, ktoré bolo súdu podané dňa 10.5.2010 vyplýva, že kolízny opatrovník vykonal šetrenie na strane rodičov a mal. detí, uviedol, že rodina Z. je na úseku sociálnych vecí a rodiny novoevidovaná. Na základe výsledkov prešetrenia pomerov, doporučil mal. deti zveriť pre prípad rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky, výživné zo strany otca určiť podľa jeho zárobkových možností a schopností, ako aj odôvodnených potrieb mal. detí a upraviť styk otca s mal. deťmi neobmedzene.
Po prednesení vyjadrenia odporkyne ohľadne podozrenia zo sexuálneho zneužívania mal. U., kolízny opatrovník uviedol, že pri prešetrení pomerov na strane mal. detí k žiadnym takýmto záverom nedospeli, matka v tom čase pred kolíznym opatrovníkom nič také neuvádzala.
Matka uviedla, že v čase šetrenia kolízneho opatrovníka, ona sama nemala také vedomosti a tieto nadobudla až potom, keď sa presťahovala s mal. deťmi v auguste 2010 do svojho bytu, kedy sa správanie mal. U. úplne zmenilo, čo môže dosvedčiť aj škôlka, ktorú maloletá navštevuje.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckými posudkami z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých PhDr. Ľudmilou Capovou, znalkyňou z odboru psychológia, klinická psychológia detí, poradenská psychológia a psychológia sexuality PhDr. Evou Kitkovou a znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychiatria, sexuológia MUDr. Danice Caisovej - Škultétyovej, sobášnym listom účastníkov konania, rodnými listami mal. detí, odpismi mzdových listov navrhovateľa a odporkyne, listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 3.8.2002, pričom u oboch sa jedná o prvé manželstvo, ktoré uzatvárali z lásky potom, čo sa poznali asi jeden rok. Z manželstva pochádzajú dve mal. deti, S. Z., nar. XX.X.XXXX a U. Z., nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v F. X. N.. L. Č.. X.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že ich manželstvo sa zmenilo asi pred dvomi rokmi, keď sa jeden druhému navzájom odcudzili a od toho času k sebe cestu už nenašli. Súviselo to s nástupom
odporkyne do práce, kedy sa zmenilo jej správanie, prestali sa spolu rozprávať a v podstate bola u nich doma tichá domácnosť. Zrejme aj maloleté deti túto situáciu vnímali a pôsobilo to na nich stresovo. Už dva roky majú s odporkyňou oddelené spálne, takže posledné dva roky nemali spolu ani intímny styk. Napriek tomu, že mal snahu sa s odporkyňou o tom porozprávať a navrhoval aj návštevu manželskej poradne, odporkyňa to všetko odmietala. Nakoniec pristúpila k tomu, že si zobrala hypotekárny úver a začala si zariaďovať osobitné bývanie pre seba a v auguste 2010 sa spolu s mal. deťmi do tohto bytu presťahovala. Odvtedy spolu nežijú a on mal. deti videl iba sporadicky. Navrhovateľ odmietol akékoľvek podozrenie, že by on mal dcéru sexuálne zneužívať, alebo obťažovať, ani si to nevie predstaviť, ako by to malo byť. Má obe deti rovnako rád. Uviedol, že mal snahu sa s mal. deťmi stretnúť, s mal. U. v škôlke a s mal. S. v škole. Keď bol navštíviť mal. U. v škôlke, bol sám prekvapený, ako sa mu veľmi potešila. Maloletá mu tvrdila, že sa s ním nechce stretnúť, pretože jej dal za ucho nejaké zlé znamenie, ktoré potom musela matka odháňať nejakou sviečkou. Dokonca o darčekoch, ktoré pre ňu zanechal, povedala, že aj tie mali zlé znamenie a že ich bolo treba sviečkou odstraňovať. Mal. S. mu povedal, že ho nemá rád a že nechce s ním byť, na čo sa rozplakal. Bolo to napriek tomu, že navrhovateľ bol v škole spolu so svojou matkou.
Odporkyňa popierala skutočnosti, ktoré uviedol navrhovateľ. K dôvodu rozpadu ich manželstva uviedla, že skutočne vtedy, keď nastúpila do práce po materskej dovolenke, sa pre ňu život zmenil, vtedy sa dozvedela, že počas ich manželstva ju navrhovateľ niekoľkokrát podviedol a mal niekoľko mileniek. Navrhovateľ tieto skutočnosti ani nepopieral. Preto voči nemu ochladla a takto skončila ich veľká láska. Odporkyňa vylúčila obnovenie spolužitia s navrhovateľom. Podľa nej po odchode zo spoločnej domácnosti sa zmenilo správanie mal. U.. Táto zmena u nej nastala v období od apríla až mája 2010, na ktoré zmenené správanie ju upozornili aj v škôlke. Maloletá mala hnačky, alebo ťažké zápchy, alebo ju napínalo na vracanie. V škôlke hovorili, že niekedy sedí a je absolútne neprítomná a takto sa správala maloletá aj doma. Spočiatku ona nechápala, čo to môže spôsobiť, ale potom jej to všetko postupne došlo. Vysledovala, že keď sa šalili alebo hrali, tak maloletá vykrikovala, že ha ha ha, hi hi hi, tatíkovi vyskakuje pipík, kreslila také kresby, kde boli postavičky so zdvihnutým pipíkom a keďže podľa nej dieťa v takomto veku nemá o takýchto veciach vedomosti a nemá odkiaľ ich nadobudnúť, tak jej všetko sadlo tak, že má podozrenie zo strany navrhovateľa na sexuálne zneužívanie maloletej.
