Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-139-2013.pdf
PDF · 135.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/139/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615 proti žalovanému M. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom B.Á. XXXX/XX, I., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou M. U., O. U. A.V. Z. G. E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42185726, o zaplatenie 2235,77 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd určuje, že zmluvná podmienka v Úverovej zmluve zo dňa 8. 10. 2004 č. XXXXXXXXXX v bode 5, kde je uvedené, „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. obojstranným podpísaním tejto zmluvy zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej karty YES spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v zmysle a za podmienok ustanovení hlavy 8, 9, 10 a 11 Úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a to s úverovým rámcom vo výške 30 000 Sk a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 1200 Sk. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. má pritom výhradné právo jednostranne zmeniť úverový rámec a podmienky vydania úverovej karty YES. Právne následky zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru nastanú zaslaním a doručením úverovej karty YES spolu s Výzvou o jej aktiváciu a Príručky pre jej držiteľa klientovi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v súlade s ustanoveniami hlavy 8 Úverových zmluvných podmienok v lehote 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy. Ak spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. na základe posúdených údajov uvedených v tejto zmluve nezašle klientovi úverovú kartu YES spolu s ďalšími predpísanými dokladmi v uvedenej lehote, márnym uplynutím tejto lehoty platnosť zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zaniká uplynutím posledného dňa tejto lehoty“, je n e p r i j a t e ľ n á .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1450,95 eur, nahradiť mu trovy konania vo výške 39,93 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 70,87 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Vedľajší účastník na strane žalovaného nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 25. 1. 2013 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2235,77 eur a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy a súčasne zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Zmluva o revolvingovom úvere sa stala platnou jej podpisom a účinnou okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty po splnení odkladacej podmienky vo forme telefonickej aktivácie úverovej karty žalovaným. Žalovaný využil právo na poskytnutie revolvingového úveru a čerpal tento úver, pričom bol oprávnený ho čerpať opakovane do výšky nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca. Dohodnutým úverovým rámcom bola suma 995,82 eur a výška pravidelnej mesačnej splátky bola najmenej 39,83 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku, preto bol vyzvaný listom žalobcu zo dňa 28. 1. 2010 k zaplateniu celého zostatku úveru vo výške 2235,77 eur (istina, poplatky za výber z bankomatu a za výpis z úverového účtu vo výške 2009,94 eur, úrok do času zosplatnenia vo výške 201,48 eur, úrok a zmluvná pokuta vo výške 24,35 eur). Dlh neuhradil, preto žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie uvedenej sumy.
Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 26. 3. 21013 sp. zn. XXRo/XX/XXXX, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 7. 10. 2013, preto sa súdu nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk žalovanému.
V priebehu konania súd zistil, že žalovaný sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a jeho súčasný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci nevyjadrila.
Dňa 30. 10. 2013 došlo na súd podanie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu, s poukazom na ustanovenie §93 ods. 2,3,4 O.s.p., oznámilo svoj vstup do konania na strane žalovaného.
