Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/7/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v ktorého mene koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P. XXXX/XX, o vymoženie sumy 902,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice, č. k. -23 zo dňa 13. augusta 2012, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch, ktorými súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú pod sp. zn. za neprípustnú, exekučné konanie ( správne exekúciu) zastavil a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, náklady spojené s výkonom exekúcie v sume 84,83 eura do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah ustanovení , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ( ďalej len Exekučný poriadok). V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že exekučným titulom v predmetnej veci je Notárska zápisnica č. N 3224/2005, Nz 30761/2005 spísaná dňa 03.07.2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom na Notárskom úrade v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu P. Pazmáňa 49/3 v Šali udelené dňa 05.12.2005. Dňa 31.05.2012 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom žiadal, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Súd prvého stupňa považoval za preukázané, že skutkovým a právnym základom exekučného titulu je zmluva o úvere uzatvorená účastníkmi konania dňa 16.02.2005, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 663,87 eura a povinný sa zaviazal zaplatiť predmetnú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 238,33 eura, t.j. celkovo 902,21 eura v 3 mesačných splátkach po 300,73 eura. Zároveň zistil, že povinný na formulárovom tlačive podpísal i splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo v tom čase možné predpokladať. Podľa názoru súdu a vzhľadom na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení si splnomocneného zástupcu, keďže plnomocenstvo bolo zakomponované priamo do predtlače zmluvy o úvere, na existenciu právneho vzťahu medzi splnomocnencom povinného ako dlžníka a oprávneným, ktorý ho splnomocnil i na spísanie notárskej zápisnice, vyhodnotil takéto splnomocnenie pre obchádzanie zákona ako neplatný právny úkon. V tomto smere aj notársku zápisnicu predloženú v tomto konaní ako exekučný titul označil ako absolútne neplatný právny úkon. Na základe týchto skutočností, súd prvého stupňa rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú

a zároveň ju zastavil. Vzhľadom na to, že došlo k zastaveniu exekúcie súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi náklady spojené s výkonom exekúcie v sume 84,83 eura, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ( ďalej len ,, vyhláška“) za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu, t.j. 5 x 6,64 eura + DPH; z odmeny podľa vyhlášky za 6 úkonov exekučnej činnosti, t.j. 6 x 3, eura + DPH za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie majetku povinného; z náhrady hotových výdavkov podľa vyhlášky v sume 16,41 eura za poštovné, sumu 4,79 eura za spotrebný materiál, t.j. trovy exekúcie v celkovej sume 84,83 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V úvode svojho odvolania zároveň podal aj návrh na prerušenie konania podľa , v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „ 1) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Uviedol, že oprávneného platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Oprávnený nesúhlasil so záverom súdu ohľadne "vadnosti" udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, keďže v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie v zmysle ust. v nadväznosti na ust. a nasl. . V tejto súvislosti poukázal na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Podľa názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, dodal, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného.

Skôr, ako odvolací súd pristúpil k posúdeniu a zhodnoteniu potreby predložiť prejudiciálne otázky výkladu úniového práva Súdnemu dvoru EÚ, zaoberal sa prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle . Podľa , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak

tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak. Takýmto ustanovením je Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu , nakoľko v prípade prerušenia exekučného konania uplatňuje vlastné pravidlo, a to vylúčenie tohto inštitútu, ako i navrátenie lehoty a obnovy konania po skončení exekučného konania. Uvedené procesné právne predpisy tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, z ktorého dôvodu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Naviac v prejednávanom prípade neexistovala ani potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, keďže podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, začatie konania o prejudiciálnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu.

Na základe vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol tak, ako je uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Výrokom, ktorým súd návrh na zmenu súdneho exekútora na zmenu súdneho exekútora zamietol sa odvolací súd nezaoberal, pretože voči rozhodnutiu súdu o zmene súdneho exekútora () ani exekučný poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie. Odvolanie môže účastník konania podať iba ak vo veci rozhodol podľa súdny úradník alebo justičný čakateľ súdu, a v takom prípade opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. Napokon ani dôvody odvolania podaného oprávneným v tejto veci nesmerovali voči tomu výroku súdneho rozhodnutia.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom požiadal dňa 04. 11. 2005 súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 49/3, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 27.180,- Sk ( 901,21 eura) spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy 27.180,- Sk (902,21 eura) od 21.04.2005 do zaplatenia, trov notára v sume 2.463,- Sk (81,75 eura), trov exekúcie vo výške 500,- Sk (16,60 eura), trov právneho zastúpenia vo výške 1.650,- Sk (54,76 eura), trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 2.625,-Sk (87,13 eur ) a poplatku za zasielanie upomienok vo výške 120,-Sk (3,98 eura). Za exekučný titul označil notársku zápisnicu č. N 3224/2005, NZ 30761/2005, NCRLs 30334/2005, spísanú dňa 03.07.2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinného v zmluve o úvere zo dňa 16. 02. 2005 uznal jeho dlh voči oprávnenému v celkovej výške 27.180- Sk (902,21 eura) s tým, že táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 21.04.2005 do zaplatenia.

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia

činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní ( ). Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle , a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa , a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa na základe vyššie uvedených skutočností a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 16. 02. 2005 a ktoré prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za oprávneného a ktorý uznal dlh v mene povinného voči oprávnenému na základe tohto plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver.

Keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto časti, s poukazom na ust. sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje, že s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ust. vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ust. tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa o tom, že notárska zápisnica nebola podpísaná osobou povinnou, keďže v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, pričom takéto plnomocenstvo je nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul. Už len toto samotné zistenie evokuje záver, že Mgr. Tomáš Kušnír konal v rozpore so záujmom povinného ako zastúpeného. Splnomocnenie, ktoré mu povinný udelil za účelom uznania jeho dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia.

Na základe vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti, v ktorej súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil ako vecne správne podľa potvrdil tak, ako je uvedené v bode II. výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V priebehu odvolacieho konania bol novelizovaný o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a to , účinným od 1.11.2013, a zmena právnej úpravy sa týkala aj prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa Exekučného poriadku.

Odvolací súd s poukazom na prechodné a záverečné ustanovenia § 243 ods. 1,3 EP mal jednoznačne za preukázané, že v danom prípade ide o odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 EP ( zastavenie exekúcie), ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, avšak zároveň ide aj o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Vzhľadom na to, že prechodné ustanovenia, ani dôvodová správa neriešia, čo je v tomto prípade potrebné považovať za rozhodnutie sudcu, odvolací súd dospel k záveru, že sudca svojím vyjadrením zo dňa 16. 12. 2013 („ odvolaniu nemienim vyhovieť, nakoľko sa stotožňujem so skutkovým a právny posúdením veci “) o odvolaní oprávneného v tejto časti nerozhodol, a preto na daný prípad nebolo možné ani aplikovať právne predpisy účinné do 31. októbra 2013, ale právne predpisy účinné od 1. novembra 2013, v zmysle ktorých proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa nemožno podať odvolanie. Odvolací súd preto v rámci odvolacieho konania nerozhodoval o výroku o trovách exekúcie, ani o výroku týkajúcom sa zamietnutia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pretože v zmysle posledná veta o odvolaní oprávneného proti týmto výrokom, vydaným vyšším súdny úradníkom, musí meritórne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.