Navrhovateľ k týmto prednesom odporkyne uviedol, že odmieta akékoľvek podozrenie z jej strany, tieto obvinenia sú veľmi vážne a môžu skončiť aj pred trestným súdom. Na druhej strane však poukázal na to, že napriek uvedeným tvrdeniam matka doposiaľ nebola s mal. U. na psychologickom alebo psychiatrickom vyšetrení a túto skutočnosť neoznámila ani polícii. Podľa neho matka vznáša takéto obvinenia z dôvodu, aby zabránila jeho styku s mal. deťmi, prípadne dosiahla vyššie výživné v tomto konaní. Na jednej strane tvrdí, že deti sa odmietajú stretávať s otcom, ale na druhej strane zas tvrdí, že zistila pedofilné správanie sa zo strany navrhovateľa a to je dôvodom, prečo sa deti s otcom nemajú stretávať. Nevie pochopiť, prečo ho deti odmietajú. Ani správanie sa mal. U. voči nemu nepotvrdzuje matkou tvrdenú skutočnosť. Maloletý S. mal psychické problémy ešte pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti, jeden čas mal pocit, že je na vine ich rozchodu, chcel utekať z domu, tak mu museli vysvetľovať, že on s tým nič spoločné nemá. V dôsledku ich problémov však boli ovplyvnené obe deti.
Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, znalkyňou PhDr. Capovou Ľudmilou, ktorá znalecký posudok vypracovala dňa 28.4.2011. Na základe štúdia dostupného spisového materiálu, diagnostického interview a cieleného rozhovoru individuálne s otcom, matkou, mal. S. a mal. U., na základe klinického pozorovania správania sa a reagovania počas psychologického vyšetrenia aj počas diagnostického interview a cieleného rozhovoru rodičov a interpretáciou výsledkov znalkyňa zistila nasledovné: Navrhovateľ javí záujem o kontakt s mal. deťmi, avšak deti od istého času odmietajú s ním kontakt a nechcú sa s ním rozprávať ani telefonicky. V súčasnosti na základe vyšetrenia znalkyne obe deti prejavujú voči otcovi odmietavý postoj, pričom S. odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, mal. U. má k otcovi skôr indiferentný vzťah. Svojho otca síce odmieta, aj s ohľadom na to, že to vidí u svojho brata S., ale nevytvorila si medzi ním a sebou tzv. „psychologickú vzdialenosť“ a dnes jej chýba primerané citové ukotvenie na otca. U. síce v súčasnosti nevylučuje zo svojej blízkosti svojho otca definitívne, avšak
aj napriek tomu uprednostňuje svoju matku pred otcom. Obe deti sú viac emočne naviazané na svoju matku, ku ktorej majú intenzívnejšiu emotívnu väzbu a nevylučujú zo svojej blízkosti. Z hľadiska osobnostnej štruktúry je otec podľa znalkyne osobnosť kompaktná, optimisticky ladená, bez patologických symptómov, znalkyňa nezaznamenala klasifikované kontraindikácie, otec ako rodič je spôsobilý postarať sa primerane o výchovu svojich detí, jeho osobnostné predpoklady sú vyvážené. Tieto výsledky z psychologického vyšetrenia poukazujú na jeho osobnostný profil, avšak neskúmajú jeho sexualitu. Z toho dôvodu znalkyňa doporučila doplniť psychologické vyšetrenie aj o odborné vyšetrenie u psychiatra sexuológa, na základe čoho by sa až potom dalo zistiť, či je tvrdenie odporkyne o pohlavnom zneužívaní mal. Emy jej otcom skutočne pravdivé a opodstatnené.
Psychologickým vyšetrením mal. U. znalkyňa zistila, že maloletá je spontánne a bezstarostné dieťa, u ktorého v čase znaleckého dokazovania nezaznamenala žiadne patologické symptómy, emotívnu traumu, či vnútornú tenziu, ktoré by naznačovali, že dieťa prežilo čo i len náznaky pohlavného zneužívania zo strany navrhovateľa. Rovnako ani kresby, ktoré boli použité v projektívnej technike ako súčasť psychologického vyšetrenia, nenaznačujú uvedené obvinenie. V jej kresbách prevládajú veselé farby, postavy sú pestro-farebné a nenaznačujú žiadne pohlavné orgány. Pokiaľ matka pri znaleckom šetrení predložila kresby, ktoré doma našla v odpadkovom koši, uviedla, že to sú práve tie kresby maloletej, ktoré ju doviedli ku konštatovaniu, že bola svojim otcom pohlavne zneužívaná. Podľa znalkyne ani na jednej kresbe nie je nič, čo by tomuto tvrdeniu nasvedčovalo, boli to úplne bežné kresby zodpovedajúce fyzickému veku dieťaťa. Len jedna kresba bola úplne odlišná, na ktorej boli tie znaky, ktoré popísala matka, avšak hneď, ako ich znalkyňa uvidela, skonštatovala, že to nie je kresba maloletej U.. Kvôli uvedeným zisteniam a objektivite aj u mal. U. znalkyňa doporučila odborné vyšetrenie detským psychiatrom - sexuológom.