Následne tento vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca uplatňuje svoje právo na súde po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže v danej veci ide o bezdôvodné obohatenie. Žalobca poslal žalovanému výzvu k splateniu celého úveru v lehote 15dní, pričom táto výzva je v skutočnosti odstúpením od úverovej zmluvy. Súčasne vytkol žalobcovi, že odstúpenie od zmluvy neobsahovalo výpovednú dobu. Žalobca teda mohol právo na zaplatenie predmetnej sumy uplatniť na súde v deň nasledujúci po dni, kedy žalobca odstúpil od úverovej zmluvy, pričom žalobu na súd podal až dňa 25. 1. 2013, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov konania.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, podaniami doručenými súdu dňa 31. 1. 2014 a dňa 24. 2. 2014, uviedol, že v tomto konaní si uplatňuje nároky, vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca má za to, že zmluva je celistvá, bola uzavretá v písomnej forme na jednej listine, určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné podmienky žalobcu, pričom žalovaný pri uzatváraní zmluvy bez výhrad s nimi súhlasil. Žalovanému bol poskytnutý čas na oboznámenie sa so znením zmluvy a úverových podmienok a na nebol na neho vyvíjaný žiaden nátlak. Žalovaný slobodným, vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle - aktiváciou úverovej karty a následným prvým čerpaním peňažných prostriedkov prostredníctvom takto aktivovanej úverovej karty, dňa 10. 8. 2007 naplnil odkladaciu podmienku stanovenú zmluvou a zmluva o RÚ sa stala účinnou pod identifikačným číslom 5505063501 a žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý revolvingový úver v súlade s ustanoveniami zmluvy a jej úverovými podmienkami. Po aktivácii úverovej karty zo strany žalovaného, mu bol poskytovaný revolvingový úver k uspokojovaniu jej priebežných finančných potrieb až do výšky dohodnutého úverového rámca 995,82 eur. Na základe žiadosti žalovaného tento bol navýšený na sumu 2000 eur pri výške mesačnej splátky 80 eur. Žalovaný bol povinný podľa Sadzobníka poplatkov, resp. Príručky pre držiteľa úverovej karty, platiť úrok vo výške 2,21% mesačne (26,52% ročne), poplatky za výpis z úverového účtu 45 Sk a poplatok za výber z bankomatu 69 Sk. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru, preto žalobca ku dňu 28. 1. 2010 úver zosplatnil s tým, že nedošlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy. Súčasne žalobca vyčíslil dlh žalovaného na sumu 2235,77 eur (istina úveru 2002,49 eur, poplatok za vedenie účtu 7,45 eur, úrok z úveru 201,48 eur, zmluvná pokuta 19,20 eur a úrok z omeškania 5,15 eur). Žalobca má za to, že daný právny vzťah patrí pod režim Obchodného zákonníka (ako tzv. absolútny obchod) s primeranou aplikáciou ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto je tu potrebné aplikovať 4ročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka, avšak aj v prípade aplikácie 3ročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, by nedošlo k premlčaniu žalovanej sumy. Preto žiadal žalobe
vyhovieť v plnom rozsahu, pričom vo svojich podaniach namietal uplatňovanú náhradu trov vedľajším účastníkom. Z podaní žalobcu vyplýva, že žalovaný spolu čerpal finančné prostriedky vo výške 2607,76 eur a jednotlivými splátkami uhradil sumu vo výške 1156,81 eur.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä s výpisom z obchodného registra žalobcu, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., príručkou, výťahom zo sadzobníka, žiadosťou o zmenu výšky úverového limitu, výpisom z účtu žalovaného, výzvou na splatenie celého úveru, splátkovým kalendárom a zistil nasledovný skutkový stav.
Podľa výpisu z obchodného registra, žalobca je právnickou osobou, ktorá má vo svojom predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom.
Účastníci konania uzatvorili dňa 8. 10. 2004 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 224,06 eur (6750 Sk) na nákup v zmluve špecifikovaného tovaru. Zaplatenie tohto úveru však nebolo predmetom tohto konania.
Na tejto zmluve o úvere, na rovnakej strane ako podpisy oboch zmluvných strán, bolo v bode 5. uvedené, že „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. obojstranným podpísaním tejto zmluvy zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej karty YES spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v zmysle a za podmienok ustanovení hlavy 8, 9, 10 a 11 Úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a to s úverovým rámcom vo výške 30 000 Sk a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 1200 Sk. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. má pritom výhradné právo jednostranne zmeniť úverový rámec a podmienky vydania úverovej karty YES. Právne následky zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru nastanú zaslaním a doručením úverovej karty YES spolu s Výzvou o jej aktiváciu a Príručky pre jej držiteľa klientovi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v súlade s ustanoveniami hlavy 8 Úverových zmluvných podmienok v lehote 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy. Ak spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. na základe posúdených údajov uvedených v tejto zmluve nezašle klientovi úverovú kartu YES spolu s ďalšími predpísanými dokladmi v uvedenej lehote, márnym uplynutím tejto lehoty platnosť zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zaniká uplynutím posledného dňa tejto lehoty“.