U matky znalkyňa nezistila žiadne klasifikované kontraindikácie, ani patologické symptómy, ako rodič je matka spôsobilá starať sa o výchovu svojich mal. detí, jej osobnostné predpoklady sú na primeranej úrovni. Matka sa chce podieľať na výchove svojich detí a chce ich chrániť pred ich otcom aj do budúcna, preto súčasnú vzťahovú situáciu podmieňuje najmä doriešením svojho podozrenia z pohlavného zneužívania U., jej otcom. Na škodu veci je však, že sa prehnane snaží celú situáciu riešiť predovšetkým cez vlastné pocity a subjektívne hodnotenie, napr. tým, že analyzuje U. kresby, aj keď na to nemá žiadne odborné vzdelanie. Bez ohľadu na to, ako dopadnú odborné závery z vyšetrenia navrhovateľa, už dlhší čas tendenčne izoluje mal. U. od jej otca a rozhodla sa pre kladenie otázok mal. Eme formou, ktorá je pre dieťa vo veku mal. U. absolútne nevhodná, otázky boli tendenčné, zavádzajúce a vedúce k odpovedi, ktorú matka chcela počuť, preto znalkyňa v znaleckom posúdení tieto jej otázky vôbec nebrala do úvahy.
Pre ďalšiu výchovu mal. detí znalkyňa doporučila nevylučovať navrhovateľa ako otca a rodiča z jeho práv a povinností voči mal. deťom, pokiaľ nebudú jasné a jednoznačné výsledky z odborného vyšetrenia sexuológom, neizolovať mal. deti od otca tendenčne, ako to v súčasnosti robí odporkyňa, pretože obaja rodičia sú schopní podieľať sa na výchove svojich mal. detí a nevykazujú žiadne klasifikované kontraindikácie, ktoré by bránili jednému alebo druhému rodičovi vo výchove mal. detí. Znalkyňa preto odporúčala zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a v prípade, že podozrenie zo sexuálneho zneužívania mal. Emy potvrdené nebude, tak upraviť styk klasickou formou, každý druhý víkend od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., počas letných prázdnin dva týždne v auguste, cez zimné prázdniny počas Vianoc a ďalšie voľné dni cez zimné prázdniny na polovicu rovnakým dielom. Pokiaľ by sa však podozrenie v súvislosti s pohlavným zneužívaním mal. U. potvrdilo, bol by to dôvod pre zákaz styku otca s mal. deťmi.
Zo znaleckého posudku MUDr. Danice Caisovej - Škutétyovej vyplýva, že znalkyňa na základe psychiatrického vyšetrenia, psychopatologického rozboru a sexo-diagnostického vyšetrenia navrhovateľa, dospela k tomu záveru, že navrhovateľ netrpí žiadnou z foriem sexuálnej anomálie, či deviácie, netrpí žiadnou duševnou poruchou. Pri psychiatricko-sexuologickom vyšetrení navrhovateľa prítomnosť sexuálnej deviácie znalkyňa nezistila, navrhovateľ je heterosexuálne orientovaný, s preferenciou vekovo primeraných partneriek, jeho sexuálna apetencia je veku primeraná, aktuálna, skôr nižšia, ovplyvnená chronickou frustráciou zo sklamania, z debaklového manželstva. V jeho sexualite nie sú žiadne známky svedčiace pre pedofilnú proceptivitu, dieťa pre neho nepredstavuje erotický objekt, nemá incetuózne mechanizmy v sexualite. Pri psychiatrickom vyšetrení u znalkyne je bez príznakov duševnej choroby, či prechodnej duševnej poruchy. Jeho správanie je situácii primeraná, neuroticky
sýtené, myslenie je neporušené, logická a úsudková schopnosť porušená nie je. Nálada je na úrovni depresívnej rozlady.
Znalkyňa nevykonala vyšetrenie mal. U., preto nezodpovedala otázku, či mal. U. nesie známky sexuálneho zneužívania, pretože túto skutočnosť podľa nej s odstupom času, nie je možné vierohodne potvrdiť, ani vylúčiť. Pre určité závery postačuje psychologické vyšetrenie dr. Capovej, ktoré v podstate tieto závery vylúčilo. Dieťa v súčasnosti už vierohodne nedokáže o svojom správaní v tej dobe podať referencie, prípadne odhaliť pôvod takého správania. Psychologička nenašla v správaní maloletej žiadne známky svedčiace pre takýto typ osobného zážitku a k tomuto záveru sa prikláňa aj znalkyňa.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľa k znaleckému posudku vyplýva, že s týmito závermi súhlasí, podľa jeho názoru matka mal. detí si pohlavné zneužívanie mal. U. vymyslela za účelom, aby týmto spôsobom zabránila v osobnom styku s deťmi, čo sa jej v konečnom dôsledku aj podarilo, keďže už dva roky deti nevidel.
Odporkyňa so závermi znaleckého posudku nesúhlasila. Je toho názoru, že pre správne a kvalifikované znalecké posúdenie a vyvodenie záverov, je nevyhnutné osobné vyšetrenie mal. U. znalcom.
Na pojednávaní súdu dňa 28.9.2012 navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že zmenil pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien u pôvodného zamestnávateľa, začal pracovať ako objektový manažér vo firme C. O. R..K..S.., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 550 EUR. U predchádzajúceho zamestnávateľa, vo firme O., B.Á. R. zarábal okolo 800 EUR mesačne. Na mal. deti platí 120 EUR mesačne, spolu na obe. Má stále záujem stretávať sa so svojimi deťmi. Matka síce sľúbila, že sa môže s nimi stretnúť po znaleckých posudkoch, ale keď tieto boli hotové, opätovne to odmietla a uviedla, že závisí to od rozhodnutia súdu. Svoj vzťah s mal. deťmi by chcel obnoviť, avšak nie násilne a tento styk by sa mohol realizovať aj za prítomnosti jeho matky. Otec mal. detí žije sám v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve a za ktorý platí mesačne 167 EUR. Platí svoju osobnú pôžičku 50 EUR mesačne, telefón 16 EUR, internet 18 EUR a 40 EUR stavebné sporenie, ktoré si sám založil.
Matka na tomto pojednávaní súdu uviedla, že na jej strane je zmena v tom, že je nezamestnaná a bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Jej pracovný pomer bol skončený z organizačných dôvodov a v čase tohto pojednávania poberala podporu v nezamestnanosti v sume 500 až 600 EUR mesačne. Žije sama v 3-izbovom byte na V. N.. Č.. XX Y. F., ktorý jej vlastnícky patrí a za tento byt platí 220 EUR mesačne. Žiadala, aby súd zakázal otcovi styk s deťmi a zotrvala na svojom podozrení zo sexuálneho zneužívania mal. U.. Uviedla, že s maloletou navštívila gynekológiu, a to H.. L. V., dňa 9.12.2010, ktorá zisťovala, či bol sexuálny prienik do pošvy maloletej, toto však nezistila, uviedla však, že prienik do análneho otvoru nevie zistiť. Napriek tomu jej nevydala žiadne potvrdenie, iba potvrdenie o tom, že dáva maloletej lieky. Bolo to z toho dôvodu, že pokiaľ by podávala potvrdenie, alebo posudzovala prienik do pošvy, tak by sa muselo podať trestné oznámenie. Matka až na tomto pojednávaní bližšie popísala, aké mala prejavy maloletá po auguste 2010, keď sa presťahovali zo spoločnej domácnosti od otca mal. detí, keď sa prejavovali jej fyzické prejavy vo forme zápchy alebo hnačky, napínaním na vracanie, nekontrolovateľný plač, alebo keď dieťa sedelo úplne apaticky. Okrem toho matka popísala aj sexuálne prejavy maloletej, keď si sadla na svojho brata S. a napodobňovala sexuálny styk, ťahala mal. S. za pipíka, ovoniavala análny otvor psa, povyzliekala sa, sadla si na posteľ a pchala si prsty do pošvy, ukazovala svoju pošvu zozadu a podobne. Časovo matka tieto udalosti umiestnila do dvoch rokov po predchádzajúcom pojednávaní, t.j. od 1.10.2010 do 1.10.2012. Práve z toho dôvodu v decembri 2010 navštívila dr. Lipanovú, ktorá po popísaní uvedených skutočností odporúčala terapiu, avšak tú nebolo možné podľa matky realizovať práve kvôli znaleckému dokazovaniu v tomto konaní. Matka predložila súdu potvrdenie Mgr. Lenky Lipanovej zo dňa 1.10.2012, ktorá uviedla, že mal. U. absolvovala dve vyšetrenia, v decembri 2010 a januári 2011 s tým, že matka udávala podozrenie zo sexuálneho zneužívania otcom, stav nebol dodiagnostikovaný, na žiadosť matky potom bolo sledovanie ukončené. Matka tvrdila, že pri týchto udalostiach bola pomerne bezradná, lebo nie je žiaden odborník a nevedela ani to, na koho sa má obrátiť. Snažila sa najmä o to, aby maloletá bola v harmonickom prostredí a keď maloletú navštívil v škôlke na Š. N.. otec, tak ju jednoducho zobrala domov a pol roka bola maloletá doma so starými rodičmi. Do škôlky opätovne nastúpila v marci 2011 na G. N.. a do tejto škôlky chodila do júla 2011. Od 1.9.2011 nastúpila do 1. ročníka ZŠ, od 1.9.2012 do 2. ročníka ZŠ na L. N.. Y. F.. Obe deti chodili na tú istú školu, mal. S. navštevoval v tom čase 4. ročník tejto školy.
Matka popísala prejavy maloletých detí tak, že mal. S. mal niekedy obrovskú zlosť, obrovský prejav agresivity, ale taktiež mával zápchy alebo hnačky. Niekedy si obe deti zobrali potápačské okuliare a pozerali si genitálie. Potom sa u mal. S. začali prejavovať aj výpadky pamäte, ako keby to bolo nejaké zmrznutie a podľa nej to bolo ako keby stresový faktor naňho doľahol práve takýmto spôsobom. Pokiaľ sa pýtala detí, či im nechýba otec, obaja zhodne uviedli, že nie. Odkedy sa presťahovali, tak sa situácia u nich ukľudnila, najmä posledných pár mesiacov, čo zrejme súviselo aj s tým, že matka mohla byť s deťmi doma, keď nechodila do práce. Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva vyplýva, že mal. S. bol vyšetrený psychologicky dňa 7.9.2009, v tom čase maloletý nemal žiadne záporné vzťahy voči žiadnemu z členov rodiny, zvýšený kladný vzťah vychádza od dieťaťa k matke, pričom zároveň výraznejšie vníma určovanie a budovanie hraníc matkou. V období od septembra 2009 do januára 2011 bolo poskytnuté opakované poradenstvo venované sebapoznaniu a sebaregulácii správania a budovaniu schopnosti zvládať záťažové situácie u dieťaťa. V priebehu poradenstva sa však u chlapca prejavovali zmeny nálad a prežívania, objavili sa ťažkosti s učením, negativizmus, preto sa pri sedeniach pracovalo na schopnosti komunikovať o emóciách a prežívaní, čo pre chlapca zväčša nepredstavovalo problém, rozvíjala sa schopnosť negatívne prežívanie lepšie zvládať. Matka predložila súdu aj napomenutie mal. S. od triedneho učiteľa za previnenie proti školskému poriadku zo dňa 27.1.2010.