Podľa Hlavy 8 §1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., klient sa so spoločnosťou dohodou na tom, že ak bude klient riadne plniť svoje povinnosti, vyplývajúce z ÚP, ÚZ a všeobecne záväzných právnych predpisov a nemá so spoločnosťou uzatvorenú úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru (ďalej iba RÚ), zriadený úverový účet a aktivovanú Úverovú kartu (ďalej iba ÚK), je spoločnosť oprávnená klientovi v lehote do 12mesiacov odo dňa uvedeného v ÚZ ako dátum jej uzatvorenia, poskytnúť revolvingovú úver, vydať a zaslať ÚK špecifikovanú v hlavách 10 a 11 týchto ÚP spolu s Výzvou k jej aktivácii (ďalej iba výzva) a Príručku pre držiteľa (ďalej iba príručka) a to na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí RÚ podľa bodu 5 tejto ÚZ. Vydanie a zaslanie ÚK spolu s výzvou a príručkou v stanovenej lehote sú odkladacou podmienkou, na základe ktorej až ich splnením a uskutočnením nastanú všetky právne následky zmluvy o poskytnutí RÚ uzatvorenej v zmysle ustanovenia bodu 5 tejto ÚZ. Vyššie citovaná lehota na poskytnutie RÚ, vrátane vydania a zaslania ÚK je zachovaná, ak spoločnosť odošle citovanú výzvu, ÚK a ostatné predpísané doklady klientovi poštou v posledný deň tejto lehoty. Márnym uplynutím stanovenej lehoty, v ktorej spoločnosť neposkytne RÚ, nevydá a nezašle ÚK a príslušné doklady, platnosť zmluvy o poskytnutí RÚ uzatvorenej podľa bodu 5 tejto ÚZ zaniká uplynutím posledného dňa stanovenej lehoty.
Podľa Hlavy 8 §3 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., dňom aktivácie ÚK zriadi spoločnosť klientovi úverový účet pre čerpanie poskytnutého RÚ do výšky prideleného úverového rámca. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta. Úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je klient oprávnený čerpať. Celková výška poskytnutého úverového rámca je uvedená v ustanovení bodu 5 ÚZ alebo dohodnutá s klientom na základe oboma stranami podpísaného písomné dodatku k tejto ÚZ.
Podľa Hlavy 9 §4 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., maximálna čiastka, ktorú je klient oprávnený z úveru čerpať, je daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca. Spoločnosť nezodpovedá za prekročenie úverového rámca klientom. Čerpanie nad rámec úverového
rámca je neoprávnené a klient je povinný čiastku čerpanú nad úverový rámec na požiadanie vrátiť spoločnosti.
Podľa Hlavy 9 §5 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v ÚZ na základe prideleného úverového rámca spoločnosťou podľa hl. 8 §3 týchto ÚP, pričom prvú splátku hradí klient až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu, pokiaľ spoločnosť nerozhodne inak. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny (ďalej iba splátka). Výška splátky slúžiaca k splateniu úverovej istiny a príslušenstva môže byť odlišná od výšky pravidelnej splátky. V prípade ďalšieho čerpania RÚ zo strany klienta sa zvyšuje výška príslušenstva obsiahnutá v splátke. Výška nevyčerpaného zostatku úverového rámca sa klientovi automaticky zvyšuje v závislosti na splácaní RÚ. Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva. Týmto nezaniká právo klienta na uskutočnenie ďalšieho čerpania. Klientov záväzok k hradeniu úrokov s poskytovaného úveru voči spoločnosti vzniká okamihom, kedy sa transakcia prejaví na úverovom účte klienta. Výňatok zo sadzobníka: základná úroková sadzba k 1. 6. 2004 je 2,21% mesačne, čo predstavuje ročnú úrokovú sadzbu 26,52%. Aktuálna základná úroková sadzba za mesiac je uvedená v sadzobníku, ktorý je súčasťou príručky.
Na základe Žiadosti o zmenu výšky úverového limitu zo dňa 18. 3. 2009, bol tento zvýšený na sumu 2000 eur.
Výzvou zo dňa 28. 1. 2010 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 2235,77 eur z dôvodu, že napriek opakovaným výzvam nedošlo zo strany žalovaného k riadnemu a skorému splateniu splátok úveru.
Podľa predloženého splátkového kalendára, žalovaný jednotlivými čerpaniami spolu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu 2607,76 eur a jednotlivými splátkami do zosplatnenia uhradil žalobcovi sumu 1156,81 eur. Po zosplatnení žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu splátku.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne.
Podľa ustanovenia §6 ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní tovarov a služieb ustanovenú osobitným zákonom. Predávajúci najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov.