Ohľadne mal. U. matka predložila charakteristiku mal. U. triednou učiteľkou J.. D. J. ZŠ L., zo dňa 9.10.2012, potvrdenie o návšteve školy maloletej v školskom roku 2011/2012, správu o vyšetreniach maloletej u detskej otorinolaringologičky H.. E. J.. Z charakteristiky mal. U. vyplýva, že maloletá sa na nové prostredie adaptovala dobre, jej správanie nebolo ničím výnimočné, prejavom bola tichšia, pôsobila vážnejšie. Problém so správaním maloletej nebolo nikdy nutné extrémne riešiť, iné prejavy sa v správaní nikdy nevyskytovali. Jej správanie nebolo ničím výnimočné, aj keď spočiatku na hodinách bola tichšia, pôsobila vážnejšie, nesťažovala sa, neplakala, nebola agresívna, pôsobila ako milé, nesmelé, trochu utiahnuté, jemné a krehké dieťa. Časom sa stávala smelšou a zdieľnejšou. Triedna učiteľka uviedla: „o zneužívanie U. mamička informovala emailom triednu učiteľku 19.2.2012. Potrebovala na to súhlas samotnej U., brala ohľad predovšetkým na ňu samotnú.“
Právny zástupca navrhovateľa vyjadril presvedčenie, že matka maloleté deti proti odporcovi ovplyvňuje. Navrhol, aby súd vypočul ako svedkyne učiteľky zo škôlky, ktorú mal. U. navštevovala, ktoré by sa vedeli vyjadriť k zmene správania sa maloletej.
Vzhľadom na námietky zo strany odporkyne, súd nariadil vo veci ďalšie znalecké dokazovanie s tým, že znalkyňa PhDr. Eva Kitková je znalkyňou aj pre odvetvie psychológia sexuality.
Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že vzájomný vzťah navrhovateľa a mal. detí S. a U. v súčasnosti je poznamenaný neúspešnými pokusmi otca, jednak sa kontaktovať s mal. deťmi priamo, jednak cez telefón s tým, že ho deti odmietajú. Rovnako obe mal. deti prejavujú voči osobne otca odmietavý postoj, ktorý pred znalcom ani v aplikovaných psychologických skúškach, nevedia racionálne a relevantne vysvetliť. Pri otázke, prečo konkrétne sa odmietajú s otcom stretnúť, čo im konkrétne urobil, ako im ublížil a podobne, mal. deti začnú plakať a nevedia uviesť žiadny pre znalca prijateľný dôvod pre takéto odmietanie. Obe deti preferujú osobu matky, vnímajú ju ako jedinú referenčnú osobu rodiča. Súčasne ale podvedome sa osoby matky, hlavne jej reakcií v kontexte s osobou otca, boja, aj preto prijímajú jej manipulácie voči osobe otca, reálne ich verbalizujú, ide o veľmi inteligentné deti, ale súčasne ide o veľmi rizikové ovplyvňovanie zážitkového sveta u oboch mal. detí voči osobe otca matkou. Na základe všetkých aplikovaných psychologických skúšok cielených na pohlavné zneužívanie mal. U., znalkyňa konštatuje, že maloletá nikdy nebola objektom sexuálneho zneužívania, a to rovnako na úrovni intrafamiliárneho, teda v kontexte rodiny, rodiča a podobne, ani extrafamiliárneho, teda mimo rodiny. Rovnako u mal. U. neboli zdiagnostikované žiadne formy pohlavného zneužívania (bezkontaktné slovné sexuálne obťažovanie, vystavovanie dieťaťa nezakrytým sexuálnym praktikám, vystavovanie dieťaťa pornografií), ani kontaktné - dotýkanie sa intímnych oblastí tela dieťaťa rukou, predmetmi genitáliami, nútenie dieťaťa k podobným dotykom, vniknutie do pošvy prstami, predmetmi, pohlavným údom, orálny sex, análny sex. U maloletej nie sú zdiagnostikované ani následky pohlavného zneužívania, teda nie sú u nej prítomné poranenia genitálií, bolesti, prejavy strachu pred konkrétnou osobou, pocity hanby, sexualizované správanie a slovník neprimeraný veku dieťaťa. Tento však znalkyňa konštatuje v otázkach spracovaných
matkou dieťaťa a kladených dieťaťu matkou. Rovnako ani mal. Oliver nenesie známky pohlavného zneužitia. Cielenou diagnostikou otca mal. detí neboli zdiagnostikované symptómy ani sklony alebo inklinovanie ku sexuálnemu zneužívaniu dieťaťa ani ku akémukoľvek vzťahu medzi dieťaťom a dospelou osobou, ktorého zámerom je zneužiť dieťa za sexuálnym účelom. Podľa odborných definícií sexuálne zneužívanie zahŕňa všetky aktivity, pri ktorých je dieťa zneužité na sexuálnu stimuláciu, či ukájanie inej osoby, ako nielen odhaľovanie sa pred dieťaťom, odhaľovanie genitálií dieťaťa, sexuálne obťažovanie a donucovanie. Sexuálnym zneužívaním je, aj keď iná osoba dovolí dieťaťu sledovať pornografiu, alebo sexuálne aktivity, alebo ho k sledovaniu priamo nabáda. Sexuálne zneužívanie akéhokoľvek dotýkania, styk či vykorisťovanie a vydieranie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené do starostlivosti, alebo kto sa dostal s dieťaťom do nejakého kontaktu. Tieto nie sú u J. Z. diagnostikované a teda v osobnostnom profile nie sú prítomné. Osobnostné predpoklady otca pre výchovu a starostlivosť o mal. deti, sú z hľadiska znaleckého posudku veľmi dobré, je veľmi zodpovedný, spoľahlivý a ovláda všetky domáce práce, dôležité pre zabezpečenie starostlivosti o mal. deti v rozsahu ich základných i vyšších sekundárnych potrieb.
Na základe znaleckého skúmania, znalkyňa uzavrela, že u mal. U. je možné jednoznačne vylúčiť, teda vyvrátiť jej pohlavné zneužívanie navrhovateľom, otcom maloletej aj akejkoľvek inej osoby. Znalkyňa konštatovala, že matkou popísané správanie sa mal. U. je z psychologického hľadiska neaktuálne, nepravdepodobné, nakoľko reprodukcia prežitého u maloletých detí je verbálne aj konatívne prezentované bezprostredne po prežitom, teda, ak by skutočne uvádzané správanie sa maloletej, malo reálny základ a bolo by sa skutočne stalo, dieťa by bolo malo potrebu a aj reálnu tendenciu matke ihneď popísať, čo jej otec robil, kde jej to robil, o ktorej hodine jej to robil, bola by sa až panicky vyhýbala osobe otca, už v tom čase by bola uvádzala bolesti genitálií, prípadne rekta tak, ako to následne opisuje matka. Maloletá sa pod tlakom takto rizikového správania sa otca voči nej, ako to uvádza matka, mohla aj psychicky dekompenzovať, samozrejme bezprostredne, po prežitom. Z psychologického hľadiska preto znalkyňa vylúčila tzv. otváranie sa dieťaťa v intervale dvoch rokov od presťahovania sa od osoby otca a tiež úplnej izolácie od osoby otca. Matkou uvádzané aktivity dieťaťa znalkyňa považuje za kombináciu matkiných sexuálnych vízií, praktík, skúseností kumulovaných pocitmi nenávisti a potreby až fatálnej pomsty manželovi a otcovi detí v kontexte tzv. sexuálnej experimentácie, vývinovo-aktuálnej u všetkých detí, kedy si deti overujú pohlavné rozdiely, poznávajú svet všetkými zmyslami (ovoniavala psa), používajú aj priame personifikovanie počuté od kamarátov z materskej škôlky, z okolia bydliska a podobne, kedy deti medzi sebou opisujú, čo doma mohli vidieť, prípadne počuť. Tieto dve roviny správania matka spojila a autorizovala ako správanie sa dieťaťa. Stavy zvracania, tráviace problémy a podobne, mohli tiež súvisieť s kumulovanými zmenami, na ktoré sú deti veľmi citlivé, menej adaptabilné a reagujú okrem iného iného aj tráviacimi problémami. Matka v tom čase naschvál menila zariadenia, kam deti chodili, menila bydlisko, hovorila im dosť dramatické obsahy v súvislosti s osobou otca aj starých rodičov a podobne. Deti sú týmto traumatizované aj v čase znaleckého vyšetrenia. Teda kontext uvádzaný matkou v spisovej dokumentácii na strane 168 súdneho spisu, nie je pravdivý a deti, zvlášť mal. Ema sa takýmto spôsobom pod vplyvom pohlavného zneužívania nesprávala. Ďalej znalkyňa uzavrela, že napriek deklarovanej láske matky voči dieťaťu a deklarovanému vytváraniu harmónie a pohody u nej doma pre deti, neabsolvovala terapeutické sedenia s mal. Emou, odporúčané psychológom s odôvodnením, aby nezmazala stopy po pohlavnom zneužívaní u mal. U., kým nerozhodne súd. Toto jej konanie je výrazne kontraproduktívne. Na druhej strane však mal. U. vystavovala invazívnym vyšetreniam, gynekologické a iné, aj napriek tomu, že o pohlavnom zneužívaní mala iba tušenie, sama dieťa vyšetrovala, sama jej dávala otázky a nič si za celé roky spolužitia nevšimla a podobne.