V danej veci žalobca žiada zaviazať žalovaného na zaplatenie dlhu na základe zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá mala byť uzatvorená ako súčasť úverovej zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 8. 10. 2004 a síce keď v bode 5. uvedenej úverovej zmluvy malými písmenkami je uvedené ustanovenie zmluvy, že „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. obojstranným podpísaním tejto zmluvy zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej karty YES spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v zmysle a za podmienok ustanovení hlavy 8, 9, 10 a 11 Úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a to s úverovým rámcom vo výške 30 000 Sk a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 1200 Sk. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. má pritom výhradné právo jednostranne zmeniť úverový rámec a podmienky vydania úverovej karty YES. Právne následky zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru nastanú zaslaním a doručením úverovej karty YES spolu s Výzvou o jej aktiváciu a Príručky pre jej držiteľa klientovi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v súlade s ustanoveniami hlavy 8 Úverových zmluvných podmienok v lehote 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy. Ak spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. na základe posúdených údajov uvedených v tejto zmluve nezašle klientovi úverovú kartu YES spolu s ďalšími predpísanými dokladmi v uvedenej lehote, márnym uplynutím tejto lehoty platnosť zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zaniká uplynutím posledného dňa tejto lehoty“.
Tunajší súd je však toho názoru, že uvedeným ustanovením zmluvy o úvere, bolo spotrebiteľovi vnútené aj poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý nežiadal a nemal ani možnosť vylúčiť toto ustanovenie zo zmluvy. Súčasne tento revolvingový úver nebol ani špecifikovaný v súlade s ustanovením §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., teda žalovanému ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt - úver, o ktorý nežiadal a v čase žiadosti nemal o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä zodpovedajúcim spôsobom na uzatvorenie zmluvy mu nebol predložený taký návrh, ktorý by obsahoval základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých podmienok poskytnutia úveru, pričom nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, poskytnutie úverového rámca, vydanie úverovej karty. Súdom skúmaná predtlačená zmluva kontextovo začlenená ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve, neobsahovala podstatné náležitosti podľa §4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.
Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie, resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ, uzatvára aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru (ak chce získať úver je donútený fakticky podpísať aj zmluvu o poskytnutie revolvingového úveru), je v rozpore s ustanovením §6 ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru na uzatvorenie zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý žiada spotrebiteľ v danej zmluve, automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy, ktorou sa podpisom zmluvy o úver automaticky uzatvára aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj revolvingový úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné, či aj dôjde k čerpaniu revolvingového úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „aktiváciu karty“, pretože fakticky schválením „žiadosti“ a poskytnutím úverovej alebo kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver (produkt, služba), o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach poskytovania následného revolvingového úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o ktorý bezprostredne klient žiada (okrem zvolenej možnosti splácania) a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ použije úverovú alebo kreditnú kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto súd má za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu, nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu, predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu, ale hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru doručením kreditnej alebo úverovej karty samo osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient
- spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyslovil neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku v súlade s ustanovením §153 ods. 4 O.s.p..
Zároveň však súd musí konštatovať, že samotné vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, v tomto súdnom prípade vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy, nemá vplyv na platnosť inej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá na základe takejto neprijateľnej podmienky vznikla mimo skutočnosti, že práve daná neprijateľná podmienka mala založiť právny vzťah.
Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia §499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ustanovenia §502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L. XXX, XX/X/XXXX, A.. XX-XX).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch R.-XXX/XX, R.-XXX/XX, R.-XXX/XX, R.-XXX/XX Q. R.-XXX/XX, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia §3 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., Pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa ustanovenia §4 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
V danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi, súd posúdil ako vzťah založený podľa zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu v ktorom žiadal žalovaný o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov.
Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa §52 Občianskeho zákonníka.
Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/ EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.
Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe inej zmluvy, než tej ktorá bola primárne uzatvorená medzi účastníkmi a ktorá neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií a vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, hoci samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola ani vyhotovená v predpísanej písomnej forme. V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru, kedy vo viacerých iných obdobných konaniach bolo ustálené, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale sa jedná o nárok na vrátenie bezúročného úveru.