Vzhľadom na to, že v čase znaleckého vyšetrenia obe mal. deti preferujú osobu matky, osobu otca masívne odmietajú na akejkoľvej úrovni kontaktu, aj napriek tomu, že racionálne nevedia uviesť relevantný dôvod, doporučila znalkyňa ponechať mal. deti v osobnej starostlivosti matky s tým, že je potrebné súdom matku dôrazne upozorniť na neprijateľnosť jej rizikového správania sa a manipulácie oboch mal. detí. Tiež z používania magických a mysterióznych praktík v prítomnosti detí a smerom k deťom. Tým vážne ohrozuje zdravú integritu ich psychiky, zhodne u oboch mal. detí. Vzhľadom na znalecky preukázanú manipuláciu oboch mal. detí voči osobe otca, dlhodobo a dosť drasticky, bude pre obe mal. deti problémom toto prekonať a s otcom sa kontaktovať. Preto znalkyňa doporučila súdu určiť styk mal. detí s otcom tak, že tieto sa budú s otcom kontaktovať postupnými krokmi, napr. spočiatku iba telefonicky, neskôr krátkymi stretnutiami otca za prítomnosti pracovníka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny až následne prejsť ku klasickej úprave styku počas víkendov, sviatkov a prázdnin.
Z opisov mzdového listu zamestnávateľa navrhovateľa C. O. R..K..S.. súd zistil, že za obdobie od 7/2013 do 12/2013 bol jeho priemerný čistý mesačný zárobok v sume 737 EUR a zo mzdového listu zamestnávateľa matky Y. V. &. M. R. R..K..S.. za obdobie od 8/2013 do 1/2014 predstavoval 1.078 EUR.
Na pojednávaní súdu dňa 27.2.2014 obe strany zhodne uviedli, že z ich strany sú nesporné návrhy týkajúce sa rozvodu manželstva účastníkov konania, ako aj zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti matky. Matka naďalej žiadala určiť výživné zo strany otca sumou 130 EUR mesačne pre mal. S. a 120 EUR mesačne pre mal. U.. V súčasnosti otec platí výživné na obe mal. deti sumou 100 EUR mesačne.
Matka aj v súčasnosti býva so svojimi mal. deťmi v 3-izbovom byte, za ktorý platí mesačne 220 EUR inkaso, 40 EUR elektriku a 36 EUR za odvoz smetia štvrťročne. Okrem toho dostáva výživné zo strany otca mal. detí 100 EUR a poberá rodinné prídavky na dve mal. deti 45 EUR mesačne.
Otec mal. detí žije sám v 3-izbovom byte, za ktorý platí mesačne 170 EUR + odpad štvrťročne 30 EUR. Z tohto príjmu má ešte výdavky spojené s vlastnou pôžičkou v sume 50 EUR a stavebného sporenia 40 EUR mesačne, za internet platí 18 EUR a za telefón 18 EUR.
Mal. S. navštevuje 5. ročník ZŠ na N.Ž. N.. Y. F., je zdravý. Stravuje sa v školskej jedálni, za čo matka platí 20 EUR mesačne a 7 EUR mesačne platí obom deťom kredit na mobil. Mal. U. navštevuje 3. ročník ZŠ na N.S. N.. Y. F., matka platí družinu 11 EUR mesačne a stravovanie v školskej jedálni 20 EUR mesačne. Maloletá je zdravá. V súčasnosti sú obe deti vyšetrované na štítnu žľazu, avšak lieky zatiaľ neberú. Mal. S. navštevuje florbal, kde matka platí 20 EUR mesačne a obe deti navštevujú keramický krúžok, kde sa platí 4 eurá mesačne.
Vzhľadom na tieto skutočnosti podstatný rozdiel v názoroch účastníkov konania sa týkal úpravy styku otca s mal. deťmi, pričom výsledky znaleckého dokazovania v podstate rešpektovali obe strany. Matka mala takú predstavu o úprave tohto styku, že by sa otec s mal. deťmi stretával prvú sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. za jej prítomnosti a za prítomnosti kolízneho opatrovníka.
Predstava otca o tomto styku bola taká, aby sa mohol stretávať dvakrát v mesiaci, teda každú druhú sobotu od 9.00 hod. do 16.00 hod., nemá výhrady voči prítomnosti kolízneho opatrovníka, avšak mal výhrady voči prítomnosti matky, s čím nesúhlasil. Tento nesúhlas odôvodňoval výsledkami vykonaného znaleckého dokazovania.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že vzhľadom na to, že mal. deti by sa mali stretávať so svojim otcom počas víkendu v sobotu, nie je možné realizovať tento styk za prítomnosti kol. opatrovníka, preto doporučila, aby sa tento styk otca realizoval v neziskovej organizácii Miesto pod slnkom, na Hlavnej ul. č. 68 v Košiciach, ktorá už aj v súčasnosti takéto styky realizuje a umožňuje iným rodičom. Obe strany s týmto návrhom súhlasili.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd dospel k tomu záveru, že manželstvo účastníkov konania nespĺňa svoje poslanie, pretože sa zmenilo na formálny zväzok dvoch ľudí, ktorí dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, neprejavujú o seba žiaden záujem a vylučujú možnosť obnovenia manželského spolužitia. Z toho dôvodu súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Zachovanie manželstva účastníkov konanie nie je ani v záujme maloletých detí.
Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ ich starostlivosť zabezpečovala a prihliadol na závery znaleckého dokazovania, ktoré jednoznačne preukazovali, že obe mal. deti preferujú osobnú starostlivosť svojej matky. Je to aj z toho dôvodu, že v dôsledku vyjadreného podozrenia matky z pohlavného zneužívania mal. U. otcom, nastalo úplné odcudzenie mal. detí od otca, ktorý svoje deti takmer 4 roky nevidel. Naviac aj otec súhlasil s tým, aby mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
Súd určil výživné zo strany otca primerane jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam, ako aj potrebám mal. detí, a to sumou 100 EUR mesačne pre mal. Olivera a sumou 80 EUR mesačne pre mal. Emu.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Vzhľadom na to, že v priebehu konania odporkyňa - matka mal. detí vzniesla voči otcovi mal. detí podozrenie z pohlavného zneužívania mal. Emy a žiadala zákaz styku otca, súd sa zaoberal vyhodnotením tohto vážneho podozrenia v kontexte výsledkov znaleckého dokazovania. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého dokazovania, v závere sa s nimi stotožnila aj odporkyňa, preto pre rozhodnutie veci nebolo potrebné vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Napriek tomu, že znaleckým dokazovaním nebolo preukázané pohlavné zneužívanie mal. U. otcom maloletej, ani nikým iným, súd nemohol upraviť styk otca s mal. deťmi klasickým spôsobom, teda primerane veku mal. detí s tým, aby maloleté deti u otca aj prespávali. Súd dospel k tomu záveru, že styk otca s mal. deťmi si vyžaduje osobitnú úpravu z dôvodu, že otec mal. deti takmer 4 roky nevidel, maloleté deti ho z neznámych dôvodov odmietajú a preto je potrebné, v záujme mal. detí, obnoviť tento kontakt postupne a nenásilne. Preto súd považoval za najvhodnejšie riešenie (a rovnako to považovali za vhodné aj účastníci konania) upraviť tento styk za ingerencie odborného pracovníka neziskovej organizácie Miesto pod Slnkom, na Hlavnej ul. č. 68 v Košiciach. Súd upravil tento styk tak, aby sa realizoval každú párnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod., pretože iba jedno stretnutie otca v mesiaci tak, ako to navrhovala matka, pre postupné obnovenie vzťahu s mal. deťmi nepostačovalo. Zároveň súd považoval za vhodné vzhľadom na odcudzenie mal. detí od otca a ich súčasné odmietanie, aby pri prvých troch stretnutiach bola prítomná aj matka mal. detí. Je to z dôvodu prekonania tej izolácie, ktorá nastala medzi deťmi a ich otcom, ako aj z dôvodu, že pokiaľ by mali deti nejaké neprimerané prejavy vo vzťahu k otcovi, zábrany, alebo problémy, aby matka mohla deťom poskytnúť potrebnú pomoc, ale zároveň, aby do tohto styku neprimeraným spôsobom nezasahovala. V podstate je žiaduca iba jej prítomnosť, ale nie jej aktivita pri tomto styku. Vzhľadom na to, že pri tomto styku bude prítomný odborný pracovník neziskovej organizácie, ktorý je kvalifikovaný, je predpoklad, že tento styk bude možné za jeho prítomnosti zvládnuť tak, aby matka do tohto styku bezdôvodne nezasahovala. Súd apeluje na matku, že vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania nie je prípustné, aby sa na úkor otca vyjadrovala k otázke pohlavného zneužívania mal. U. (tak, ako to urobila vo vzťahu k triednej učiteľke mal. v čase, kedy už boli známe výsledky dvoch znaleckých posudkov). Matka by mala v súčasnosti urobiť všetko pre to, aby maloleté deti opätovne nadobudli vzťah ku svojmu otcovi, pretože deti pre svoj zdravý vývoj potrebujú oboch rodičov. Matka preukázala, že maloleté deti sú na ňu veľmi naviazané a konajú, resp. verbalizujú tak, ako ich ona vedie, odzrkadľujú jej názory, čo je pochopiteľné, lebo žijú iba s ňou. Nie je však žiaduce, aby maloleté deti za súčasného stavu bezdôvodne izolovala či už od otca, alebo ich starých rodičov.
Práve skutočnosti vyššie uvedené, ktoré boli zistené v priebehu konania boli dôvodom, že súd prijal voči rodičov výchovné opatrenie podľa § 37 Zákona o rodine. Súd mal za to, že takéto výchovné opatrenie je jednoznačne v záujme mal. detí.
Podľa § 37 ods. 1 ZR nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
Podľa ods. 2 ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Podľa ods. 3 ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu a) pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, najdlhšie na šesť mesiacov, b) pobyt v špecializovaných zariadeniach najdlhšie na šesť mesiacov, c) pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých.
Podľa ods. 4 ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2.
Podľa ods. 5 súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené.
Podľa ods. 6 súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
V súlade s cit. zákonnými ustanoveniami súd uložil navrhovateľovi aj odporkyni výchovné opatrenie, v zmysle ktorého sú povinní sa podrobiť realizovaniu styku prostredníctvom neziskovej organizácie, ktorá predstavuje v podstate určité odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení, pretože bez súčinnosti tohto odborného poradenstva realizovať styk v tomto štádiu konania by nebolo možné. Súd predpokladá, že tento styk by sa na základe uvedeného výchovného opatrenia mal realizovať nasledujúcich aspoň 6 mesiacov a po uplynutí tohto času súd toto výchovné opatrenie prehodnotí. Pokiaľ toto výchovné opatrenie splní svoj účel, súd ho zruší, nahradí ho iným svojim rozhodnutím, alebo iným výchovným opatrením.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.