Súd pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá bola súčasne a automaticky uzatvorené s podpisom úverovej zmluvy, neobsahuje náležitosti podľa §4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa §4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z., neobsahuje podmienky podľa §4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z.. Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Navyše ak bol revolvingový úver poskytnutý len na základe inej uzatvorenej zmluvy, súd je názoru pri poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe žiadosti nemožno hovoriť ani o dodržaní písomnej formy podľa §46 Občianskeho zákonníka pre absenciu existencie písomného prijatia návrhu. Preto daný zmluvný vzťah je platný podľa ustanovenia §4 ods. 4 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. len z dôvodu započatia čerpania zo strany žalovaného.
Z dôvodu, že platný úkon je len následkom skutočnosti, že žalovaný ako spotrebiteľ začal čerpať úver a žalobca neuniesol bremeno dôkazu o platnej dohode o výške úrokov a sankcií, tak súd nepriznal žalobcovi s poukazom na ustanovenie §4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, poplatkov ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a zároveň podľa ustanovenia §4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky celkovo vo výške 2607,76 eur, pričom žalovaný uhradil jednotlivými splátkami sumu 1156,81 eur. Súd má za to, že žalobcovi zo žalovanej sumy patrí len suma 1450,95 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi odfinancovanými peňažnými prostriedkami a prijatými splátkami od žalovaného. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
Vedľajší účastník na strane žalovaného, vzniesol námietku premlčania, preto súd sa ňou zaoberal. Namietal premlčanie žalovanej pohľadávky v 2ročnej premlčacej dobe. Tvrdil, že zosplatnenie úveru je treba považovať za odstúpenie žalobcu od zmluvy. S týmto postojom vedľajšieho účastníka sa však súd nestotožnil s poukazom na to, že jedná sa o dva samostatné a rôzne právne inštitúty, upravené samostatnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka s rôznymi právnymi následkami. Zosplatnenie úveru je upravené ustanovením §565 Občianskeho zákonníka, pričom toto ustanovenie upravuje právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky, ak dlžník nezaplatí niektorú splátku. Po uplatnení tohto práva veriteľa, dlžník stráca výhodu plnenia v splátkach. Podľa názoru súdu, zosplatnením úveru, nedochádza k zrušeniu zmluvy o úvere s účinkami od začiatku. Odstúpenie od zmluvy je upravené ustanovením §48 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami ex tunc, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak. Následkom odstúpenia od zmluvy je vydanie bezdôvodného obohatenia. Následkom zosplatnenia úveru je právo veriteľa požadovať jeho úhradu ako celku a strata výhody splátok u dlžníka.
Keďže súd prijal záver, že v danej veci došlo k zosplatneniu úveru, na ktoré sa vzťahuje 3ročná premlčacia doba (ustanovenie §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka), súd skúmal premlčanie pohľadávky ako celku v uvedenej premlčacej dobe.
Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd mal za preukázané, že úver v danom zmluvnom vzťahu sa stal splatným dňa 28. 1. 2010 a teda po prvýkrát sa mohlo právo z tejto pohľadávky uplatniť na súde dňa 29. 1. 2010. Týmto dňom začala plynúť aj premlčacia doba, pričom jej posledný deň pripadol na deň 29. 1. 2013. Žalobca však podal na súd žalobu ešte dňa 25. 1. 2013, t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Z tohto dôvodu v časti o zaplatenie sumy 1450,95 eur nie je možné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danej veci úspech žalobcu predstavuje 1450,95 eur (64,90%) a úspech žalovaného 784,82 eur (35,10%). Z uvedeného vyplýva, že vo väčšej miere bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu od úspechu, vo výške 29,80% z celkových trov konania, ktoré by mu patrili pri plnom úspechu.
Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov konania pozostávajúca zo súdneho poplatku vo výške 134 eur. Z tejto sumy 29,80% predstavuje 39,93 eur a túto sumu aj súd priznal žalobcovi titulom náhrady trov konania.
Ďalej pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov právneho zastúpenia 237,84 eur (2krát hlavný úkon po 91,29 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2krát paušál po 7,81 eur + 20% DPH 39,64 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z tejto sumy 29,80% predstavuje 70,87 eur a túto sumu súd priznal žalobcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia.
V prevažnej miere neúspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane žalovaného, náhrada trov konania nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).